Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživa
Náš BARFVýživové látky
Ako kŕmiť
Podľa veku
Špec. výživa
Druhy stravy
Pamlsky
VýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Výživové látky

Stravovanie vlčiaka a psa vôbec, môže byť pre niekoho hotová veda a rozhodne sa psa kŕmiť moderne a pre väčšinu ľudí "prijateľnejšie" - granulami. Mnohokrát však granule dokážu vývoj psa natoľko ovplyvniť, že spôsobia zdravotné problémy.

Je dôležité poradiť sa s chovateľom a s viacerými majiteľmi vlčiaka, čo je pre toto plemeno vhodné. Asi najlogickejšie je kŕmiť psa, kríženca vlka, mäsom a kosťami. Či už surovým alebo s obvareným s prílohami. Surové má zachované všetky živiny a poskytuje mäsožravcovi úplne všetko, čo potrebuje. "Zdivočenie" a agresivita, ktorá sa pripisuje tomuto spôsobu kŕmenia, je hlboko zakorenený mýtus. Nemá nič spoločné so spôsobom kŕmenia, ale s výchovou.

Je na každom z nás, ako sa rozhodneme, no pes sa v konečnom dôsledku rozhodne sám odmietaním stravy, alebo zdravotnými problémami a my budeme nútení aj tak kŕmiť tým, čo sadne psovi.

Čo všetko môžete do stravy primiešať a čomu by ste sa mali naopak vyvarovať? U dospelého psa kompletná strava nemusí byť vyvážená na gramy každý jeden deň. Ide o zloženie minerálov, vitamínov, bielkovín, tukov a sacharidov z dlhodobého hľadiska približne 3 a viac týždňov.

K tvrdeniu, že pes potrebuje v strave surové mäso a nie denne presne rovnaké dávky dospejete, keď sa pozriete na jedálniček vlkov a psovitých šeliem. Jeden deň je veľká hostina, kopa mäsa a vnútorností, ďalší deň je hladovka, nie je čo do úst. Potom nejaké sladké ovocie, prípadne korienky, malé hlodavce. Nikdy nie je strava každý deň rovnaká. Áno, pes nie je vlk, ale ani sliepka, aby žral obilniny v podobe granúl celý život.

Z dlhodobého hľadiska sa strava psovitých skladá z bielkovín, tukov a sacharidov, vitamínov a minerálov rovnako ako u ľudí, ale s rozdielom v pomere týchto látok. Niektoré potraviny sú pre psa vhodné, niektoré dokonca toxické a môžu viesť k úhynu pri ich predávkovaní.

To, čím budete kŕmiť psa, je na vás. Opýtajte sa sami seba - čo je lepšie? Jesť sáčkové polievky či fast food denno denne? Alebo čerstvá strava, v ktorej viete čo je? Surové mäso ako také, nepredstavuje žiadne riziko čo do povahy psa. Povaha je vecou psychiky, nie krmiva. Je vecou výchovy a vedenia človeka. A keď už sme pri tých granuliach - myslíte si, že pri ich zložení dávate psovi niečo kvalitné? Prevažnú časť tvoria obilniny.

Československý vlčiak patrí medzi stredne veľké až veľké plemená psov, a preto je pri jeho raste riziko vzniku ortopedických problémov. Človek veľmi ovplyvňuje to, či pes bude alebo nebude mať zdravotné problémy práve stravou, fyzickým zaťažením a tiež podmienkami chovu. Na druhej strane je nutné povedať, že aj pes s predpokladom ortopedického ochorenia ho mať nemusí a naopak, pes po rodičoch úplne zdravých, môže vykazovať známky ochorení aj napriek majiteľovmu snaženiu.

Z genetického hľadiska sú choroby pohybového aparátu silne viazané - ako dysplázia a menej viazané, ktoré nie sú veľmi dedičné. Selekciou zvierat, ktoré tieto choroby prenášajú, vyriešime problém len z časti. Fyzická záťaž rastúceho jedinca a spôsob výživy sú tiež neoddeliteľnou súčasťou.

Výživa rastúceho psa by preto mala byť prioritou. Prevencia proti rýchlemu rastu psa a dlhodobým nadbytkom vápniku či fosforu v kŕmnej dávke. U vlčiakov je náchylnosť na rýchly rast. Vo veku 4 - 6 mesiacov to vedie k nadmernej záťaži kostí, väzov, šliach, výsledkom je dysplázia kĺbov, prešľapovanie labiek, postojová a pohybová abnormalita. Diéty pre rastúcich psov musia obsahovať limitovanú hladinu energetického potenciálu, ktorý je základným kameňom telesného rastu.

Vápnik

Veľmi dôležitý je aj obsah vápnika v strave. Schopnosť vstrebávania vápnika u veľkých plemien je asi 40% jeho prípadný krátkodobý nedostatok nie je problém. Naopak, jeho nadbytok problémom je, vplýva priamo na vznik osteo-chondrotických chorôb. Vápnik sa pomocou hormónov ukladá do kostí a to spôsobuje mineralizáciu skeletu. Vedie to k spomaleniu zrenia kostí a chrupaviek, zvyšuje sa celkový objem kostného tkaniva. Vápnik sa do tela dostáva hlavne skrmovaním mäsových kostí, vaječnými škrupinami, prípadne umelo, vo forme doplnkov stravy.

Fosfor

Kŕmením stravou, ktorá má vysoký obsah fosforu a málo vápniku vedie k chorobe, ktorá demineralizuje kosti. Fosfor, ak je ho nadbytok, odburáva vápnik, aby bola udržaná rovnováha metabolizmu. Výsledkom je strata vápniku z kostry. Vznikajú ochorenia - nutričná hyperparatyreóza - krivica a hypovitaminóza D. Práve prekmovanie čistým mäsom (len svalovinou) je dôvodom vzniku, pretože mäso má vysoký obsah fosforu a málo vápnika.

Ako teda kŕmiť rastúceho psa velkého plemena?

ak kŕmite granulovaným krmivom, stavte na to najlepšie, čo môžete psovi v raste ponúknuť, riaďte sa uvedeným návodom na kŕmenie (prípadne ak pes priberá uberte dávku, ak chudne pridajte)

veľké plemená sú náchylné na rýchly rast vďaka vysokému energetickému obsahu krmiva, snažte sa o optimalizáciu krivky rastu jeho znížením.

sledujte pomer obsahu vápnika a fosforu v krmive a prítomnosť vitamínu D

Z tohto vyplýva, že je absolútne nevhodné miešať doma pripravenú stravu s granulami a prílohami, často striedať stravu - granule s doma pripravenou stravou a používať nevhodné diéty pre iné vekové kategórie a veľkosti psa, pridávať nekontrolované množstvo preparátov, nehľadiac na odporúčania,...

Najčastejšími chorobami rastúcej kostry je:

dysplázia lakťového a bedrového kĺbu - DLK a DBK,

osteochondróza kostí a chrupaviek,

nesúmerný rast kostí predlaktia,

sekundárna nutričná hyperparatyreóza a panostitída atď.

Minerálne látky

Rovnako ako ľudský organizmus, tak i organizmus psa potrebuje pre svoje bezproblémové fungovanie minerálne látky. Až 83% minerálov sa nachádza v kostiach. Minerály sú potrebné pre správne fungovanie v rôznych množstvách, tie, ktorých potrebuje pes najväčšie množstvo označujeme makroprvky a tie, ktorých menej stopové prvky.

Medzi makroprvky patrí: sodík, draslík, horčík, vápnik, fosfor, chlór a síra. Medzi stopové prvky patria: železo, meď, zinok, mangán, kremík, líthium. Medzi ultrastopové patria: jód, fluór, selén, chróm, vanád, bór, kobalt a molybdén.

Mikroelementy sa v organizme vyskytujú vo veľmi malých množstvách, sú súčasťou mnohých enzýmov, hormónov a vitamínov a ovplyvňujú mnohé životné procesy. V rastlinách a živočíšnych organizmoch sa vyskytujú vo forme organických zlúčenín. Zastúpenie minerálnych látok v potrave má činiť asi 7%.

Vitamíny

Vitamíny sú látky, ktoré uľahčujú a urýchľujú metabolické procesy a pre organizmus majú veľký význam. Nedostatok vitamínov môže organizmus negatívne ovplyvniť a spôsobiť rôzne metabolické poruchy a oslabenie imunitného systému, čo má za následok menšiu odolnosť voči infekciám a inváznym onemocneniam. Vitamíny sú teda veľmi dôležité pre rast, hojenie rán, rozmnožovanie a odolnosť proti ochoreniam. Vitamíny sa delia do dvoch skupín, na vitamíny rozpustné v tukoch - vitamíny A, beta karotén, D, E a K a vitamíny rozpustné vo vode - komplex vitamínov B, vitamín C a H, kyselina nikotínová, kyselina pantoténová, kyselina listová a cholín.

Nadbytok vitamínov rozpustných v tukoch býva problematickejší a toxickejší, pretože vitamíny rozpustné vo vode sa jednoducho vylúčia močom z tela pri ich nadbytku.

Potreba vitamínov sa mení, napr. šteňatá sú citlivé na nedostatok vitamínov, kojaca sučka potrebuje zvýšenú dávku vitamínov.

Vláknina

vláknina je dôležitá pri kŕmení psov, prispieva k zvýšeniu objemu a pohybu čriev, ale nie v takom množstve ako pre ľudí!

na rozdiel od človeka, má pes kratší zažívací trakt a preto blahodarné účinky vlákniny pre ľudí nemôžeme aplikovať aj na psov. Psy sú mäsožravce, čiastočné všežravce, teda ich hlavnou zložkou krmiva by malo byť mäso, nie vláknina - teda rastlinné produkty.

optimálne množstvo vlákniny pre psa je 1,4-3,5%. Dôležitá je fermentovanosť - rozloženosť baktériami v črevách.

zdrojmi vlákniny pre granulované krmivá sú celulóza, dužina repy, arabská guma

veľké množstvo zle fermentovanej vlákniny sa používa v niektorých krmivách pre zníženie hmotnosti psov. Výskum ukázal, že vysoký objem vlákniny môže znížiť stráviteľnosť iných živín a tým znižuje výživovú hodnotu celého krmiva.

zväčšuje sa aj množstvo stolice práve vďaka nestráviteľnej vláknine. To znamená, že reklamy, ktoré uvádzajú "krásne formované exkrementy" a následne veľký objem stolice denne, poukazujú len na prítomnosť repy a veľkého objemu vlákniny na úkor mäsitých zložiek.

Proteíny a tuky
Proteíny a tuky sú základným stavebným dielom stravy psa. Nesmú chýbať pri kŕmení či už šteňaťa alebo dospelého psa, či seniora. Rozdiel je len v ich množstve - pomere. Pri kŕmení psa staviame na kvalitu použitých surovín hlavne v období aktívneho rastu.

Proteíny alebo bielkoviny sú nie len zdrojom energie, ale chránia vášho psa pred ochoreniami. Najviac proteínov potrebujú šteňatá, gravidné a kojace feny a psy v ťažkej záťaži. Nedostatkom proteínov trpí hlavne srsť, imunita, pes stráca apetít a chudne. Pre psov sú najviac stráviteľné proteíny z vajíčok a mlieka, mliečnych výrobkov. Psy trávia zvieracie proteíny lepšie ako rastlinné. Často sa stretáme aj s alergiou na niektoré druhy proteínov. Preto sú v niektorých priemyselne pripravených krmivách nahradené inými, ako napr. sójou. Kvalitným zdrojom sú hlavne mäso a mäsové výrobky - jahňacina, hydina, ryby, pečienka,... ktoré by nemali chýbať v jedálničku.

Esenciálne mastné kyseliny sú rovnako dôležité ako pre človeka, tak aj pre psa. Každý druhý alebo každý deň, hlavne v období pĺznutia alebo naberania zimnej srsti psovi pridávame lyžicu kvalitného oleja do kŕmnej dávky. Tuk pomáha nie len pri izolácii tepla, ale je dôležitý zdroj energie a vplýva na kvalitu srsti, kože, správny chod orgánov.

Používame rybí tuk, pupalkový, kokosový, olivový olej alebo občas stačí aj slnečnicový. Zdrojom tukov sú aj semiačka.

Potraviny vhodné pre psa

Mäso – je pre psa a vlčiaka zvlášť, najprirodzenejšia strava a aj najvhodnejšia. Malo by tvoriť keď nie prevažnú, aspoň stálu zložku potravy. Upravujeme ho len jemným obarením, ak ide o mäso staršie a máte pochybnosti, ale inak skrmujeme surové. Ak si nie sme istí o kvalite mäsa, radšej ho prevaríme alebo nepodávame vôbec. Mäso má zlý pomer vápnika a fosforu, ktorý chceme pri kŕmení dosiahnuť. Chýba vápnik, ktorý je pri správnom vývoji psa nevyhnutný, preto k mäsu treba podávať výživové doplnky, ak ho varíte. Ak kŕmite surovým, sú mäsové kosti zdrojom prírodného vápnika a vy ho pridávať už nemusíte. Mäso je zdrojom bielkovín, tukov, železa a niektorých vitamínov. Je vysoko chutné a stráviteľné, no vlčiaci naučení na granulované krmivo ho nemusia zo začiatku dobre znášať.

Druhy mäsa, ktoré je vhodné skrmovať:

kuracie aj s tučnými súčasťami, ak surové, tak aj s kosťami a chrupavkami

teľacina,

zajačie,

hovädzina,

bravčovina a odpady - len veľmi striedmo, pretože obsahujú veľa tuku, ak je pes tučnejší. Obavy z chorôb mať nemusíte pri prasatách, chovaných v riadenom Slovenskom chove - teda mäso z obchodu pre ľudí. Pri divine sa odporúča mäso prevariť. Bravčové mäso nemusí chutiť každému psovi, v takom prípade ho nechajte chvíľu odstáť, ak je pričerstvé, môže "málo voňať po mäse". Dva dni odležania a mäso by malo mať tú správnu chuť a vôňu.

ryby podávame tepelne upravené alebo surové, zbavené kostí ak sú varené (alebo rozmixované aj s kosťou), prípadne surové aj s kosťou, neúdené a nesolené, sú zdrojom vitamínov a esenciálnych aminokyselín.

exotické druhy mäsa - klokan, pštros, kôň,... možnostiam sa medze nekladú

Vnútornosti – pri ich skrmovaní musíme sledovať množstvo, pretože sú zdrojom ťažkých kovov, fosforu a kolagénu. Maximálne 2 - 3krát do týždňa.

Druhy vnútorností, ktoré je vhodné skrmovať:

srdce, ako zdroj bielkovín a tuku (i keď je srdce svalovina a považuje sa za mäso a nie vnútornosť, nepreháňame to s množstvom)

obličky,

mozog,

vemená,

pľúca, slúžia len ako spestrenie,

pečeň s vysokým obsahom bielkovín, glykogénu a vitamínov, no dávkujeme opatrne a nie často

jazyk - rovnako ako srdce sa považuje za mäso, teda svalovinu, ale jeho podávanie by malo byť rovnako striedme.

Chrupavky a kosti – chrupavky obsahujú veľa minerálnych látok, psom chutia, ale sú ťažko stráviteľné. Kosti sú zdrojom minerálov, hlavne vápnika a skrmujeme ich len v surovom stave. Ideálom sú mäsové kosti, ako sú chvosty, trupy, krky, krídla, teda kosti obalené mäsom. Prednosť majú mäkké dlhé kosti, hlavne rebrá a stehenné kosti z mladých zvierat. Vyhnime sa lámavým kostiam, ktoré majú sliepky a zajace, sú nebezpečné ak ich tepelne upravíte. Ak sú surové, niet sa čoho báť. Príjem kostí regulujeme, pretože vysoký môže spôsobiť zápchu. NIKDY nedávame psovi varené kosti, grilované alebo pečené!!!

Odpady – hlavy zvierat, paprče prasiat, beháky a podobne podávame tepelne upravené alebo surové. Ak sme si nie istí o ich pôvode, radšej povaríme vo vode.

Mlieko – niektoré psy ho neznášajú a dostanú z neho hnačky. Ak psovi nespôsobuje problémy, môžeme mu ho podávať, či už čerstvé alebo kyslé, no nemá byť hlavný zdroj potravy, skôr ako "mlska". Skysnuté mlieko môže vyvolať tráviace ťažkosti. Je zdrojom minerálov, vitamínov, bielkovín. Z mliečnych výrobkov je vhodný najmä tvaroh, ktorý by nemal chýbať pri kŕmení šteniat - v rozumnom množstve samozrejme. Výborné sú aj jogurty a syry, ktoré nakrájané na malé kúsky môžeme použiť aj ako odmenu pri výcviku - pozor na obsah soli. Dávajte prednosť kyslomliečnym výrobkom ako je Acidko.

Vajíčka – podávame surové, bielok môžeme podať varený. Má totiž vplyv na vstrebávanie látok zo žĺtka - ale len pri vysokom množstve. Vajcia sú zdrojom vitamínov, železa, bielkovín. Škrupina je zdrojom vápnika a jemne podrvená môže byť pridaná do kŕmnej dávky. Raz za týždeň celé vajíčko v celku, surové, udržiava srsť kvalitnú a zdravú.

Kvasnice – sú veľkým zdrojom vitamínov skupiny B. Vhodné pre staršie psy so slabou pečeňou. Predávkovanie nie je nebezpečné.

Tuky – sú zdrojom energie, no podávame len podvyživeným psom alebo psom v záťaži. Inak podávame olivový, rybí alebo iný kvalitný tuk, dbáme však na množstvo. Mnohé rastlinné oleje sú bohaté na kyselinu linolovú, ktorá ovplyvňuje kvalitu srsti. Je vhodné ju doplňovať pri pĺznutí. Treba si uvedomiť, že ide o tuk, ktorý vo veľkom množstve môže spôsobiť obezitu a niektoré krmivá ho už obsahujú. Odporúčaná dávka je pre 40kg psa cca 1,5 lyžičky. Vhodné je ho pridať do zeleninovej časti stravy, pre uvoľnenie v tuku rozpustných vitamínov.

Zelenina – surová zelenina, zbavená nečistôt, nastrúhaná alebo nakrájaná, prípadne rozmixovaná, je vhodným doplnkom stravy. Niektoré psy radi chrúmajú surovú mrkvu v celku. Je však nutné poznamenať, že po častom podávaní mrkvy (denne) tmavnú vlčiakom oči - tmavé oko je vada. Ide najmä o karotén v nej obsiahnutý, rovnako ako v inej zelenine. Preto mrkvu veľmi nepodávajme, hlavne nie šteňaťu. V dospelosti až v starobe, začnú vlčiakom oči prirodzene oči tmavnúť. No neurýchľujme to zbytočným a nadmerným prikrmovaním mrkvou. Niektoré granulované krmivá karotén obsahujú a napr. pri čiernych psoch môže srsť hnednúť. Podávame rôzne zeleninové zmesi, no niektorá zelenina nadúva. Ak však má vlčiakovi stmavnúť oko, veľa s tým nenarobíme...

Zemiaky – musia byť ošúpané a nakrájané a uvarené. Ich množstvo však sledujeme a neprekrmujeme nimi psa, len ako oživenie jedálnička a veľmi striedmo. Pozor na zelené časti zemiakov, sú jedovaté. Avšak, zemiaky by nemali byť hlavnou prílohou, nemajú žiadnu výživovú hodnotu pre psa, plnia len funkciu naplnenia žalúdka.

Ryža a cestoviny, pohánka, krúpky – vždy podávame varené ako prílohu k mäsu. Psy majú cestoviny a ryžu radi a dobre ich znášajú. Tiež pôsobia ako zasýtenie. Sú oveľa vhodnejšie ako príloha ako zemiaky. Pridávanie cestovín a ryže nie je nutné, obilniny netvoria prirodzenú súčasť stravy divo žijúcich zvierat.

Strukoviny a klíčky – nechávame ich napučať asi 8-10 hodín v studenej vode. Obsahujú vysoké množstvo rastlinných bielkovín, no nie každý pes ich dobre znáša.

Ovsené vločky – je nutné ich nechať napučať vo vlažnej vode. Slúžia ako výborný doplnok stravy na upravenie trávenia a psa zasýtia. Sú vhodné ako obmena namiesto cestovín a ryže.

Ovocie – je výborným zdrojom vitamínov a slúži aj ako maškrta. Sami zistíte, ktoré ovocie má váš pes rád. Psom chutia mandarínky, banány, hrušky, jablká, melóny a aj šupky z nich. Vlčiaci zjedia aj ohryzky z jabĺk či hrušiek. V dnešnom svete, kedy je dostatok aj exotických plodov, sa mnohí majitelia snažia o prehnanú pestrosť. Vychádzajme však zo "zdravého sedliackeho rozumu" - dostal by sa vlk k ananásu či iným exotickým plodom? Nie je to celkom prirodzené, stačia sezónne ovocie a zelenina, ktoré bežne u nás rastie. Je to však na vás, či psovi doprajete aj takéto druhy ovocia.

Chlieb a pečivo – majú psi vo všeobecnosti veľmi radi, hlavne ak je tvrdšie, radi ho chrúmajú a môže slúžiť ako náhrada žuvacej kosti. Veľmi čerstvé pečivo však nepodávajme. Pečivom a chlebom však nekŕmte prioritne, ide skôr o zábavku pre psa.

Minerálne a vitamínové doplnky - neprekračujte predpísanú dávku a je lepšie sa poradiť o podávaní s veterinárom. Väčšinou postačuje mesačná kúra kombinovaná s týždennou dávkou. Ide hlavne o kĺbnu výživu pre rastúce psy. Ďalej sú to v prášku alebo v tabletovej forme lisované riasy, bylinky,...

Umelé dodávanie vitamínov a minerálov pri surovej strave nie je nutné, pretože správne vyvážená strava všetko obsahuje a nie je nutné žiadne dopĺňanie, možno s výnimkou kĺbnej výživy, ktorá sa však tiež dá dopĺňať prirodzenou cestou.

Potraviny nevhodné pre psa

Potraviny silne korenené, ako klobása, ľudské salámy psovi do kŕmenia nepatria.

Tiež sladkosti ako čokoláda (smrteľná dávka pre vlčiaka je cca 240g horkej čokolády s vysokým obsahom kakaa) alebo kakao.

Nedovoľte, aby vášho psa kŕmili ľudia ako smetník pod stolom. Nepodávajte mu ani príliš slané potraviny.

Vyhnime sa častému podávaniu zemiakov, strukovín, cibule (surová), avokáda a potravín obsahujúcich alkohol (pivo,...), kalerábu a karfiolu,... Nie sú nebezpečné, len môžu nafukovať.

Vyhnite sa tiež hubám, makadamovým orechom, semienkam z hrozna a hrozienok - vo veľkom množstve sú jedovaté.

Pozor na varené a pečené kosti!!! Tie v žiadnom prípade nepatria do psieho jedálnička.

Niektorí psy citlivo reagujú na broskyne, marhule, čerešne.