Aktualizácia ..::19.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlci
Vlk dravý
Vlci vo svete
Druhy vlkov
Zákony svorky
Etológia
Rozdiel pes - vlk
Výsledky
Web, knihy, iné


 

Vlk dravý

Galéria Karpatských vlkov zo ZOO Bratislava (autor: BOBOR)
Galéria vlkov (zdroj: internet)
Zaradenie

Ríša :  Animalia

Kmeň : Chordata (chordáty)

Podkmeň : Vertebrata (stavovce)

Trieda : Mammalia (cicavce)

Oddelenie : Carnivora (šelmy)

Čeľaď : Canidae (psovité)

Rod : Canis

Druh : Lupus (vlk)

V skratke
Veľkosť a váha: 66 až 96 cm v kohútiku, 102 až 147 cm od hlavy po základ chvosta. Dĺžka chvosta je 33 až 51 cm. Priemerná váha je od 27 do 45 kilogramov, ale môžu mať aj 18 či 80 kilogramov. Samice majú zväčša o 20% menšiu hmotnosť. Veľkosť ucha je 10 - 15cm.

Charakteristika:
Vysoko spoločenské zviera, žijúce vo svorkách od 2 až do 30 jedincov, veľkosť svorky závisí od potravinových podmienok. Samec je pes a samica suka. Rozmnožovanie je dokonalé - postarajú sa oň najsilnejší jedinci svorky, ktorí sa volajú alfa pár. Dvojica takýchto jedincov sa stretáva raz či dvakrát denne až dva týždne, v zime, potom sa suka dostáva do estru. Obdobie gravidity trvá osem až deväť týždňov (59 - 63 dní). Narodí sa 3 až 10 šteniatok v brlohu vykopanom na tento účel (výnimočne aj 13). Šteniatka sa rodia slepé ahluché. Matka sa o ne stará a kŕmi materinským mliekom 6 až 8 týždňov, ale vlčie šteniatka ostávajú v brlohu aj niekoľko mesiacov. Úmrtnosť týchto šteniatok je, žiaľ, dosť vysoká - vyše 60%. Svojej plnej veľkosti dosiahnu v 1 roku života. Vlci žijú 12 až 17 rokov, ak nepodľahnú ľudskej predácii. Získavaním potravy strávi takmer 1/3 svojho života.

Výskyt:
Vlky môžeme nájsť v tundrách, horách a lesoch Severnej Ameriky, Kanady, Európy and východného Ruska. Rozloha územia je od 100 viac než 10 000 kilometrov štvorcových.

Zaujímavosti: Dokáže zacítiť korisť až z 3 kilometrov. Pri prenasledovaní dokáže vyvinúť rýchlosť až 60 km/hod. Uloviť dokážu kolektívne aj 500kg korisť.

Farba

Farba srsti je veľmi premenlivá, pohybuje sa v odtieňoch vlkošedej farby a od bielej až po čiernu. Najsvetlejší vlci sú na severe Ameriky, ktorých srsť je svetlo hnedá, až žltá. Čierni vlci sú hlavne v Severnej Amerike, Strednej Ázii (pri čisto čiernych vlkoch sa však nejedná o prirodzenú farbu vlka, ide o gén psa, čiže čierni vlci vznikli krížením so psom a tento gén sa dedí). Pri bližšom pohľade však vidieť, že srsť nie je úplne čierna, ale obsahuje hlavne tmavohnedé až tmavočervené odtiene. Arktickí vlci sú bieli alebo svetlo modrí. Stepní vlci sú svetlohnedí.

Tieto farby sa miešajú a môže sa stať, že vo svorke sú ako šedí, tak aj čierni a hnedí vlci. Rôzne farby majú aj šteňatá vo vrhu. Farba srsti nemá maskovaciu funkciu, pretože čierni vlci sa vyskytujú aj v tundre a bieli vlci na čiernej pôde centrálneho Ruska.

Cez leto sa mnoho vlkov prefarbuje do hneda alebo do čierna. Srsť tmavo sfarbených jedincov v priebehu života bledne.

Na kožuchu všetkých vlkov - aj čisto bielych a čisto čiernych, je vidieť tieňovanie. Tento vzor má rozlišovaciu funkciu. Tmavšia (u čiernych vlkov bledšia) srsť tvorí pruh okolo celého krku a tiahne sa po chrbte až ku koncu chvosta, kde splýva s tmavšími chlpmi. Spodná časť chvosta, vnútorné strany nôh, brucho, boky a spodná strana papule sú väčšinou svetlé (u svetlých jedincov samozrejme tmavé). Na hlave majú tmavšiu srsť okolo očí, uší a tvoria charakteristickú masku. Koniec chvosta je väčšinou tmavý s bielymi chlpmi na špičke a tmavou škvrnou, vyznačujúcou umiestnenie pachovej žľazy na vrchnej strane. Tieňovanie srsti je využívané aj k prejavom a výrazom tváre, postoja, ktoré používa vlk pri komunikácii. 

Veľkosť

Vlk je najväčším zástupcom psovitých šeliem, váži 35 - 52kg. Je dlhý 150 - 190cm a vysoký 65 - 80cm. Samice sú menšie, vážia zhruba o 20 - 25% menej než samci. Medzi rôznymi poddruhmi vlka sú veľké rozdiely v hmotnosti a aj vo veľkosti. Napríklad červený vlk, žijúci na dolnom toku Mississippi, môže vážiť len 15kg. Na veľkosť vlka má vplyv aj zemepisná šírka, čím severnejšie žije, tým je väčší. Jedinou výnimkou z tohto pravidla je arktický vlk, ktorý je aj napriek tomu, že žije na severe Kanady a Aljašky, drobnejší. Na veľkosť má vplyv aj hojnosť koristi v oblasti, kde vlci žijú. Logicky, čím viac koristi, tým väčší vlci narastú. Plnej veľkosti dosiahne v jednom roku života.

Srsť

Vlčia kožušina sa skladá z dvoch vrstiev. Spodná vrstva - podsada - je jemná, hustá a má svetlú farbu. Vrchná, krycia, je zložená z dlhých chlpov - pesíkov - a má za úlohu odvádzať vodu a udržiavať tak spodnú vrstvu suchú. Srsť vyrastá v zhlukoch obsahujúcich niekoľko podsadových chlpov a jeden pesík. Tieto zhluky sú usporiadané do skupín po troch a tvoria priamku. Pesík z prostredného zhluku je väčšinou hrubší, než pesíky z okrajových zhlukov.

Zhluky chlpov sa skláňajú do rôznych smerov, podľa ich umiestnenia. Na hornej strane zvieraťa smerujú smerom od hlavy k chvostu a od stredu chrbta k bokom. Na spodnej strane je to komplikovanejšie. Vlci, rovnako ako ostatné psovité šelmy, majú špeciálne postaviteľné chlpy rastúce okolo chrbtice od krku k zadnej časti ramien. Keď je zviera nahnevané, tieto chlpy sa naježia (obrázok: vlci.info).

Väčšina podsady a časť krycej srsti na jar vypadá - vypĺzne a opäť narastie až na jeseň.

Najhustejšia a najdlhšia srsť je na pleciach, krycia srsť tu môže byť dlhá až 10cm. Naopak najkratšia je na nohách a hlave. Vlčia kožušina izoluje omnoho lepšie ako kožušina psa a neusadzuje sa na nej ľad. Vlci v teplejších oblastiach majú kratšie pesíky a redšiu posadu.

V extrémnej zime môže vlk znížiť prietok krvi v blízkosti kože, čo mu umožňuje prežiť aj pri teplote -40°C. Schopnosť regulovať vlastnú telesnú teplotu mu pomáha prežiť v rozličných podnebných pásmach a v oblastiach s veľkými výkyvmi teplôt.

Rovnako ako iné psovité, majú špeciálne chlpy, ktoré sa vedia postaviť - zježiť. Rastú okolo chrbtice, krku, na časti ramien. Naježenie signalizuje agresiu, hrozbu alebo aj strach.

Chrup

Vlci majú rovnako ako ostatné psovité šelmy dokopy 42 zubov. 20 v hornej čeľusti a 22 v dolnej. Vlčie tesáky môžu byť dlhé až 6,25cm. Sú ostré a ľahko zahnuté, takže umožňujú pevné uchopenie koristi. Rezáky sú tiež veľmi ostré a umožňujú vlkovi odtŕhať z koristi veľké kusy mäsa. Vlk dokáže svojou čeľusťou vyvinúť tlak až 100kg/cm2, čo mu umožňuje tiež hrýzť veľké kosti. Pre porovnanie nemecký ovčiak dokáže vyvinúť tlak len 50 kg/cm2. 

Vzorec chrupu je:

3.1.4.2.
3.1.4.3.

Zmysly

Najdôležitejšie zmysly vlka sú čuch a sluch. Zrak je až na treťom mieste.

Čuch

Čuch je asi milionkrát lepší, ako u človeka. Čuchové tkanivo vlka zaberá plochu 14 krát väčšiu než u človeka a obsahuje asi 200 miliónov zmyslových buniek, zatiaľ čo u ľudí len 5 miliónov. Pri ňuchaní pomáha vlhký nufák, ktorý rozpúšťa vo vzduchu obsiahnuté molekuly, privádza ich k zmyslovýcm bunkám a čistí sliznicu od starých pachov. Vlk dokáže zavetriť korisť na vzdialenosť až 3 km. Čo všetko vlk cíti nie je známe, ale nereaguje citlivo na výrazné pachy, zachytiteľné aj ľudským nosom. Je však schopný rozlišovať medzi veľmi podobnými pachmi. Pachy hrajú v živote vlka veľmi dôležitú úlohu.

Sluch

Vlci majú veľké ušné boltce. Môžu ich ovládať pomocou sedemnástich svalov, čo im umožňuje zachytávať a zameriavať zdroj zvuku. Vlci počujú až do frekvencie 250Hz zhruba rovnako ako človek, ale so zvyšujúcou sa frekvenciou sa zlepšuje aj ich sluch. Sú schopní vnímať zvuk až do frekvencie 100kHz (človek len do 22kHz). Dokážu tiež uzatvoriť vnútorné ucho tak, aby od okolitého hluku oddelili tie zvuky, na ktoré sa chcú zamerať. V pásme 10 - 15kHz dokážu rozlíšiť aj veľmi podobné tóny.

Zrak

Aj napriek tomu, že nie je hlavným zmyslom, je veľmi ostrý a dokáže zachytiť aj nepatrný pohyb. Nepohybujúce sa objekty však ľahko prehliadne. Vlci nevidia v celom farebnom spektre ako človek, ale vidia "čiernobielo" (rozumej vidia len niektoré farby, skôr pastelovo), čo je veľká výhoda za šera. Rovnako ako väčšina dravcov majú oči v prednej časti hlavy, takže ich zorný uhol ke okolo 180°. To ich často znevýhodňuje, pretože niektoré živočíchy, ktorými sa živia, majú zorné pole až 300°.

Hmat
Hmat je oproti človeku veľmi málo vyvinutý.
Špeciálne zmysly

Vlci sú rovnako ako psy a mačky citliví na vibrácie a dokážu rozpoznať blížiace sa zemetrasenie niekoľko dní pred jeho príchodom.