Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlci
Vlk dravý
Vlci vo svete
Druhy vlkov
Zákony svorky
Etológia
Rozdiel pes - vlk
Výsledky
Web, knihy, iné


 

Zákony svorky

Svorka a jej zákony sú základom prežitia vlkov. Riadia sa jej pravidlami, svorka poskytuje bezpečie a útočisko.

Vznik svorky

Vzhľadom k sociálnym väzbám a spôsobu jej vzniku, sú takmer všetci členovia svorky príbuzní. Základným prvkom každej svorky je alfa pár. Svorka vzniká spárením samca a samice na konci zimy a neskôr je rozšírená o ich šteňatá. Mláďatá začnú cestovať s rodičmi až na jeseň a zostávajú s nimi celú zimu, aby sa naučili loviť.

Vďaka tomu, že vlci sa pária až v 22 mesiacoch veku, nedochádza v období rozmnožovania k žiadnym konfliktom a pôvodný pár sa spári znovu. Svorka zostáva pohromade. Aj keď mláďatá z prvého vrhu často rodičov dočasne opúšťajú, keď sa títo starajú o nové mláďatá, neskôr sa k nim vrátia.

Príležitosť k rozdeleniu svorky príde s treťou zimou. Mláďatá z prvého vrhu sú už dospelé a začínajú si hľadať partnera. Vzniká rivalita medzi nimi a alfa párom alebo medzi nimi navzájom, prípadne túžba nájsť si partnera z inej svorky. Výsledkom je narušenie starých sociálnych väzieb vďaka silnej rivalite alebo vznikom iného silnejšieho vzťahu.

K definitívnemu rozdeleniu dôjde v dobe výchovy mláďat. Mladí si vytvoria vlastnú noru oddelenú od nory svorky. Až vyrastú mláďatá sa znova stretnú so svojou pôvodnou svorkou a môžu sa s ňou znova spojiť dohromady. Keď sa však nestretnú, idú vlastnou cestou a vytvoria novú svorku. Ďalšou možnosťou rozdelenia svorky je smrť jedného alebo oboch vodcov. V prvom prípade môže, ale nemusí, dôjsť k rozdeleniu vplyvom sociálneho napätia spôsobeného spormi o vodcovstvo. V druhom prípade spôsobí smrť oboch vodcov veľký sociálny otras a následné spory o vedúce postavenie väčšinou svorku rozloží. Svorka sa rozdelí na jednotlivé páry a tie potom vytvoria základ nových svoriek.

Veľkosť svorky

Veľkosť svorky sa väčšinou pohybuje medzi 2 - 8 jedincami, pričom najobvyklejší počet je 6 - 7. Prečo je to práve tento počet je z týchto dôvodov:

Najmenší počet jedincov pre nájdenie a bezpečné ulovenie koristi

Vlci väčšinou lovia korisť omnoho väčšiu než sú oni sami, takže jeden samotný vlk by s jej ulovením mal problémy a mohlo by to pre neho byť aj nebezpečné. Väčší počet vlkov dokáže korisť nie len rýchlejšie nájsť, ale aj uloviť. Pri prenasledovaní sa môžu striedať alebo môže napr. časť svorky nadbehnúť koristi. Ale pri väčšom počte sa naopak efektivita lovu znižuje, takže väčšie svorky sa spravidla rozdelia do niekoľko menších, ktoré lovia samostatne.

Maximálny počet jedincov, ktorý sa nasýti z koristi

Pokiaľ je svorka tak veľká, že keď sa najedia najsilnejší členovia a nezostane z koristi takmer nič, tí, ktorým nezostalo sa odoberú na ďalší lov. Pokiaľ sa toto deje často svorka sa rozdelí. Samozrejme, toto závisí aj od koristi, ktorá sa v oblasti nachádza. Zo 400kg ťažkého losa sa nažerie aj 40 vlkov, ale svorka aj tak číta menej ako 8 jedincov.

Maximálny počet ostatných členov, s ktorými môže jedinec nadviazať sociálny vzťah

Aby mohla svorka normálne fungovať, je nutné, aby si každý člen vytvoril sociálny vzťah ku všetkým ostatným členom. Pri určitom počte vzťahov už nie je schopný vytvárať ďalšie a sociálna štruktúra prestane fungovať. Následkom toho dôjde k rozdeleniu svorky.

Maximálny počet sociálnych konkurentov, ktoré môže jedinec akceptovať

Hierarchia svorky je založená na konkurencii. Logickou snahou každého jedinca je dostať sa vyššie a naopak udržať svoju pozíciu voči tým nižšie postaveným. Pokiaľ je konkurencia priveľká, sociálna štruktúra opäť prestane fungovať a dôjde k rozdeleniu svorky.

Hierarchia

Vlci sú veľmi sociálne zvieratá, žijúce vo svorkách o 6 - 7 členoch. V zime sa združujú do svoriek, ktoré môžu mať 20 - 30 jedincov, svorky väčšie ako 25 sú však dosť vzácne. Svorky môžu počas roka zanikať, niektoré len na určitú dobu, iné navždy. Vo svorke platí prísna hierarchia, v ktorej má každý člen pevne stanovené postavenie. Štruktúra vlčej svorky je dynamická a môže sa meniť v závislosti od mnohých faktorov.

Hierarchia je pre vlkov veľmi dôležitá. Hlavne v období rozmnožovania, pri love, pri kŕmení a ochrane územia a vôbec vždy, keď je svorka pohromade. Čo znamená takmer vždy, pretože svorka trávi väčšinu času pohromade. Hierarchia svorky je organizovaná v dvoch líniách, jedna pre samcov, druhá pre samice. Je veľmi premenlivá a iná môže byť pri rozmnožovaní a iná pri love alebo hre.

Na čele celej svorky je alfa vlk a vlčica, ktorí tvoria alfa pár. Termín alfa, ktorý vznikol kvôli popisu zvierat žijúcich v zajatí, je však pomerne zavádzajúci. Zviera alfa nie vždy vedie lov alebo ide v čele svorky a ani nemusí jesť skôr ako ostatní. Jedinec alfa môže byť alfou dokonca len za určitých okolností alebo pri určitých činnostiach - trebárs len pri love. Alfa ale vždy používa úctu ostatných členov svorky. Alfa pár má ako jediný vo svorke právo páriť sa. Toto právo si alfa vlčica vymáha produkciou silných aromatických látok, ktoré prebijú pach ostatných samíc. Otcom mláďat nemusí byť vždy len alfa samec. Keď alfa nejaví o samicu záujem, spári sa s ňou nižšie postavený samec - väčšinou beta. Matkou mláďat je ale vždy alfa samica.

Alfa páru sú podriadení ostatní dospelí členovia svorky, z ktorých najvyššie postavenie má beta vlk a beta vlčica. Jedinec beta môže ako jediný ohroziť pozíciu alfy. Ostatné zvieratá vytvárajú hierarchiu z dva až trojročnými jedincami na vrchole a jednoročnými naspodku. Mláďatá si tiež vytvárajú vlastnú sociálnu štruktúru, ale bez ohľadu na pohlavie.

Úplne najnižšie postavenie má jedinec omega. Tento jedinec už do svorky v postate nepatrí, pretože nemá žiadne práva. Je to obetný baránok - je zaháňaný od jedla a smerujú proti nemu bezdôvodné útoky. Pri napadnutí svorky väčšinou nesie hlavný nápor a ak to vyžadujú vyššie záujmy svorky, môže byť obetovaný. Týmto spôsobom sa svorka zbavuje nežiaducich členov - tzv. vnútorná selekcia.

Hierarchická štruktúra je daná rovnováhou síl. Zospodu pôsobí tendencia k sociálnej expanzii a proti nej pôsobí snaha nadriadených zvierat udržať si svoje miesto. Zmeny v postavení sa často rozhodujú jediným bojom. Prehraný boj spôsobí určitú dobu psychický otras tak silný, že zviera môže poklesnúť o niekoľko hodnostných stupňov. Tieto boje však len veľmi zriedka končia zranením alebo smrťou.

Komunikácia
Vytie
Vytie je zrejme najznámejší spôsob vlčej komunikácie. Na vytí sa zúčastňuje zvyčajne celá svorka a môže byť počuť na vzdialenosť viac ako 16km. Veľmi rozšírený je názor, že vlci vyjú na mesiac. To však nie je pravda, teda, aspoň nie tak celkom. Rozhodne nie je môžné, aby vlci vyli len tak pre radosť, trebárs na mesiac. To môžu len ak sú v bezpečí vo vnútri svojho teritória a majú dobrú náladu. Ťažko niečo také urobia, pokiaľ sú na cudzom teritóiu alebo v jeho bezprostrednej blízkosti - prezdradili by tým svoju polohu a mohli by ohroziť svoje bezpečie. Vlčie vytie môže obsahovať až 12 rôznych harmonických tónov. Keď vyje niekoľko vlkov dohromady, môže sa zdať, že ich je viac, než koľko ich v skutočnosti je. Vlci vyjú väčšinou v stoji, ale môžu pri tom aj sedieť alebo ležať.

Vlci vyjú z mnohých dôvodov. Najčastejším je zhromažďovanie svorky pred lovom alebo po love, aby ich našla tá časť svorky, ktorá sa behom lovu od nich oddelila. Dôvodom vytia po love môže byť aj oslava úspechu. Vyjú tiež pri poplachu - hlavne v blízkosti brlohu - kvôli vzájomnej lokalizácii, napr. v búrke alebo na neznámom území. Keď sa vlk stratí, jeho svorka ho podľa jeho hlasu spozná. Každý vlk totiž používa vlastný spôsob vytia. Vlci tiež vyjú zo žiaľu - napr. kvôli smrti svojho partnera. A tiež, vlci tiež radi ako ľudia spievajú :)

Vytie slúži tiež ku komunikácii medzi rôznymi svorkami. Vlci medzi sebou vždy nechávajú prestávky dlhé 20 - 30 minút, čo umožňuje iným svorkám počúvať ostatných. Keby túto pauzu neurobili, bolo by pre ostatné svorky ťažké zistiť, koľko svoriek sa v oblasti nachádza. To, že každý vlk vyje inak, tiež pomáha iným svorkám zistiť, koľko jedincov ktorá svorka obsahuje.

Vlci vyjú behom celého dňa, ale najčastejšie večer alebo skoro ráno. Vyjú častejšie v zimných mesiacoch, v období párenia a rozmnožovania. V máji a v júni je vytie menej časté ako po zbytok roku. V tomto období sú v svorke mladé šteňatá, ktoré sú veľmi zraniteľné. Preto sa svorka snaží neprezradiť miesto svojho pobytu, aby šteňatá neohrozili predátori ako medveď alebo puma.

Ostatná hlasová komunikácia

Okrem vytia môžu vlci knučať, vrčať a štekať. Obzvlášť šteňatá a podriadení jedinci často kňučia. Vlci štekajú málokedy a väčšinou to býva len tiché "haf". Neštekajú teda súvislo ako psy. Šteknutie býva väčšinou varovný signál pre ostatných členov svorky. Štekajú tiež pri hre. Vrčanie väčšinou súvisí s potýčkami a vyjadruje vyhrážanie sa alebo domáhanie sa svojich práv v rámci hierarchie. Mláďatá často vrčia pri hraní. Iný význam má stupňované vrčanie začínajúce kňučaním. To väčšinou vyústí v bleskový výpad proti rivalovi. Vrčanie a stupňované pišťanie. Tieto zvuky sú spojené s vítaním, kŕmením mláďat, hrou a inými situáciami úzkosti, zvedavosti a prosenia.

Vizuálna komunikácia a sociálne chovanie

Väčšina vizuálnej komunikácie vlkov je používaná k zdôrazneniu vlastného postavenia alebo k akceptovaniu vyššieho postavenia iného člena svorky. To pomáha udržiavať svorku stabilnú a predchádzať konfliktom. Aj napriek tomu však konflikty občas vznikajú. Konflikty najčastejšie vznikajú medzi kandidátmi na pozíciu alfy, keď alfa zomrie. Veľa konfliktov tiež vzniká v dobe rozmnožovania.

Vlci používajú mnoho spôsobov, ako vyjadriť svoje postavenie vo svorke. Ktorý vlk má vyššie postavenie sa dá spoznať podľa polohy jeho chvosta nahor alebo ho má stočený pod sebou. Alfa zvyčajne nosí chvost zdvihnutý a podriadený zvislo dole. Vlci na najnižších pozíciách nosia chvost kolmo dole alebo stočený pod sebou. Podriadení často schovávajú chvost medzi nohy, keď sa blíži alfa, čím uznávajú jeho nadriadenosť. Pozícia chvosta tiež hovorí, akú má vlk náladu. Keď je sebaistý, drží chvost hore a keď je vystrašený, má chvost skrútený pod sebou. Pokiaľ sa vlk chystá zaútočiť, jeho chvost je vo vodorovnej polohe. Normálna poloha chvostu je kolmo dole.

Tiež poloha uší vyjadruje pozíciu v hierarchii alebo náladu. Alfa má uši vždy vzpriamené, zatiaľ čo nižšie postavení jedinci majú väčšinou uši pritiahnuté k hlave, zvlášť keď sa blíži alfa. Keď je vlk smutný alebo vystrašený, má uši pritisnuté k hlave a keď je šťastný alebo sebaistý, má uši vzpriamené. Keď pohrozuje nejakému vlkovi, má uši dopredu.

K určeniu postavenia môže poslúžiť aj stav srsti. Podriadený vlk má väčšinou srsť hladkú, keď alfa srsť naježí. Naježená srsť môže znamenať hrozbu alebo strach.

Vlci používajú mnoho spôsobov, ako vyjadriť svoje postavenie vo svorke. Nižšie postavení jedinci vždy zdravia alfu tým, že sa prikrčia k zemi, sklopia uši a zľahka mu olížu čumák. Toto chovanie je veľmi podobné chovaniu mladých šteniat, žobrajúcich o potravu. 

Keď sa stretne alfa samec s nižšie postaveným samcom, zostáva vzpriamený a nehybne stojí a uprene sa na neho pozerá. Jeho chvost je vodorovne a s chrbtom tvorí jednu líniu. Podriadený jedinec sa väčšinou prikrčí, pričom má chvosť zvisle nadol, pomaly sa otočí od alfy, odvráti zrak a sklopí uši. Pri vážnejšom stretnutí tiež zatiahne kútiky úst, čím odhalí svoje zuby - výraz podriadenosti - šikmo natočí hlavu a pozerá sa na alfu. Tomu sa hovorí pasívna podriadenosť. Niekedy sa podriadený jedinec snaží alfe olíznuť pery, čo je aktívna podriadenosť.

Ak sa snaží podriadený vlk brániť autorite alfy, alfa sa snaží svoju autoritu presadiť. často mu pri tom stačí len prísny pohľad. Vlci sa totiž na seba pozerajú z očí do očí len ak presadzujú svoju autoritu, alebo hrozia inému vlkovi. Pokiaľ pohľad nestačí, alfa vycerí zuby a začne vrčať. Keď sa chce na podriadeného vrhnúť, prikrčí sa k zemi. Dominantný jedinec tiež môže pre presadenie svojej autority pridržať čumák podriadeného alebo položiť svoju prednú labu okolo jeho ramien. Ak je nižšie postavený pripravený uznať jeho autoritu, ľahne si na zem a otočí sa na chrbát. Vyššie postavený tento akt berie ako ospravedlnenie. 

Gestikuláciu a detaily postoja zvýrazňuje výrazná kresba srsti. Tmavý vrchol chvosta tvorí kontrast, zvyšujúci viditeľnosť a naznačuje, kde sa nachádza krútiaci sa chvost - vzrušenie. Čierne pysky zase kontrastujú s bielymi chlpmi na čumáku a dolnej čeľusti. Na tvári je zvýraznená predovšetkým oblasť okolo očí. Uši sú pre zlepšenie viditeľnosti ohraničené tmavými chlpmi a vyplnené svetlými.

Pachová komunikácia

O tomto veľmi zaujímavom a pre vlkov veľmi dôležitom spôsobe komuniácie toho zatiaľ veľa nevieme. Za primárnu funkciu pachových značiek býva považované vyznačenie si hraníc teriória. To ovšem nie je ich hlavná funkcia. Je to vyznačenie si teritória tak, aby členovia svorky vedeli, kde sa práve nachádzajú a ako sa dostanú tam, kam chcú ísť. Vďaka tomu môže svorka jednoduchšie vyžívať celé svoje teritórium. Pachové značky tiež pomáhajú členom svorky komunikovať, keď je svorka rozdelená. Vlk vďaka nim môže zistiť napr. kde sa nachádza iný člen svorky alebo kto a kedy určité územie prešiel. Značky tiež varujú votrelca, že je na území už obsadenom a pomáhajú vlkom nájsť územie neobstadené.

Pachové značky na pravidelných cestách vlci udržujú tak, že každú oblasť svojho teritória navštívia približne raz za 3 týždne. Celé teritórium je posiate pachovými značkami. Aby boli značky nájdené ostatnými v čo najkratšom čase, sú koncentrované hlavne v okolí križovatiek stôp.

Vlci majú hneď niekoľko pachových žliaz. Jedna sa nachádza na konci chvosta a je vyznačená cestičkou alebo škvrnou z tmavých chlpov. Druhá je v blízkosti konečníka. Ďalšie sú medzi prstami zadných nôh - uvoľňuje sa pri hrabaní. Pach každého vlka je iný - rovnako ako otlačok prsta človeka.

Iné druhy komunikácie

Vlci používajú ešte jeden spôsob komunikácie, ktorý je omnoho záhadnejší ako predchádzajúce. Funguje buď na princípe mimozmyslového vnímania alebo aspoň za hranicami nášho vnímania. Bol pozorovaný len u zvierat žijúcich v zajatí - pravdepodobne preto, že voľne žijúcich vlkov prakticky nemôžeme sledovať z takej blízkosti, aby boli vidieť detaily ich chovania. Keď sa jeden vlk na niečo uprene zadíva, ostatní zareagujú tým, že začnú pozorovať rovnaké miesto. Pričom nevydávajú žiadne počuteľné zvuky a nemajú medzi sebou vizuálny kontakt. Najprv väčšinou začnú reagovať podriadení jedinci a alfa až nakoniec.

Sociálne väzby vo svorke

Existenciu sociálnych väzieb medzi členmi svorky dokazuje už aj fakt, že svorka existuje. Bez týchto vzťahov by svorka nemohla vzniknúť. Vzťah jedného člena svorky k druhému je totožný so vzťahom medzi vlčiakom a jeho pánom.

Vznik sociálnej väzby
Ku vzniku silnej sociálnej väzby je potrebný psychický sklon k jej vytvoreniu a dlhodobý kontakt medzi oboma jedincami. Existujú len tri vzťahy medzi vlkmi, kde sú oba faktory prítomné - dvorenie a párenie, výchova mláďat dospelými a rast mláďat v spoločnosti ich súrodencov.

Existuje ešte aj štvrtá možnosť, kde môžu byť oba faktory prítomné, ale nie je to ešte s istotou dokázané. Jedná sa o prípad, kedy všetci ostatní členovia svorky zahynú a tým dôjde k zničeniu všetkých doterajších už utvorených väzieb. Tátu situácia vyvolá potrebu vytvorenia nových vzťahov a keď sa stretnú dvaja jedinci usilujúci o ich vytvorenie, bez ohľadu na pohlavie a vek, dôjde pravdepodobne k vytvoreniu vzájomnej väzby.

Dvorenie a párenie
Psychologickým faktorom podporujúcim vznik väzby je tu pochopiteľne sexuálna túžba. Obdobím vzájomného kontaktu je doba dvorenia. Dôležitú rolu hrajú dva faktory. Dlhá doba dvorenia. Vlci si vyberajú partnera už v jednom roku života a to aj napriek tomu, že pohlavne dospievajú až v 22 mesiacoch. Plodné obdobie samice trvá  neobvykle dlhú dobu okolo 3 týždňov. Behom párenia sa samec a samica nemôžu po dobu asi pol hodiny od seba oddeliť. To pravdepodobne nahrádza omnoho dlhšiu dobu, ktorá by bola potrebná pri menej intenzívnom kontakte. Vzniknutá sociálna väzba je veľmi silná a pretrváva po dlhú dobu, pravdepodobne po celý život.
Výchova mláďat

Druhá situácia nastáva pri výchove mláďat dospelými. V útlom veku sa vytvárajú veľmi intenzívne vzťahy mláďat k matke. Neskôr tiež k ostatným členom svorky. Dôležitým faktorom kontaktu je kŕmenie. Behom prvých niekoľko týždňov života sú mláďatá kojené matkou. V neskoršom veku sú kŕmené čiastočne natráveným mäsom, ktoré im dospelí vyvrhnú potom, čo im mláďatá olíznu pery. Nie sú však kŕmené len svojimi rodičmi, ale všetkými členmi svorky.

Ostatní dospelí tiež často mláďatá strážia, zatiaľ čo je matka je so zbytkom svorky na love. Tak si môžu mláďata vytvoriť vzťah ku všetkým dospelým, nie len k rodičom. K ďalšiemu kontaktu dochádza pri hre.

Poslednou možnosťou je vyrastanie mláďat v spoločnosti ich súrodencov. Tu je psychický a fyzický kontakt prítomný od narodenia až do doby, čo sú súrodenci pohromade - väčšinou nie menej ako 2 roky. V prvých troch týždňoch zostávajú mláďata v nore, kde sú väčšinu času vo fyzickom kontakte. Pokiaľ sa šteňa ocitne samo, lezie po nore tak dlho, pokým sa nedostane k nejakému teplému objektu - k súrodencom alebo k matke. V neskoršom veku kontakt pretrváva pri hrách a pri niektorých obradoch - napr. vítanie.

Teritórium

Teritórium nie je presne vymedzené územie, ktorého hranice by boli presne stanovené alebo nemenné. Teritórium je územie, na ktorom sa nachádzajú členovia jednej svorky a ktoré je vyznačené pachovými značkami.

Teritóriá sa môžu prekrývať, môžu byť medzi nimi medzery a môžu byť aj opustené. Ich veľkosť je ovplyvnená početnosťou a druhmi koristi, počtom a vlastnosťami vlkov vo svorke, povahou terénu a inými faktormi. Môžu meniť tvar a veľkosť podľa ročného obdobia. Vlci samotári napr. nemajú vlastné teritórium. Najlepšie rozoznateľné majú vlci žijúci v lese, ktorí lovia málo migrujúcu zver. Naopak tundroví vlci nemajú stále územie. Na jednom mieste sa zdržujú len v období výchovy mláďat. To je spôsobené tým, že lovia korisť, ktorá neustále migruje a oni musia tieto stáda zveri sledovať. Môžu ale zostať na jednom mieste aj niekoľko týždňov pokiaľ sa tam nachádza dosť koristi.

Teritorialita zaisťuje, aby počet jedincov v oblasti neprekročil počet, ktorý sa tam môže uživiť. Každá ľuďmi nenarušená krajina, kde vlci žijú, je rozdelená na obmedzený počet revírov. Čím menej zvery v oblasti je, tým sú revíry väčšie a je ich menej, tým pádom sa v oblasti vyskytuje menej vlkov. Naopak keď je zvery dostatok, sú revíry menšie a je ich viac, čo znamená viac vlkov v oblasti.

V letnom období má teritórium tri časti: domov 1 a 2 rádu a lovecký revír.

Domov I. rádu - nora

Nory vlci zakladajú v dobe rozmnožovania. Rodia a vychovávajú v nich mláďaťá. Tehotná vlčica dokončuje budovanie už tri týždne pred narodením mláďať. Vlčica a ostatní členovia svorky môžu vybudovať niekoľko nôr. Tie môžu byť blízko pri sebe ale aj trebárs 15km vzdialené.

Väčšina nôr sú diery vyhĺbené v piesčitej pôde. V tundre bývajú nory zakladané v nánosoch piesku a štrku, vytvorených riečkou vytekajúcou z ľadovca. Vlci tiež môžu namiesto budovania novej nory rozšíriť noru vytvorenú iným zvieraťom, najčastejšie líškami. Nora býva často umiestnená vysoko v prudkom svahu blízko vody a jeho poloha umožňuje nezakrytý výhľad na široké okolie. Výhľad nie je však to najdôležitejšie - omnoho dôležitejší je dobrý odtok vody z vyššie položených miest.

Vstupný otvor má v priemere 35-63cm a býva oválny. Za ním nasleduje tunel, ktorý môže byť rovnako veľký, ale väčšinou býva väčší a je dlhý 1,8-4,3m. Tunel je zakončený guľatým priestorom, kde ležia mláďatá. Tento priestor vlčica úzkostlivo udržuje v čistote. Jedna nora môže mať niekoľko vchodov, pred hlavným vchodom býva hromada vyhrabanej zeminy.

Pokiaľ vlci nie sú donútení noru opustiť, používajú ju aj niekoľko rokov po sebe. Behom jednej sezóny často vystriedajú niekoľko nôr. Pričom môžu mláďatá staré len pár týždňov cestovať samé aj niekoľkokilometrovú vzdialenosť. Mláďatá opúšťajú noru okolo 8 - 10 týždňa.

Domov II.rádu

Tým je priestor okolo nory, ktorý alfa samec označkoval močom. Do tohto priestoru je cudzím vlkom vstup zakázaný.

Lovecký revír
Táto oblasť je omnoho väčšia ako domov prvého rádu, tu vlčia svorka zháňa potravu. Jej veľkosť je závislá na dostupnosti potravy a konkurenčnom tlaku ostatných svoriek. Veľkosť tiež ovplivňujú iné faktory, ako dostupnosť vodných zdrojov a množstvo úkrytov v krajine. Ako úkryty sú využívané rôzne priehlbiny, kroviny a miesta s hustou vegetáciou. Na takýchto miestach vlci odpočívajú a zakladajú nory, ale nikdy tu nelovia.

V lesnatých oblastiach s dostatkom potravy je lovecký revír veľký len niekoľko desiatok km2, ale v pustinách môže mať rozlohu až 1300 Km2.

K označeniu svojho revíru používajú vlci predovšetkým zvukové signály. Tímto signálom je skupinové vytie svorky pred ochdodom na lov. V zimnom období sa takto rozdeľujú revíry len na jednu noc, preto v zime vlci vyhú omnoho častejšie ako v lete.

Lov

O vlkoch si mnoho ľudí myslí, že lovia pre zábavu. Lov pre zábavu je ale ľudská doména, vlci lovia len keď majú hlad. Vlk strávi získavaním potravy takmer tretinu svojho života a je k lovu dokonale prispôsobený. Korisť dokáže zacítiť na vzdialenosť až troch kilometrov, má výborný sluch a dokáže sa skvele orientovať v stopách. Pri hľadaní potravy dokáže prejsť niekoľko stoviek kilometrov. Korisť môže prenasledovať niekoľko kilometrov a vyvinúť okamžitú rýchlosť až 60km za hodinu. Vďaka kolektívnemu spôsobu lovu dokáže vlčia svorka uloviť zviera vážiace aj viac ako 500kg.

Druhy koristi

Hlavnou zložkou potravy je vysoká zver, ale v období núdze ulovia všetko, čo neutečie, neodpláva alebo neuletí. Ďalšou zložkou potravy sú malé cicavce ako myši, hlodavce a hmyz. V severských oblastiach sa hmyz významnou súčasťou potravy stať nemôže, ale v stepiach vlci hmyz vyhľadávajú. Okrem červeného vlka tvorí rastlinná strava len veľmi malú časť ich potravy.

 Konkrétny druh koristi závisí hlavne v ponuke krajiny a ročnom období. Vlci majú tendenciu k špecializácii na určitý druh koristi. Niektorí jedinci alebo dokonca celé svorky, sa špecializujú na vyhľadávanie mršín, iní lovia ľuďmi chované zvieratá alebo drobnú zver. Najznámejším typom špecializácie sú kopytníky ako los, jeleň alebo srnec.

V prípade veľkých zvierat sa korisťou vlkov stávajú najčastejšie choré, staré alebo veľmi mladé zvieratá. Samozrejme to neplatí vo všetkých prípadoch, korisťou môže byť aj zviera v najlepšej kondícii. V prípade, že populácia vlkov je malá alebo je nadbytok koristi, lovia všetky zvieratá, bez rozlíšenia vekovej triedy.

V skutočnosti vlci útočia predovšetkým na zvieratá, ktoré sa chovajú nejako divne. Väčšinou ulovia len toľko, koľko spotrebujú, ale v období odchovu mláďat niekedy lovia aj nadbytočne, aby sa mláďatá naučili loviť. Nikdy však nezabijú všetku zver, ktorá sa v oblasti nachádza. Keď je niektorej zvery málo, môžu prestať s jej lovom do doby, než sa dostatočne zvýši jej početnosť.

Technika lovu

Vlci nemôžu riskovať akékoľvek poranenie, to by mohlo pre nich znamenať vylúčenie zo svorky, preto uprednostňujú kolektívny spôsob lovu. Jeden alebo viac vlkov sleduje stádo a púta na seba jeho pozornosť, zatiaľ čo ostatní zo svorky ho obkľúčia. Ako náhle je stádo obkľúčené, vyvolajú v ňom paniku, aby ho donútili k behu. Silnejšie zvieratá stratia odvahu a opustia slabé, ktoré by za normálnych okolností chránili. Práve na tento okami vlci čakajú. Vyberú zviera, ktoré sa chová nejako zvláštne a otestujú ho behom. Pokiaľ zistia, že je vhodnou korisťou, oddelia ho od stáda a začnú ho štvať. Pri štvaní bežia vlci v rade za sebou - keď sa tí v čele unavia, vymenia si miesto s tými vzadu. To svorke dovoľuje udržovať vysoké tempo po dlhú dobu, čím donútia korisť vydať veľké množstvo energie. Veľká rýchlosť, ktorú dokážu vyvinúť, dáva koristi len malú šancu na únik. Pri štvaní vlci útočia na slabiny, brucho, nohy a čumák koristi. Korisť zoslabne vplyvom straty krvi a únavy, strhnú ju na  zem a zabijú.

Veľmi dôležitým momentom je okamžik stretu. Vlci a korisť môžu nehybne stáť a uprene sa na seba dívať. Vzápätí sa môže korisť otočiť a odísť, vlci môžu odbehnúť preč alebo môžu zaútočiť a korisť behom okamžiku zabiť.

Pri love vlci používajú rôzne stratégie. Svoju taktiku menia podľa terénu a tiež podľa druhu koristi. Na korisť útočia proti vetru, aby neboli odhalení skôr ako sa stačia dostať dostatočne blízko. Pri love používajú vyšliapané cestičky, čo im šetrí energiu a umožňuje vyvinúť väčšiu rýchlosť. V zime bežia za korisťou v jej vlastnej stope takže sa nevysiľujú a nespomaľujú prešliapavaním cesty v snehu. Ideálny je pre lov zamrznutý sneh, ktorý je natoľko pevný, že vlci môžu bežať po jeho povrchu, zatiaľ čo korisť sa do neho borí. To ju stojí mnoho energie a značne ju spomaľuje.

Svoje teritórium veľmi dobre poznajú, môžu vtedy využívať rôzne skratky. Často tiež dokážu odhadnúť, kadiaľ stáda zvery pôjdu a na vhodnom mieste si na nich počkajú. I napriek tomu, že ich stratégia je dokonalá, 9 z 10 útokov je neúspešných.

Keď vlk uloví korisť, môže naraz zožrať aj 9kg mäsa. Priemerná spotreba je 2kg mäsa na deň, pričom vydržia i niekoľko dní úplne bez potravy. Vďaka dokonalej hierarchii sa i v dobe núdze nažerie celá svorka, okrem bezprávneho jedinca omega.

Vlci niekedy časti koristi zahrabávajú, aby ju mohli zožrať neskôr. Labami vyhrabú do zemi dieru, dajú do nej mäso, ktoré chcú schovať, celé to zahrabú pôdou a čumákom ju udupú. Toto však nie je priveľmi účinný systém. Zásoby sú väčšinou objavené a zožraté inými zvieratami.

Mláďatá

Párenie prebieha v období medzi koncom januára až apríla, v závislosti na zemepisnej šírke. Čím severnejšie, tým neskôr párenie začína. Pričom samice páriace sa prvý krát začnú byť plodné o jeden až dva týždňe neskôr, ako samice staršie.

Samica je plodná len 5 - 7 dní. Behom tohto obdobia sa alfa pár zdržuje mimo svorku, aby nebol rušený ostatnými členmi. Alfa pár je tiež takmer vždy jediný pár vo svorke, ktorý má právo sa rozmnožovať.

Normálne je vládcom celej svorky alfa samec, ale v dobe, keď sú mláďatá ešte v nore, má vedúce postavenie alfa samica. O tom, kde bude nora rozhoduje samozrejme ona. Keď sú šteňatá malé a zostávajú v nore, musia ostatní členovia svorky nosiť ich matke potravu, pretože ich nemôže nechať osamote.

Vývojové štádiá mláďat

10 - 15 dní

 

otvárajú sa oči

3 týždne

rastú mliečne zuby, začínajú preskúmavať noru

4 týždne

prvé zavytie

4 - 5 týždňov

krátké cesty okolo nory, začínajú jesť mäso

6 týždňov

s dospelými sa vzďalujú až niekoľko kilometrov od nory, tvorí sa hierarchia

6 - 8 týždňov

mláďata prestávajú byť kojené

12 týždňov

chodia so svorkou na lov (sami sa lovu ešte nezúčastňujú)

15 - 28 týždňov

mliečny chrup nahradený trvalým

7 - 8 mesiacov

aktívne sa účastnia spoločných lovov

Prvý rok

Mláďatá sa rodia po 59 - 63 dňoch gravidity, väčšinou v apríli alebo v máji. V jednom vrhu býva spravidla 4 - 6 vĺčat, ale môže byť len jedno alebo ich môže byť aj trinásť. Veľkosť vrhu závisí predovšetkým na množstve koristi vlkov v oblasti. Čím menej koristi sa v oblasti vyskytuje, tým menej mláďat sa narodí. Pri veľkom nedostatku potravy sa mláďatá nemusia rodiť vôbec, čo zvyšuje šance na prežitie celej svorky. Málo mláďat sa tiež rodí v prípade, že je v oblasti veľké množstvo vlkov. To spoločne s teritoriálnym chovaním zaisťuje, že vlci sa nemôžu v určitej oblasti premnožiť.

Mláďatá po narodení vážia len okolo pol kilogramu a sú hluché a slepé. Keď sú väčšie, ostatní členovia svorky sa striedajú pri hraní sa s nimi, v ich strážení a kŕmení. Mladé mláďatá sa zdržujú len v najbližšom okruhu brlohu. Asi vo veku 6 týždňov sa medzi mláďatami vytvorí hierarchia, ktorú tvorí len jedna línia - nezávislá na pohlaví. Táto hierarchia sa behom doby veľmi často mení.

Väčšina šteniat neprežije prvý rok života, úmrtnosť býva viac ako 60%. Keď sú staré okolo 8 týždňov, opúšťajú okolie nory a zdržujú sa na zhromaždisku svorky. To je miesto, kde vlci spia, hrajú sa a tiež kde odpočívajú. Mláďatá tu nikdy nezostávajú osamote, vždy s nimi zostáva aspoň jeden dospelý vlk, ktorý ich stráži. Na zhromaždisku zostávajú pokiaľ nie sú dostatočne staré na to, aby mohli chodiť s dospelými na lov - to je asi vo veku 12 týždňov. Keď majú okolo 6 mesiacov a sú už rovnako veľké ako dospelí, začínajú sa aktívne zúčastňovať lovu.

Keď šteňatá prestanú byť kojené, začnú ostatní členovia svorky hrať v ich živote významnú rolu. Všetci členovia svorky sa zúčastňujú ich výchovy a nosia im čiastočne natrávenú potravu. Dospelí sa často so šteňatami hrajú. Šteňatá sa veľmi radi hrajú či už samé alebo s dospelými. Veľká časť ich hier je tréning pre činnosti, ktoré budú robiť ako dospelí. Ku hre využívajú hračky ako kosti, pierka, koža mŕtvych zvierat. Hračky "zabíjajú" a nosia ako "trofeje". Keď sú väčšie, lovia malé zvieratá napr. králiky alebo vtáky. To všetko je príprava na skutočný lov.

(články preložené a spracované podľa www.vlci.info, photos: internet)