Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlci
Vlk dravý
Vlci vo svete
Druhy vlkov
Zákony svorky
Etológia
Rozdiel pes - vlk
Výsledky
Web, knihy, iné


 

Vlk hrozný – Mexický sivý vlk – Canis dirus

Canis Dirus bol podobný dnešnému vlkovi dravému, bol svalnatejší a ťažší, bol najväčším druhom, ktorý kedy existoval. Meral asi 1,5 metra a vážil  50 kilogramov, väčšie jedince aj 80kg.

Mal väčšiu a širšiu hlavu a menší mozog, mal veľmi dobre vyvinuté zuby, robustné telo a kratšie nohy. Silné zuby využíval na drvenie kostí. Lovil vo svorkách. 

Rod Canis podľahol záhube na konci Pleistocénu. Vlk sivý a kojot sa vyhli vyhynutiu, ktoré bolo 9 až 10 000 rokov dozadu. Vlk hrozný napodiv neprežil. Predpokladá sa, že Canis Dirus bol závislý na mŕtvolách mohutných bylinožravcov, ktoré žili v dobe ľadovej. Keď tieto zvieratá vyhynuli, vymreli i tieto vlky. Vedci však nevedia s istotou povedať, že je to práve kvôli tomu. Ale fakt, že Canis Dirus mal kratšie nohy, mohlo znamenať, že bol pomalší bežec a nie až tak prispôsobený na chytanie koristi a menej inteligentný ako dnešný vlk. I keď je tu možnosť, že ak mal príležitosť lovil a nebol len mrchožrút.

Jeho pozostatky sa našli v okolí Los Angeles, ktoré kedysi bývali bažinami. V nich uviazli zvieratá, na ktorých sa kŕmili mrchožrúti ako Canis Dirus. Pozostatky sa našli ako v severnej, tak v strednej a južnej Amerike, avšak ich presný výskyt zostáva neznámy.

Dingo – Canis lupus dingo

Vyskytuje sa v celej Austrálii a v častiach juhovýchodnej Ázie.

Dingovia majú pomerne širokú hlavu, špicatý ňufák a vztýčené uši. Ich farby očí zvyčajne žlté, oranžové, alebo hnedé. V porovnaní s ostatnými podobne veľkými domácimi psami, dingovia majú dlhší nos a dlhšie očné zuby, vykazujú sexuálny dimorfizmus, ako je zrejmé u obyčajného vlka a väčšiny iných psích druhov.

Priemerná výška v kohútiku je 52 - 60 cm, priemerná dĺžka od nosa k špičke chvosta je 117 - 124 cm. Váži medzi 13 - 27 kg. Dingo zo severozápadnej Austrálie je väčší než v strednej a južnej Austrálii. Austrálsky je vždy ťažší ako ázijské druhy. Dožíva sa aj 24 rokov.

Srsť dospelých dingo je krátka, chlpatá na chvoste, pohybuje sa v hrúbke a dĺžke v závislosti na klíme. Dingozvyčajne sfarbenie od piesčitej červenkasto hnedej, ale môžu zahŕňať vzory občas čierne, svetlo hnedé, alebo biele. Kompletne čierni dingovia prevažovali v Austrálii v minulosti, ale boli videní len zriedka v nedávnej dobe, a sú teraz častejšie v Ázii ako v Austrálii.

Väčšina dingov prinajmenšom dvojfarební, s malými bielymi znakmi na hrudi, papuli, nohách, labách. V prípade načervenavých jednotlivcov, môžu byť malé, výrazné a tmavé pruhy na ramenách. Všetky ostatné farby a farebné vzory na dospelých dingoch sú považované za dôkaz na kríženia s inými domácimi psami.

Aj keď dingovia sú videní väčšinou osamote, patria väčšinou do väčších sociálnych skupín a z času na čas sa stretávajú, v čase párenia sa a výchovy mladých. Majú presne definovanú hierarchiu a teritórium, narušitelia sú zabití. Svorka počíta 3 – 12 jedincov (alfa pár a ich aktuálny, prípadne predchádzajúci vrh). Rozmnožovať sa môže len alfa samica. Aj keď hárajú viac krát ročne, šteňatá majú ako vlci len raz do roka.

Sú to hlavne nočné zvieratá, najaktívnejšie sú pred súmrakom a na úsvite. Živia sa veľmi širokou paletou jedál, objavilo sa vyše 170 druhov, od chrobákov až po veľké kopytníky, ale hlavne sú to červená kengura, kačica, hlodavce, zajace,...

Dingo je divoký pes, ktorý sa nachádza len v Austrálii. Jeho pôvodní predkovia sem dorazili tisíce rokov do minulosti, keď ešte boli nedomestikovaní a veľmi blízko k vlkom. Od vtedy žijú izolovaní od iných psov. Aj preto sa nevolajú Canis lupus familiaris, ale samostatný druh Canis lupus dingo.

Dingovia nie len vyjú, ale aj štekajú. Na rozdiel od vlkov dingo vie reagovať na sociálne podnety a gestá od ľudí.

Dingo bol označovaný ako druh bez ohrozenia, no zistilo sa, že čistých dingov je len 30%, ostatné sú prikrížené s domestikovanými psami. Stal sa preto chráneným druhom. Majiteľstvo dinga, ako domáceho miláčika, je veľmi kritizované. Vznikajú totiž veľké farmy na rozmnožovanie dingov, avšak pravda je taká, že aj tu sa "obchoduje" s krížencami dingov a domestikovaných psov a sú potom predávané ako čistokrvní dingovia. Druhou stranou mince je ich ťažká povaha, pretože stále sú to divokí psi, ktorí sú veľmi inteligentní a ich výchova a socializácia nie je taká ľahká.

Spievajúci pes z Novej Guinei - Canis lupus halstromi

Pochádzajú z lesov a močiarov Papua novej Guinei. Patria aj k najstarším plemenám na svete, pretože boli izolovaní od ostatných, ich podoba sa dodnes nemenila po 30 000 rokov a môžeme hovoriť, že sú starší ako dingovia.

V roku 1957 E. Halstrom zobral jeden pár týchto psov a umiestnil ich do Austrálskej ZOO. Skoro všetky kusy žijúce v Amerike pochádzajú od týchto jedincov.

Oproti ostatným druhom rodu canis, je popisovaný ako relatívne krátkonohý a so širokou hlavou. Priemerne majú v kohútiku 31 - 46cm a vážia 9 - 14kg. Nemajú zadné paspárky. Majú vztýčené, špicaté uši, dobre osrstené, smerujúce dopredu. Ich chvost je chlpatý, dostatočne dlhý na to, aby dosiahol k päte, bez zálomkov a majú bielu špičku. Majú veľmi pružné telo a v tejto oblasti sú ako mačky - veľmi ohybní, dokážu loziť po stromoch a otáčať hlavu o 360°.

Šteňatá sa rodia s tmavohnedým kožuchom, so zlatistými a červenými odtieňmi, ktoré sa zmenia na bledšie vo veku asi 6 týždňov. Dospelácke sfarbenie sa objavuje približne v 4 mesiacoch. Dospelé jedince vo voľnej prírode majú hnedé, čierne a pálené sfarbenie na hrudi, nohách a bruchu.

Hnedé sfarbenie zahŕňa bledohnedú, ryšavú s bledšími odtieňmi na bruchu, na nohách a dolnej vnútornej strane chvosta. Táto farba je aj krku a na maske. Papuľa je vždy tmavá u mladých jedincov. Všetky farebné variácie majú bledé ,alebo biele časti pod papuľou, na labkách, hrudi a na konci chvosta. Strakaté sfarbenie sa nevyskytuje. V 7 rokoch sa papuľa stáva sivou. Majú krátku hustú srsť s podsadou, ktorá na leto pĺzne. Inak sa o svoju čistotu starajú sami.

Oči sú mandľového tvaru, šikmo uložené s čiernym rámovaním. Sú reflektujúce, keď na ne zasvieti svetlo odrážajú zelenú farbu. Vedci ich oči skúmali, mali vyššiu koncentráciu buniek v očnej buľve a oči sa im dajú viac roztvoriť. Toto im umožňuje vidieť aj pri minimálnom svetle. majú veľmi vyvinuté zuby, ktoré sú prispôsobené na drvenie mäsa.

Má veľmi melodické vytie, ktoré sa vyznačuje prudkým nárastom na začiatku a končí na veľmi vysokej frekvencii na konci. Trvá priemerne 3 sekundy. Trilkovanie, ktoré je známe u vtákov je sledované pri vzrušení. Je to vysokofrekvenčný pulzný signál, môže byť dlhý až 800 milisekúnd.

Vo voľnej prírode netvoria veľké svorky, väčšinou žijú osamote alebo v pároch. Sučka sa hára raz do roka, pričom k páreniu dochádza v auguste až v decembri, počet šteniat vrhu je podobný ako u vlkov. Ak nedôjde k oplodneniu, dokáže sučka vyvolať estrus aj viac krát. Sučky sú agresívne voči samcom pri výchove šteniat, aj keď je im to občas povolené, asistovať pri výchove. Dožívajú sa 15 - 20 rokov.

Považujú sa za najvzácnejšie plemeno na svete, keďže ich populácia je veľmi malá a v zajatí ich žije okolo 100 kusov. Nehodia sa ako domáce zvieratá, stále sú veľmi divoké. Potrebujú veľa aktivít denne, loziť, skákať, behať. Ich výcvik je ako cvičiť mačku. Naučia sa triky, ale budú ich robiť po svojom. Nehrajú sa s inými zvieratami a nehodia sa do rodiny ako domáci miláčik.