Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlci
Vlk dravý
Vlci vo svete
Druhy vlkov
Zákony svorky
Etológia
Rozdiel pes - vlk
Výsledky
Web, knihy, iné


 

Vlk Kenaiského polostrova - Canis lupus alces

Žil na polostrove v južnej Aljaške, ktorý bol známy ako Kenaiský polostrov. Hovorí sa, že bol dlhý 210cm a vysoký až 110cm, vážil okolo 90kg. Táto veľkosť mu pomáhala pri love na losy, ktoré žili na polostrove. Bol klasifikovaný ako jeden zo štyroch poddruhov žijúcich na Aljaške. Aj keď sú dnes na polostrove vlci, ich genetická odlišnosť k pôvodnému druhu mala za následok, že originálny poddruh bol označený ako vyhynutý. Veľká časť populácie bola lovená a otrávená počas zlatej horúčky na Klondaiku. Pár vlkov tohto druhu bolo videných okolo roku 1940, predpokladalo sa, že ich populácia sa zväčšila. No nevie sa, či to bol Kenaiský poddruh alebo iný. DNA testy ukázali, že v minulosti sa Kenaiskí vlci krížili s inými druhmi a toto sú ich potomkovia. Čistý Canis lupus alces už vyhynul.

Vlk arktický - Canis lupus arctos

Tento vlk je najväčším poddruhom vlka, volajú ho aj biely vlk, či polárny vlk. Domovom vlka arktického sú rozsiahle pustiny Aljašky, Grónska a Kanady, pokryté snehom a ľadom, vzdialené tisíce kilometrov od najbližšieho stromu. Teplota tu klesá až na - 70 °C a naviac tu neustále fúka vietor. Roky žijú v mrazoch, až do 5 mesiacov v tme a týždne bez stravy. Keďže jeho prirodzené prostredie neohrozuje človek, nie je ohrozeným druhom. Sú ľahko pozorovateľní hlavne v lete, všetky dostupné informácie, ktoré o nich sú, sú z letných pozorovaní.

Veľkosť tela je 90-150cm, v kohútiku dosahujú 63-80cm a vážia 40-60kg. Dožívajú sa 7-10 rokov, v zajatí až 20 rokov. Ich sfarbenie je prispôsobené ich životnému prostrediu, sú bieli, ale aj siví, či čierni. Majú kratšiu papuľu a nohy. Aby sa uživili v krajine, kde je nedostatok potravy, majú obrovské teritóriá, väčšie ako 1000km2. Živia sa pižmonmi, karibu, sobmi, zajacmi, vtákmi,... Svoju korisť dokážu sledovať aj celý deň a noc - sú vytrvalí, no nedokážu behať rýchlo. Bez potravy sú niekoľko dní alebo aj týždňov, preto je všetko z potravy využité - kosti, srsť, tuk,...

Na rozdiel od ostatných druhov, majú hustejšiu podsadu a je čisto biela, tak vytvára perfektné maskovanie na snehu. Majú mierne kratší čumák, uši a končatiny. Nie sú síce najväčší, to sú vlci žijúci na severe Kanady a Aljašky. Žijú vo svorkách ktoré majú 7-10 členov. Mláďatá sa na rozdiel od iných druhov rodia na koniec mája. Rodí sa 4 - 6 šteniatok. Samica sa pred pôrodom vzdiali od svorky. Rodia sa béžové, ale keď dospejú ich srsť sa mení na bielu so svetlo šedými znakmi. Najprv sú závislé od stravy od mamy, ale od jedného mesiaca žerú aj mäso. Od tohto obdobia ich dokrmujú členovia svorky. Dospievajú vo veku 3 rokov.

Vlk Mexický - Canis lupus baileyi

Istý čas žil tento vlk vo východnej a strednej Arizone, na Mogollonskej rovine, juhu Nového Mexika, západnom a strednom Texase a v Sierra Madre. Obýval vždy zelené, borovicové a dubové lesy a trávnaté územia, prevažne v horských lesoch, pretože im poskytujú viac koristi, vodných zdrojov a úkrytov, než púšť. Je dlhý 120 - 150cm, vysoký je 80cm, váži 27 - 37kg. Samci sú spravidla väčší ako samice. Majú vlkosivú farbu a hnedú srsť na chrbte. Má dlhé nohy a atletickú postavu predurčenú na rýchly beh. Uši sú dlhšie, chvost kratší a krk užší. V zajatí sa dožívajú aj 15 rokov. Majú všetky odtiene hnedej, avšak bieli, čierni alebo len siví sú extrémne vzácni. Spodok tela je bledší, tmavé oblasti sú na koncoch uší, tvári, krku, chrbte a chvoste.

Mexický vlk sa pári v neskorú zimu a skoro na jar. Brlohy sú zväčšené, pôvodne jazvečie brlohy alebo sú na stráňach kopcov. Po 60-63 dňoch gravidity sa rodí 4 - 6 šteniatok. Všetci členovia svorky sa starajú o novorodencov. Živia sa králikmi, kopytníkmi, hrabošmi a myšami. Dospievajú v približne 10 mesiaci, dovtedy sa o šteňatá stará celá svorka. Loví menšiu korisť a svorky majú menej členov. Priemerná svorka má 5 - 6 členov na území niekoľko sto km2. Dnes sa odhaduje, že žije len asi 200 jedincov, všetky sa rodia v ZOO alebo chránených oblastiach. Títo vlci sa rozmnožujú v zajatí a v programoch na rozmnožovanie, pretože vo voľnej prírode by sa ich asi zachrániť a rozmnožovať nepodarilo. Vlk mexický je zo všetkých poddruhov vlka najvzácnejší. Je o ňom známe len veľmi málo údajov, pretože vätšina populácie bola vyhubená skôr, ako začali akékoľvek výskumy.

Medzi ohrozené druhy patrí od 1976, posledné pozorovanie vo voľnej divočine pochádza z roku 1980. V Mexiku sú označovaní ako "El Lobo".

Novofundlandský vlk - Canis lupus beothucos

Bol popísaný ako poddruh až po jeho vyhynutí a dostal meno po Beothuckoch, pôvodných obyvateľoch Novofundlandu. Novofundlandský vlk žil na ostrove Newfoundland na východnom pobreží Kanady. Nedávny výskum dokázal, že prví vlci obývali ostrov pred poslednou dobou ľadovou a prežili ju. Newfoundlandský vlk bol stredne veľký, veľký vlk, dlhý 110cm (od nosa do konca chvosta) a vážil až 45kg. Hovorí sa, že bol biely s čiernym pásom na chrbte. Živil sa karibu, bobrami,... Kritický úbytok na potrave okolo roku 1900, kedy klesla populácia Novofundlandského karibu, mal rovnako za následok vyhynutie vlka. No hlavne išlo o vypísanú odmenu za jeho ulovenie. Posledný bol zastrelený v 1911, ale až v roku 1930 bol vyhlásený za vyhynutého.

V posledných mesiacoch roku 2012 bolo mnoho hlásení, videí a dokonca aj ulovení vlkov z oblasti Novofundlandu, avšak DNA testy potvrdili, že išlo o Labradorského vlka, ktorý sa usádza v týchto oblastiach.

Bernardov vlk - Canis lupus bernardi

Canis lupus bernardi alebo Bernardov vlk, vlk ostrovov Bank, váži okolo 50kg a je považovaný za ohrozený druh, prípadne vyhynutý. Bolo videných len 3 - 4 jedincov tohto druhu, avšak pri posledných spočítaniach už nebol objavený žiadny. Obýval ostrovy Banks na severovýchode Kanady. Vyhynul vďaka nadmernému lovu. Nevieme veľa o jeho živote, jeho objaviteľ P.Bernard priniesol lebku a kožu vlka do múzea v Kanade. Popísaný bol ako biely vlk s čiernym ridge pásom na chrbte. Boli veľmi veľkí, 120cm v kohútiku a dĺžku mali 182cm. Mohli vážiť od 27 do 50kg.

 

Vlk Britskej Kolumbie - Canis lupus columbianus

Vyskytoval sa v Britskej Kolumbii, častiach Yukonu, Alberte, Aljaške. Považuje sa za vyhynutého, kvôli lovu. Avšak stále sú rozpory v tom, či je alebo nie je vyhynutý.

Vážil 36 - 68kg a bol 152 - 177cm dlhý. Mal podobnosť s Aljašským vlkom a Vlkom z údolia Mackenzie. Srsť bola čierna, často zmiešaná so sivou alebo hnedá.

Živil sa vtákmi, jeleňmi, zajacmi a kopytníkmi.

 

Vlk ostrova Vancouver - Canis lupus crassodon

Žije na ostrovoch Vancouveru, Britskej kolónie a Kanade. Je veľmi priateľský k iným vlkom a žije vo svorke s 5 - 35 členmi. Obdobie párenia je v januári. Loví jelene a iné kopytníky, zajace. Je stredne veľký, meria 66 - 81cm v kohútiku, je dlhý 121 - 152cm od nosa po koniec chvosta a váži 30 - 41kg. Jeho srsť je mix sivej, hnedej a čiernej, výnimočne sú čisto bieli.

Je veľmi plachý, ohrozený druh. V roku 1973 ich bolo len 37 kusov, v 1977 už 88.

 

Vlk z Kaskádskych hôr - Canis lupus fuscus

Žil v Britskej Kolumbii, Oregone a Washingtone. Poddruh vyhynul kvôli loveniu za odmenu a príchodom osadníkov. Meral na dĺžku 165cm a vážil 36 - 49kg. Bol vysoký približne 91cm. Mal sivo hnedú srsť, niekedy s trochou červenej či čiernej.

Manitoba vlk - Canis lupus griseoalbus

Vlk Manitoba  bol priradený ako poddruh Canis lupus griseoalbus, no mnoho vedcov nikdy neuznalo, že ide o samostatný poddruh. Je známy aj ako Saskatchewan timber vlk alebo grizly vlk. Obývali Albertu, Saskatchewan, Manitobu, Newfoundland severozápadné oblasti Kanady. Vlk manitoba bol opísaný ako veľký sivý a biely vlk a sú preto mnohými považovaní za vlkov z Hudsonského pobrežia. Živia sa hlavne karibu. Aj keď sú považovaní za vlkov z Hudsonského pobrežia, ktorí sú ohrození, Manitoba je považovaný za vyhynutého.

Vlk pobrežia Hudson - Canis lupus hudsonicus

Vlk z pobrežia Hudson alebo Hudsonský vlk, je niekedy označovaný aj ako Vlk tundrový, avšak toto je úplne iný druh. Vyskytujú sa na pobreží Hudsonu, konkrétne Manitoba. Boli lovení pre ich kožušinu do začiatku 20. storočia.

Merajú 71 – 91cm v kohútiku a sú 90 – 150cm dlhí. Vážia 36 - 56kg. Aj keď aj väčšie a ťažšie kusy boli objavené. Samice sú menšie ako samci.

Ich farba srsti sa pohybuje od bledo sivej do žlto bielej, či krémovej. Srsť bledne na zimu, sú veľmi podobní Vlkom z údolia Mackenzie, len sú menšie.

Ako iní vlci, lovia vo svorke, veľké kopytníky ako karibu, losy a bizóny. Ak je jedla nedostatok, uspokoja sa s malými cicavcami. Potrebujú denne približne 4,5kg mäsa.

Obyčajne sa pári len alfa pár, na jar, pričom gravidita trvá 62 – 65 dní, narodí sa 4 – 6 šteniat. Všetci členovia svorky pomáhajú s ich výchovou od 2 – 3 mesiaca, dospievajú v dvoch rokoch a dožívajú sa v divočine okolo 10 rokov.

Aj keď ich počet nie je sledovaný, odhaduje sa, že ich je veľmi málo a sú ohrození.

Vlk zo Sever. skalnatých hôr - Canis lupus irremotus

Vlk zo severných skalnatých hôr, obýva Skalnaté hory a susediace štáty. Bol vyhlásený za ohrozeného, avšak jeho počet sa podarilo obnoviť.

Vážia okolo 32 - 61kg a vysokí sú 66 - 81cm v kohútiku. Je bledo sfarbený a na určitých miestach na tele má čiernu a jej odtiene.

Živili sa bizónmi, ale tí vyhynuli a aj z tohto dôvodu sa ich počet tiež rapídne znížil. Dnes sa živí sa jeleňmi avšak aj drobnými cicavcami. Ak je možnosť, zožerie denne 10 - 21% svojej váhy, i keď sú správy aj o 37%. Ak je to nutné, dokážu prežiť aj na veľmi malej dennej dávke. Kanibalizmus sa vyskytuje len pri veľkom nedostatku potravy, kedy svorka zabije a zožerie slabého, chorého alebo zraneného člena. Dlho boli lovení, trovení. Bol považovaný za vyhynutého, avšak boli objavení niekoľkí jedinci, označili ho ako chráneného a vďaka tomu sa ich počet znova obnovil. Ich príbuzný Vlci z Južných skalnatých hôr - Canis lupus youngi, toľko šťastia nemali.

Vlk Labradorský - Canis lupus labradorius

Je jedným z najmenej študovaných vlkov, tiež sú veľmi málo fotografovaní pre prostredie kde žijú. Obývajú Labrador a Severný Quebec.

Sú stredne veľkí s tmavo sivou až bielou srsťou. Merajú 150 - 180cm a vážia 34 - 63,5kg. Lovia karibu, losy, býky, zajace, ryby,... Sú ohrození, kedysi boli vyhlásení za vyhynutých, avšak dnes sa ich populácia ozdravuje.

 

 

Vlk Alexandra Archipelaga - Canis lupus ligoni

Vlk žijúci na Aljaške a vážiaci do 25kg. Je izolovaný od ostatných druhov vlkov riekami, hustými lesmi jazerami a vrchmi. Ich územia sú veľmi ťažko definovateľné, keďže voľne križujú ostrovy. Majú kratšiu, hustejšiu tmavú srsť, sú menšie. Sú dlhí 107cm, vysokí 62cm a vážia 14 - 23kg. Izolovanosť tiež ovplyvňuje ich jedálniček na malé cicavce a vtáky, jelene, losy,... Šteňatá sa rodia druhý aprílový týždeň, schované v norách prvých 4 - 5 týždňov.

Ich dnešný počet je 750 - 1100 kusov.


Východný timbervlk - Canis lupus lycaon

Nájdený vo východnej Kanade a USA. Je to prvý vlk, ktorý bol spoznaný, v roku 1775. Pôvodne obýval najväčšie územie zo všetkých severoamerických poddruhov vlka. Dnes žije v Ontariu Minesote a Michigene. Neskrívajú sa do nory alebo prístreškov, len pri odhcove šteniat. Ich nora je vždy pri vode. Má veľa farebných variant - od bielej, až po šedú a tmavú - čiernu. Nikdy však neboli nájdení celo černi alebo celo bieli. Vážia 22,5 - 45kg. Sú dlhí 152 - 167cm a vysokí sú 63 - 91cm v kohútiku. V zime lovia veľké zvieratá ako losy, soby, jelene a karibu. V iných ročných obdobiach aj menšie ako aj ryby. Rozmnožujú sa cez neskorú zimu. Hierarchia svorky je silná, pári sa len alfa pár. Narodí sa 5 - 6 šteniat v nore po dvoch mesiacoch. Rodia sa hluché a slepé a vážia menej ako pol kila. Od 6 týždňov sú už prikrmované mäsom ako dospelí. Ku koncu leta sú už pripravené doplniť rady svorky.

Kvôli loveniu boli takmer vyhubení. Tiež hybridácia s kojotmi ovplyvnila ich krv. Ku krytiu dochádza hlavne vlk samec a kojot samica. Opačne nie. Vlciče neakceptujú kojotov samcov kvôli veľkosti. K ich odstrelu prispievalo aj to, že vychádzali mimo územia národných parkov aj do vzdialeností 170km.

Mackenzieho tundrový vlk - Canis lupus mackenzii

Mackenzieho riečny vlk alebo Mackenzieho tundrový vlk je poddruhom žijúcim v Kanadských severozápadných oblastiach. Bol preradený v roku 1992 ako poddruh Canis lupus occidentalis a má rovnako podobnosť s lupus tundranum a lupus pambsileus. Žije na východ od rieky Mackenzie na území severozápadnej Kanady, od arktického pobrežia na juhu Great Bear Lake. Známky po nich sa našli aj na ďalekom juhu pri Great Slave Lake. Je stredne veľký vlk, meria približne 152 – 165cm od nosa po koniec chvosta. Ich farebné variácie sú od bielej, žlto bielej, sivej, či čiernej a ich kombinácii. Živia sa lososmi, hlodavcami a karibu. Tento druh je ohrozený.

Vlk ostrovov Baffin - Canis lupus manningi

Vyskytuje sa na Baffinských ostrovoch - severná Kanada - Archipelago. Váži do 13,6 - 22,7kg, je najmenší a najviac vzácny z Arktických vlkov. Merajú na dĺžku len približne jeden meter a vysokí sú do 60cm v kohútiku. Na rozdiel od iných vlkov, jeho srsť rastie veľmi dlhá, aby vyzeral väčší. Má bledo sfarbenú srsť, čierna a tmavá by ho robila priveľmi viditeľným. Živia sa zajacmi, karibu, ale ak sú hladní, ulovia čokoľvek. Lovia sami alebo s partnerom. Sú ohrozeným druhom.

Mogollonský horský vlk - Canic lupus mogollonensis

Mogollonský horský vlk sa vyskytoval v štátoch Arizona a Nové Mexiko. Vyhynul v roku 1942. Meral 135 - 150cm na dĺžku a vážil 27 - 36kg. Bol podobný Texaskému vlkovi, ktorý žil blízko neho, ale Mogollonský vlk bol menší. Mal výraznejšie znaky na hlave, bledšie sfarbenie. Jeho kožuch bol mix odtieňov čiernej, hnedastej, škoricovej na okrajoch. Pretože jeho územie sa prekrývalo s tým Mexického vlka a Texaského vlka, bolo navrhnuté, aby sa Texaský vlk a Mogollonský označovali ako rovnaký poddruh v taxonómii a to ako Texaský vlk. Bolo to preto, lebo Mogollon bol videný ako poddruh Mexického vlka a Vlka z južných skalnatých hôr, a preto bolo nutné ich rozlišovať aj taxonomicky.

Texaský vlk - Canis lupus monstrablis

Texaský vlk je poddruhom vlka a pôvodne obýval Texas a Nové Mexiko. Je vyhynutý. Bol tmavej farby od čiernej po sivú so škoricovými odtieňmi na hlave, zriedkavo boli bieli. Meral na dĺžku 135 - 150cm, vážili 27 - 36kg, veľmi podobný mogollonskému vlkovi. Najprv bol pridelený k druhu Mexického vlka, no neskôr bol označený ako samostatný poddruh.

Boli stredného vzrastu. Lovili bizóny, ktoré však vyhynuli a s nimi postupne aj vlci.

Vlk veľkoplaninový - Canis lupus nubilus

Túlal sa medzi južnou Manitobou a Saskatchewanom, až po západný Texas. Malý vzrastom, typická je svetlo hnedá srsť. Považovaný je za vyhynutého od roku 1926, avšak posledné roky sa vyskytuje v Minnesote, Wisconsine a Michigane a jeho populácia sa ozdravuje. Ich dĺžka sa pohybuje okolo 137 - 198cm, vážia 27 až 50kg. Samice sú o 20% menšie. Farba srsti je sivá, čierna, hnedá, červená. Zdržiavajú sa vo svorkách o 5 - 6 členoch. Je veľmi sociálny a často využíva mimiku a vokalizáciu. Lovia losy, jelene, malé vtáky, zajace,... Párenie alfa páru prebieha od začiatku januára do konca februára. Rodí sa 4 - 6 šteniat, ktoré dospievajú v 6- 8 mesiacoch a sexuálne okolo 22 mesiacoch.

Vlk z údolia Mackenzie  - Canis lupus occidentalis

Žije v hornej časti údolia rieky Mackenzie tak južne ako Alberta. Žije pozdĺž arktického pobrežia a v Northwest Territories na východ od Mackenzie River a južne od Great Bear Lake. Nazývaný je aj Rocky Mountain Wolf, Alaskan Timber Wolf, Canadian Timber Wolf.

Jeden z najväčších druhov v severnej Amerike. Farba srsti je rôzna, od tmavo čiernej až po odtiene hnedej, avšak biela je skôr veľká výnimočnosť.  Sú vysokí 81-91cm a vážia 45-65kg. Jeho stavba tela ho robí jedným z najlepších predátorov. Dokáže prejsť 115km denne. Lebka je veľká až 31cm, vybavená zubami, ktoré prehryznú aj parohy.

Vo svorke je 6 - 12 vlkov, no môže byť aj 20-30. Živia sa veľkými cicavcami ako sú losy, karibu, jelene, preto sú aj takí veľkí. Ich územie je veľké aj 1600km2. Pária sa vo februári, po 63 dňoch sa rodí 4 - 6 mláďat, opúšťajú noru po 4 - 6 týždňoch a do jesene sa zúčastňujú na živote svorky. Dospievajú v 6 - 8 mesiacoch a sexuálne v 22 mesiacoch.

Ich počet je obnovený a nie sú ohrození. Sú chránení.

 

 

Vlk Grónsky - Canis lupus orion

Bol popisovaný ako bledo sfarbený vlk, prípadne biely, podobný Arktickému vlkovi, ktorý žil v Grónsku. Existencia tohto vlka nikdy nebola potvrdená a ani vyvrátená a mnohí vedci nesúhlasia, že lupus orion je poddruh a niekedy existoval. Jeho odlišnosť od Arktického tundrového vlka, ktorý je väčší môže byť spôsobená len iným obývaným prostredím a môže ísť o ten istý poddruh a nie samostatný poddruh. Mnohí si myslia, že len migroval cez zamrznuté moria z Kanady.

Bol menší až stredne veľký, ale veľmi ľahký. Tieto opisy však pochádzajú len z meraní 5 jedincov, ktorí boli chytení v zime v Grónsku. Preto ich váha môže byť ovplyvnená.

Vlk Strednej Aljašky - Canis lupus pambasileus

Žije v celej Aljaške a v západnej Kanade, okrem tundry. Známy je ako Yukonský vlk. Jeden z najväčších vlkov v Severnej Amerike. Niektorí si myslia, že je najväčší. Meria na dĺžku 152cm - 213cm. Najťažší vlk, ktorého sa podarilo nájsť vážil 79kg. Bežne vážia 68 - 77kg. Je väčšinou tmavý až čierny. Červená farba a odtiene hnedej sú extrémne vzácne. Nie sú schopné prežiť arktickú zimu, a preto sa vyhýbajú extrémnym mrazom. Lovia karibu, losy, ovce, zajace,... Zdržiavajú sa vo svorkách o 5 - 10 členoch.

Aljašský tundrový vlk - Canis lupus tundranum

Obývajú arktické pobrežie Aljašky. Je stredne veľký až veľký vlk, dlhý 100 - 150cm bez chvosta, vysoký 56 - 80cm, vážiaci 80kg. Majú bledé farby, čisto biele ale aj tmavé, tiež sú čisto čierni. Ich srsť je dlhá. Ak je to možné, živia sa jeleňmi, karibu, kopytníkmi, menšími zvieratami, vegetáciou. Žijú v malých svokrách, rodičia a ich potomkovia. Alfa pár sa pári približne vo februári. Gravidita trvá 61 - 63 dní. Narodí sa 4 - 5 šteniat. Ostatní členovia svorky sa starajú o ich výchovu. Dožívajú sa 12 - 17 rokov. Nie sú ohrozeným druhom, avšak sú lovení aj protizákonne.

Vlk východných skalnatých hôr - Canis lupus youngi