NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvik
Základy
Povely
Stopa
Obrana
Prekážky
Skúšky
ČsV a práca
VýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Stopa a pachové práce

Práve stopovanie je tou "top" kráľovskou disciplínou pre vlčiaka. Na stope snáď nepozná konkurenciu. Ak vás baví práca v teréne, máte orientačný zmysel, je stopovanie činnosť pre vás. K tomu treba však viesť psíka ako pri iných disciplínach, už od mala. Vo všeobecnosti vlčiakov stopovanie baví, i keď v inom zmysle - stopovanie zvery. Vy musíte byť ten, kto túto vlastnosť premení na úžitok a naučíte psa stopovať, či už stopy nášľapové, alebo vyhľadávanie predmetov. Stopa je považovaná za jeden z najťažších výcvikov psa vôbec.

Stopa je pachová dráha zanechaná v teréne osobou, zverou, vecou po dotyku s povrchom. Šľapač (kladač) stôp je osoba, ktorá zanechá svoj pach v teréne podľa vytýčených pravidiel. Nášľapom označujeme miesto začiatku vypracovania stopy a lomom zmenu, odbočenie v chôdzy do určitého uhla.

Pre prácu na stope potrebujeme minimálne 10m dlhé stopovacie vodidlo, predmet, ktorý bude pes vyhľadávať, nášľapový kolík (na označenie začiatku stopy), odmeny (kŕmna dávka alebo hračka alebo aport - ako forma odmeny za prácu) a prípadne zápisník pre zaznačenie stopy.

Druhy stôp a lomov

Podľa pôvodu pachu: vlastné (psovodove) alebo cudzie (pomocníkove)

Ako sú stopy staré: čerstvé (do 1 hodiny), normálne (od 1 do 3 hodín), staré, vychladnuté (nad 3 hodiny)

Podľa povrchu terénu: tráva, ornica, strnisko, piesok, les, okraje komunikácií, zmiešané (kombinácia)

Podľa tvaru stopy: rovná, 1x lomená (tvar písmena „L“), 2x lomená (napr.tvar písmena „U“ alebo „Z“), viackrát lomená, ostré lomy, oblúčiky apod.  

Podľa dĺžky stopy - v krokoch

Podľa počtu predmetov

Možné tvary stopy (z - začiatok, p - predmet)

Teória

Pach, ktorý pes sleduje na stope je súhrnom niekoľkých pachov: osobný pach človeka, všeobecný pach človeka a pridružené pachy.

Osobný pach človeka je zmesou individuálneho a regionálneho pachu s čiastočkami kože. Individuálny pach je veľmi špecifický pre každého človeka. Regionálny pach je zmesou pachov z rôznych častí tela ako pach hlavy, podpazušia, okolia genitálií,... Čiastočky kože vznikajú odlupovaním zrohovatelej kože. Všeobecný pach človeka je súhrnom pachov používanych mydiel, voňaviek, domáceho prostredia, pracoviska, oblečenia, obuvi,... Pridružené pachy sú všetky pachy, ktoré vznikajú porušením pôdnej štruktúry, rastlín a živočíchov.

Prácu na stope ovplyvňuje:

ako stará je stopa

teplota vzduchu

vlhkosť vzduchu

tlak vzduchu

prúdenie vzduchu

štruktúra pôdy, porast, vlastnosti pôdy

Ako stará je stopa

Je jedným z najrozhodujúcejších činiteľov pri vypracovávaní stopy.

Rozoznávame:

čerstvé stopy – do jednej hodiny staré

normálne stopy – jednu až tri hodiny staré

vychladnuté stopy – stopy staršie ako tri hodiny

Vek stopy ovplyvňuje koncentráciu pachu, no nie je jednoznačným ukazovateľom zložitosti vypracovania stopy. Je napríklad zložitejšie vypracovať čerstvú stopu za horúceho letného dňa, ako stopu starú v chladnej noci.

Teplota stopy

Denná teplota ovplyvňuje vyparovanie stopy, pretože pôda sa otepľuje, pachové molekuly sa začnú intenzívne pohybovať, odpútavajú sa od stopy a vyparujú sa. Pachový mrak uniká kolmo nahor a stopa rýchlejšie redne. V noci sa naopak zem ochladzuje, zmenšuje sa pohyb odparovaných molekúl a stopa vydrží dlho čerstvá. Pachová stopa zoslabuje rýchlejšie teplotou pôdy. Slabne rýchlejšie na tvrdej pôde, ktorej povrch sa rýchlejšie ohrieva. Teda na ornej pôde vydrží stopa dlhšie čerstvá ako na betónovom chodníku.

Vlhkosť vzduchu

Pri najvyššej relatívnej vlhkosti vzduchu dochádza k maximálnej koncentrácii pachových molekúl. V túto dobu je obvykle nižšia teplota, je to najvhodnejšia doba na vypracovanie stopy, teda od 20tej hodiny do približne 6hodiny ráno. Najmenej priazdnivé podmienky sú od 9hodiny ráno do 18 hodiny večer.

Drobný dážď alebo hmla zabezpečujú vysokú vlhkosť, teda sú veľmi vhodným obdobím na stopovanie. Silný dážď síce vytvára silnú vlhkosť, no vsakovaním vody do pôdy dochádza k pohlcovaniu stopy a molekúl pachu. Zdroj pachu prikrýva vrstva vody. Aj napriek tomu sa dá po silnom daždi stopa vypracovať.

Tlak vzduchu

Pri nižšom tlaku vzduchu sa zvyšuje cirkulácia pachových molekúl smerom nahor, pri zníženom tlaku vzduchu nastáva zvýšené vyparovanie pôdnej vody a narastá koncentrácia pachu vo vodnej pare, čo zľahčuje vypracovanie stopy.

Znížený tlak vzduchu sprevádzaný veterným a vlhkým počasím rozprestiera pach do šírky okolo stopy, umožňuje to jej rýchlejšie nájdenie. Vysoký tlak vzduchu so suchým slnečným počasím pomáha vytvárať záporné vplyvy na trvanlivosť pachu.

Smer vetra ovplyvňuje koncentráciu pachových molekúl nasledovne:

Rýchlosť vetra v m/sec

Popis účinku vetra na prostredie

Spôsob stopovania pri kolmom vetre na stopu

0,4

Bezvetrie, stopa stúpa kolmo nahor

Priamy pohyb psa na stope s miernymi úchylkami do strán

1,8

Vánok, dym stúpa takmer nahor, sotva pozorovateľný pohyb vzduchu

Priamy pohyb do 0,5 metra od stopy na záveternej strane s miernymi odchýlkami od stopy

3,6

Slabý vietor, pohybuje občas listami stromov

Priamy pohyb do vzdialenosti 1meter od stopy na záveternej strán, občasný návrat ku stope

5,6

Mierny vietor, pohybuje vlajkou alebo listami na stromoch, slabo čerí hladinu vody, mierne pohybuje steblami trávy

Priamy pohyb do 1,5 metra od stopy na záveternej strán, úchylky zo smeru až ku stope

7,9

Dosť čerstvý vietor, pohybuje vetvami bezlistých stromov, ohýba steblá trávy

Vlnivý pohyb do 2 metrov od stopy, striedavá práca s nízkym a vysokým nosom

10

Čerstvý vietor, pohybuje vetvami bezlistých stromov, súvislo ohýba trávoviny, valí vlny na hladine vody

Vlnivý pohyb, pri nárazovom vetre až 3 metre od stopy, časté striedanie vysokého a nízkeho nosa

12,5

Silný vietor tlmený domami a inými pevnými predmetmi, zavíja v lese

Pomalý postup s častým odbiehaním od stopy až do 6 metrov, prevažuje vysoký nos

15,5

Prudký vietor, pohybuje bezlistými stromami

Pohyb psa na stope je neistý, pes neustále stráca stopu, vracia sa s vysokým nosom ku stope

Štruktúra pôdy, pôdny porast a ostatné vlastnosti pôdy

Všetky tieto vlastnosti vplývajú na zahrievanie pôdy a tým rýchlejšie odparovanie stopy a tiež na schopnosť pôdy viazať pôdnu vodu a prízemnú vlhkosť a tým zľahčovať alebo sťažovať vypracovanie stopy.

Na zahrievanie pôdy má vplyv jej štruktúra, farba, vlhkosť pôdy. Tvrdá pôda sa ohrieva rýchlejšie, vychodené cesty alebo ulice sa zahrievajú veľmi rýchlo, najsilnejšie a najrýchlejšie sa zahrievajú skaly a skalnaté cesty. Porast ovplyvňuje teplotu tiež. Bráni prístupu vetra k pôde, trávnatý porast teda dlho udrží pach, ktorý sa zachytáva na steblách, kroviny vytvárajú tieň a obmedzujú vysušenie vetrom. Najvhodnejšie podmienky pre zachovanie stopy sú v lese, kde sa najdlhšie udržuje vlhkosť a kde je vplyv vetra obmedzený.

Pozor na hnojivá
Stopy kladieme tak, aby sme sa vyhli miestam s vysokou koncentráciou hnojív, pretože jednak ovplyvňujú stopu, ale hlavne môžu podráždiť sliznicu psa a aj ju časom poškodiť. Časté stopovanie na hnojených miestach môže viesť k ochoreniam, hnačkám, malátnosti, oslabeniu organizmu.
Ako začať?

S nenasýteným psom (už aj šťeňaťom od 3 mesiacov) prídeme na neznáme miesto, kde psíka uviažeme. Pred jeho očami mu ukážeme potravu (používame buď mäso, obľúbené pamlsky alebo kúsky natvrdo uvareného mäsa). Na mieste by sme mali byť so psíkom sami, aby pes nebol rušený inými okolnosťami. Psíka na potravu nabudíme a kľudne mu v dosahu vodítka porozhadzujeme celú kŕmnu dávku. Pokiaľ je pes hladný okamžite začne rozhádzanú potravu zo zeme zbierať. My ho vtedy nabádame, aby potravu zbieral vyslovovaním povelu HĽADAJ a kľudne aj na psíka siahneme rukou, ktorou ho chválime, aby si zvykol na dotyk - nebude ho potom rušiť pri samostatnej práci.

V princípe musíme naučiť psa stereotypu pred vlastným vypracovaním stopy. Toto motivačné kŕmenie vykonávame vždy pred stopou, keď už pes vie, čo bude ďalej nasledovať s tým, že mu v pokročilom štádiu samozrejme nenasypeme pred stopu celú kŕmnu dávku. Toto vykonávame dovtedy až sme si istý, že pes na povel HĽADAJ skloní nos k zemi a intenzívne hľadá potravu rozhádzanú v jeho okolí. Terén musíme pred jeho uviazaním dôkladne postúpať, aby si zvykol na prítomnosť nášho pachu, miešajúceho sa mu s pachom potravy.

Okrem potravy začíname pri výcviku aj formou hry, teda hádžeme psíkovi hračku do trávy, občas schováme obľúbenú hračku za strom a necháme šteňa, nech ju nájde. Šteniatko doposiaľ hľadalo na voľno, prejdeme teda k pripnutiu na vodidlo a s prvým pokusom o vypracovanie psovodovej stopy, používame povely "hľadaj" a "stopa".

Nášlap

Je miesto so zosileným pachom psovoda, ktorý slúži pre zapamätanie si pachu. Psovod si na okraji lúky alebo terénu zvolenému na stopovanie umiestní vedľa ľavej nohy viditeľnú značku - ceduľka, tabuľka, vetva, palička, chvíľu stojí namieste, prešľapuje. Ale nedupe, nešúcha nohami ani sa netočí do kruhu. Pach osoby narušil pach pôdy. Na nášlape si môžeme posedieť, ľahnúť si, postáť,...

Kladenie stopy

Na nášlape sa rozhliadneme a vyberieme si na horizonte pevný bod v smere našej stopy a snažíme sa tento smer dodržať. To zaručí, že sa budeme vedieť na stope orientovať a že bude stopa rovná. Vyberáme si pevné body, nie autá, ktoré by mohli odísť, kvetiny alebo papier. Vyberáme si kopce, stromy,... Nekladieme stopy  napr. do priehlbiny od kolesa traktoru, aj náš pes vidí a naučí sa podvádzať. Zo začiatku šlapeme veľkou intenzitou krokov a pamlskov, ktoré neskôr zmenšujeme. Spravíme asi 20 - 30 krokov a na koniec stopy umiestníme aport, hračku, alebo veľkú odmenu v podobe  krmiva.

Metódy nácviku vypracovania stopy
Vlastná stopa s využitím psovi známej osoby

Psovod našlape krátku, asi 20 - 30 krokov dlhú stopu a ukryje sa na jej konci tak, aby ho pes nevidel. Môžeme využiť napr. lúku, na ktorej konci je husté krovie alebo les. Psa potom vedie osoba, ktorú pes pozná a ktorá má aspoň základné vedomosti o tom, ako má vypracovanie stopy vypadať. Spočiatku je pes len po stope vedený, ale akonáhle príde k pánovi - nájde ho - ten musí prejaviť veľkú radosť a psa odmeniť. Nevýhodou je nutnosť prítomnosti ďalšej osoby a práca so stopou s vysokým nosom.

Vlastná stopa s využitím aportu

Psovod našlape asi 20 - 30 krokov dlhú stopu a na jej koniec dá obľúbenú hračku alebo aport. Najprv psovi aport ukážeme a neskôr pri šľapaní na neho zavoláme a znovu ho predmetom vydráždime. Po položení aportu na konci stopy ešte kúsok ďalej pokračujeme v priamom smere a potom odskočíme do strany v smere vetra a oblúkom sa vraciame späť k psovi. Zhruba po  15 minútach privedieme psa k nášlapu, rukou mu ukazujeme smer stopy a dáme mu povel "hľadaj" alebo "stopa". Spočiatku je pes k aportu skôr vedený, pri pravidelnom tréningu si však zvykne sledovať dráhu stopy a učí sa, čo je od neho žiadúce. Po nájdení predmetu musíme prejaviť veľkú radosť a psa pochválime a pohráme sa s aportom.
Vlastná stopa s využitím krmiva

Postup je ako pri využití aportu s tým rozdielom, že stopu ukončíme miskou s krmivom alebo môžeme za sebou po stope ťahať kus mäsa, kosti, čím zvyšujeme pach stopy. Tento kus na koniec stopy uložíme. Nevýhodou je, že odmena je až na konci stopy. Pes to vie a urýchľuje preto svoj postup po stope, čo môže viesť k zbrklosti a chybám.

Metóda kombinovaná
Spôsob spočíva v tom, že pes nachádza kúsky potravy na stope, čo zvyšuje jeho záujem o prácu a snaží sa ísť čo najpresnejšie, no prácu to aj spomaľuje. Na konci stopy nájde zbytok potravy alebo aport, čo zvyšuje jeho záujem stopu dokončiť. Prvý pamlsok dáme na nášľap a zbytok v podstate do každého šlapanca. Neskôr tento počet znižujeme alebo ukladáme nepravidelne. Je vhodné psa neustále motivovať, aj keď ju už ovláda, občas mu tam nechať nejaké to prekvapenie. Je dôležité, aby pri trénovaní bol pes hladný.

Vypracovanie stopy

Uviažeme psa na kolík, dáme mu zožrať niekoľko kúskov granúl alebo mäsa s povelom HĽADAJ. Od psa  sa vzdialime niekoľko krokov (15 - 20 krokov), a to tak, aby nám vial nie veľmi silný vietor do chrbta a tu sa zastavíme. Vytiahneme nášľapový kolík - tabuľku a  zapichneme ju vždy vedľa ľavej nohy na nášľape. Tu na nášľape zotrváme niekoľko minút s miernym prešľapovaním na mieste.

Prvú stopu robievame väčšinou skoro ráno na tráve mokrej od rosy, to znamená, že večer pred rannou stopou psa nekŕmime. Počas doby, keď stojíme na nášľape „uložíme“ priamo do šľapy (aj ľavej aj do pravej) po kúsku mäsa alebo po granuli. Po 2 - 3 min. pokročíme z nášľapu prirodzenou chôdzou určeným smerom, a to tak, že ukladáme „do každej šľapy“ po kúsku mäsa-granuli. Trasa je dlhá asi 30 - 40 krokov.

Ak vieme, že v tom istom dni už nebudeme so psom pracovať, vyložíme psovi na stope celú kŕmnu dávku, a to tak, že si necháme na koniec trochu viac mäsa-granúl, pes je na konci stopy. Túto kôpku prikryjeme predmetom, a to tak, že je vidieť predmet a nie potravu. Ak sme na konci stopy minuli už všetku potravu (pozn. vždy si zopár kúskov mäsa nechajte ako odmenu pre psa) odbočíme zo stopy-zmeníme smer a veľkým oblúkom sa vraciame ku psovi.

Pred očami psa po chvíli rozhodíme stopovacie vodidlo a pripneme mu ho tak, že mu ho vedieme medzi prednými aj zadnými nohami, aby si na to zvykol hneď od počiatku.

Už s pripútaným psom na stopovacom vodidle prídeme až tesne (asi 1m) pred nášľapový kolík-tabuľku. Stojíme tesne za psom, aby sme mali na neho fyzický kontakt. Tu mu dáme možnosť očuchania kolíka, ale po väčšine psi okamžite za použitia povelu "hľadaj" nájde mäso alebo granulu a samostatne pokračuje v sledovaní stopy (ideme tesne za psom - ak sa mu darí, povzbudzujeme ho "dobrý, hľadaj").

Ak už pes reaguje na povel "ľahni" a dostane sa až pred položený predmet, čo obyčajne nebýva problém, uložíme ho tesne pred predmetom povelom "ľahni", aby nám označil predmet, a to zaľahnutím (toto robíme stále, pokiaľ to nerobí pes samostatne).

Prvé stopy by mali byť rovné a nie veľmi dlhé, asi 10 - 15 minút staré. Snažíme sa chodiť obvyklým tempom kroku, pes dokáže toto tempo udržiavať.

Označovanie predmetov

Predmet je obdĺžnik o veľkosti 10x5cm z prírodného materálu - koberec, koža,... ale farebne sa neodlišujúci sa od terénu. Musí byť nasýtený pachom, teda by mal byť u osoby asi 30min.

Pes označuje predmety zastavením, usadnutím alebo zaľahnutím, ale vždy rovnako. V tejto polohe po nájdení predmetu zotrvá, až kým nepríde psovod a nedá poveľ "hľadaj".

Asi najvhodnejší a nespochybiteľný je spôsob zaľahnutia pri predmete. Prvým krokom je zvládnuté zaľahnutie na povel. Vždy, keď pes príde k  predmetu, dáme mu povel "ľahni", necháme ho v polohe, odmeníme a znova dáme povel "hľadaj" a pokračujeme na stope. Počet predmetov na stope zvyšujeme pomaly.

Nácvik lomov

Pokiaľ pes bez problémov sleduje rovnú stopu, začíname s veľmi pozvoľnými oblúkmi zosilnenými drobnejšími krokmi a častejšími odmenami. Tým psa spomalíme  a spresníme. Postupne meníme tvar oblúkov do lomu a striedame ich doľava alebo doprava. Skôr než zmeníme tvar oblúka, musíme mať istotu, že pes tvar zvláda.

Keď pes zvláda jeden lom, zvyšujeme počet krokov v úseku a tiež počet lomov a predmetov a predlžujeme vek sopy o približne 5 minút. Spočiatku ideme tesne za psom, neskôr ho necháme ísť pred sebou asi 3 - 5 metrov dĺžky stopovacieho vodidla a stopu precvičujeme asi 2 - 3 krát za týždeň. 

Čo všetko sa dá pri stopovaní dosiahnuť alebo práca bez stereotypu

Na rozdiel od ostatných disciplín výcviku sú stopy snáď najvariabilnejšie. Vystačíme si sami, nepotrebujeme pomocníka a keď máme psa, ktorého stopy naozaj bavia môžeme vymýšľať stopy ako nám napadne, bez obmedzenia lomov alebo tvaru. Samozrejme, od nás sa vyžaduje, aby sme si stopu dokonale pamätali.

Napríklad práca v lese, v poraste naučí vás aj psa, že aj keď sa šnúra zamotá do porastu, nič sa nedeje, netreba zmätkovať a pes sa naučí vyčkať, kým ho nerozmotáte. Pri lomoch môžeme psa prekvapiť tak, že vlastnú stopu psovoda prekrížime lomom. Vyhliadneme si strom a šliapeme stopu k nemu. Lom nespravíme vedľa neho ale ho obídeme malým kruhom sprava a budeme pokračovať, urobíme teda lom, ktorý v mieste, kde stopa mení svoj smer, má vypracovaný uzavretý kruh.

Prechod cez cestu pes ovláda, ale vždy túto prekážku prešiel rovno a pokračoval ďalej. Skúsme teda  našliapať stopu cik-cak cez cestu a to šikmo, aby sme si overili, že prechádzanie cez ňu nie je len mechanické a stereotypné. Skúsme spraviť lom priamo na asfaltovej ceste, prekonávajme potôčiky a zistite, či pes vie pokračovať ďalej.

Zaujímavý je aj priechod cez objekt. Najprv začnime s priechodom cez dvere a do objektu, neskôr trebárs cez okno, kedy pes musí okno preskočiť a pokračovať v objekte ďalej. Alebo si našliapať stopu rovno cez sídlisko, cez trávnik, kde chodia desiatky ľudí, psov, áut, stopy na autobusovej alebo vlakovej stanici medzi ľuďmi na kamenistom podklade, stopy začínajúce a končiace  pri dverách nášho domu.

Využiť sa dá aj extrémne počasie, dážď, búrka, slnko, vietor, hmla,... Extrémne mrazy však vynecháme. Môžeme stopu aj náhle ukončiť pri nejakom objekte, napr. pri aute alebo stene. Pes by mal dať najavo, že stopa končí.

Skúšky a práca so psom stopárom
Pes okrem stôp osôb vie vyhľadať aj predmety, drogy, nábojnice, zhorenisko a podobne. Ak má náš pes na to talent a baví ho takáto práca, je veľkým prínosom túto vlastnosť rozvíjať. Skúšky psov stopárov obsahujú okrem stopovania aj základnú poslušnosť a sú len začiatkom, ozajstná práca začína prácou v teréne pri hľadaní nezvestných alebo pri vyhľadávaní predmetov. Ak máte takéto ambície, poraďte sa ako postupovať vo svojom kynologickom klube.