Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatko
Pred kúpou
Výbava
Odber
Prvé dni doma
Starostlivosť
ChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

Skôr ako si kúpite československého vlčiaka

Už úplne na začiatku cesty k vlastníctvu plemena Československý vlčiak si treba položiť otázku, či sme si vybrali to správne plemeno. Organizácia FCI registruje stovky plemien psov a každému sa páči niečo iné a pre každého je vhodné niečo iné. Poznáme plemená pracovné, spoločenské, poľovné,... Vlčiaci sú nepochybne prekrásne zvieratá, plné elegancie a sú rozhodne deťmi prírody, nie sú designovým výstrelkom chovateľov, majú prirodzenú formu, vlku najbližšiu. Je nutné si položiť otázku, či dokážeme nechať toto plemeno takým, ako ho vyšľachtili (a čo v ňom naopak nedokázali potlačiť) a poskytnúť mu všetku našu pozornosť a lásku, ktorú potrebuje, alebo či ide len o ozdobu domu, či imidžový doplnok, ktorým chceme upútať pozornosť. Musíme si uvedomiť naše možnosti, nie len dnes, zajtra, o mesiac, ale roky dopredu. Budeme mať toľko času a možností aj o roky neskôr? Vlčiak potrebuje pozornosť celý svoj život.

Vlčiaci sú svorkoví, majú svoje požiadavky a nechovajú sa ako iné plemená psov. Nezadovážite si psa, ale polovlka (v istom ohľade, i keď nemám rada toto označenie). Jeho výchova a výcvik nie je nemožný, ale náročnejší a predstavuje prekážku, len ak nie ste ochotní niečo sa učiť a venovať psovi niekoľko hodín denne, celý jeho život. 

Chcete psa?Vhodný majiteľ pre ČsVČsV a začiatočník

Výber dobrej ChS

Do akých podmienok?

Vlčiak nie je pes náročný na životné podmienky svojho majiteľa. Či už býva na dedine s veľkou záhradou alebo v paneláku na sídlisku, vo veľkomeste. Najlepšie mu je tam, kde je jeho pán a to je základom spokojného spolužitia. Je pre neho dôležitejší čas strávený s pánom, ako veľkosť záhrady, kde by bol sám.

Panelákoví psy (alebo psy s prístupom do domu) sú v tomto ohľade na tom oveľa lepšie ako psi záhradní (len kotcoví)... Pes musí mať dostatok pohybu, denne aspoň jednu dvojhodinovú až trojhodinovú prechádzku a niekoľko menších, kratších a musí byť zamestnaný, či už každo-týždňovou návštevou cvičiska a inou športovou a psychickou aktivitou, dennou, kde vybije svoju energiu. Vlčiaka nevyčerpáte, po niekoľkých hodinách túlania sa po lese si ľahne, zaspí na hodinu a je pripravený na ďalšiu akciu. Treba ho zamestnať hlavne rozumovo, vyčerpať zamestnaním skôr mysle ako tela.

Nesmie zostávať dlho osamote na voľno kvôli ničeniu a tiež susedia nemusia byť nadšení hodinovým zavíjaním a privolávaním svojej rodiny. Nutný je kotec, alebo zabezpečený výbeh. Ani vy nemusíte mať radosť z poškriabaných dverí a roztrhaných kobercov, vytrhaných káblov, zničených kvetín a hlásenia od mestskej polície, či odchytu, že váš psík sa túla po dedine, či meste, alebo nebodaj ho zrazilo auto, či zabil nejakého iného psa, či zver...

Starostlivosť o šteniatko v paneláku v byte, je veľmi náročná. Po skúsenostiach s odchovom šteniat v paneláku už naša chovateľská stanica šteniatka do bytu nepredáva! Nie je to nemožné, ale ľudí, ktorí to zvládnu je ako šafranu a riskovať vrátenie "skazeného" šteniatka už nebudeme. V byte je nutné každé tri hodiny (ale aj každú pol hodinu) venčenie, v noci, cez deň, minimálne pár týždňov... Ak máte dvor, máte to podstatne jednoduchšie... Do bytu sa teda oplatí zadovážiť si ohrádku alebo veľkú priestrannú bezpečnú klietku, kde bude šteniatko alebo psík zatvorený počas vašej neprítomnosti, už len kvôli jeho bezpečnosti - prekusať káble, to je zábava č.1 a nemusí to dopadnúť dobre... Klietka je NEVYHNUTNÁ, no nie je miesto pre šteniatko na 8 hodín!

Ideálny je samozrejme dom so záhradou a výbehom, kde bude mať pes svoje vlastné teritórium. Ale to neznamená, že ak má pes záhradu, nemusí chodiť von a spoznávať svet a hlavne NESMIE byť odstrkovaný od rodiny. Vlčiak je pes odolný, nevadí mu veľké teplo ani veľká zima (uprednostňuje skôr chlad), no treba dbať na dobre uzatvárateľný koterec (vlčiaci sú majstrami únikov) a správnu veľkosť búdy. Pes je súčasťou svorky a musí s ňou žiť, nie sa na ňu pozerať zo zamknutého koterca... Tiež myslite na susedov - nemusí ich nadchnúť každodenné vytie a skučanie, ktoré sa nesie dňom, či nocou a tiež na kvalitu oplotenia, ktoré zažije pri vlčiakovi skúšku ohňom. Ako oplotenie, tak kotec musí byť nachystaný ešte PRED  príchodom šteniatka. Učiť na kotec mladého pubertálneho vlčiaka je skúška nervov, ako vaši, tak susedových (bliakanie, vreskot, vytie,...), pes sa môže snažiť dostať z kotca aj za cenu sebapoškodzovania a akonáhle pes zistí, že sa dá uniknúť cez plot, je to len kto z koho...

Klady a zápory umiestnenia v byte

úzky kontakt s majiteľom,

socializácia je podstatne hlbšia,

omnoho viac aktivít - v meste, v spoločnosti iných ľudí

takéto jedince bývajú častejšie viac ovládateľné

 

 

 

 

 

 

 

 

zavíjanie, skučanie a iné pazvuky sú podstatne viac počuteľné pre susedov a to môže viesť k utimátu - pes musí ísť preč... Skučí každé šteňa! Zavýja každé šteňa! Nie dni, ale týždne!

špina, chlpy pri pĺznutí sú všade, blato a áno, šteňa aj cítiť...

venčenie je závislé od vás a vášho voľného času, a kôpky či mláčky budú mnoho týždňov po kobercoch, no aj trebárs vo vašej posteli...

zničený nábytok, zariadenie bytu - šteňatá obhrýzajú! Bez výnimky!

nevyhnutná klietka, kde bude pes zatvorený počas neprítomnosti, ak šteňa bude zavreté dlho, bude skučať, vyšpiní sa do klietky, možné psychické problémy! Ale bez klietky to neide.

dlhý čas na naučenie čistotnosti a režimu

úprimne, človek toto znáša ťažko a je z toho na nervy - na nervy je šteňa = veľmi zlá kombinácia

z našej ChS šteniatka do bytu nepredávame!

Klady a zápory umiestnenia v rodinnom dome

pes má vlastné veľké teritórium

vyvenčí sa sám, pobehá si po záhrade (aj keď prší a ste chorí, pes sa vyvenčí, v byte je závislý na vás)

väčšia aktivita samostatne a viac vzruchov (pes nie je zatvorený v tichom byte, sleduje okolie, môže sa presúvať po veľkom priestore)

ochrana majetku

ak má pes kontakt s rodinou a prístup do domu psychická pohoda vaša a vášho psa = ideálny stav!

 

úteky, lovenie zvery (je viac pravdepodobné, že vlčiak utečie zo záhrady, ako zo zamknutého bytu), pokiaľ je však dobré oplotenie a kotec pre zavretie v neprítomnosti, nie je problémom

možný nedostatočný kontakt s majiteľom, ak je pes nonstop v kotci a ľudia v dome

v niektorých prípadoch neúplná socializácia, neustále zavretie v kotci a pocit, že pes nepotrebuje venčiť, keď má záhradu

"pooraná" záhrada - hrabanie dier, neustále značkovanie ničí zeleň, zničený plot, rastliny, záhradný nábytok... Každé šteňa ničí!

nevyhnutný je kotec

Šteňa alebo dospelý pes?

Rozhodnutie, či si zaobstaráte šteňa, odrastené šteňa alebo psa dospelého. Všetko má svoje klady, ale aj zápory. Celkovo vývoj šteňaťa vlčiaka prebieha veľmi rýchlo, rýchlejšie ako u iných psov a už päť týždňové šteňa je takmer pripravené na odber. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody.

Šteňatá ČsV sa často berú od matky už v 7 týždňoch (odporúčam 7 - 8 týždňov, ako je dané nariadením klubu vo veku min.49 dní, skorší odber dnes už nemá opodstatnenie). Takýto drobec je nepopísaný list, môžete si ho vychovať k obrazu svojmu. Šteňa však vyžaduje zvýšenú starostlivosť, pozornosť a budete sa podieľať aj na jeho výchove, takže je na mieste otázka, či máte na neho čas a hlavne či máte chuť učiť sa spolu s ním. Je to niekoľko hodín denne. Treba počítať s mláčkami po koberci, jamami na záhrade a rozhryzenými vecami (demolátorske sklony sú ČsV vlastné), kŕmenie 3-4x denne. Pre začiatočníkov je však lepšie šteňa – učia sa obaja – majiteľ aj pes. Je nutné, aby šteňa žilo so svojim pánom prvé dni, týždne, podľa možností v dome, resp. malo zvýšené návštevy interiéru, kvôli socializácii aj na ruchy v dome, až potom ho nechávame vonku samé, napr. cez noc. Základom takéhoto spolužitia je socializácia. Pripravte sa na kňučanie, hryzenie, ničenie, mláčky, zvýšenú potrebu pozornosti a opatrnosti, dlhšiu dobu, rádovo týždne až mesiace.

Odrastené šteňa 5-8 mesačné je pes, čo ide do puberty a v tomto období to veľa ľudí vzdá a psa ponúkne na predaj. Je veľmi na zváženie, či pôjdete do takého rizika, keďže ak sa niekto vzdáva takéhoto psa, má svoje návyky, má svoje zlozvyky a pre vás to môže byť priveľké sústo. Na mieste je poriadne zistiť situáciu a povahu psa, pred jeho kúpou. Nie je to nemožné, ale treba reálne zhodnotiť naše vedomosti, našu trpezlivosť a čas. Takéto šteňa treba navštíviť viac krát, v rôznych náladách a až potom sa rozhodovať. Niekedy zostane šteniatko u chovateľa dlhšie, kvôli zrušenej rezervácii a podobne. Nemusí mať žiadnu vadu, ani povahovú, no treba si situáciu zistiť a treba sa reálne pozrieť na to, či zvládnete pubertálne šteňa.

Ak si zaobstaráte psa dospelého, teda 2 a viac rokov, počítajte s tým, že si už od svojho predchádzajúceho majiteľa priniesol pozitívne, ale aj negatívne vlastnosti a už sú poriadne zakorenené. ČsV si negatívne zážitky veľmi dobre pamätá. Niektorí chovatelia chcú psa dospelého, aby ho mohli zaradiť do chovu čím skôr. Ak je jediným dôvodom fakt, že pes je už vychovaný, radšej od ČsV upustite, pretože to, že psa už niekto niečo učil ešte neznamená, že bude poslúchať aj vás, že vám všetko čo vie, bude vyhovovať a v neposlednom rade, že už sa o jeho výchovu nemusíte starať. Môže mať skratové myslenie vo vypätých situáciách (vrčanie pri žrádle, lovenie, úteky), byť plachý (báť sa mužov, žien, báť sa výstrelov, kočíkov,...), nikdy neviete, ako sa bude chovať, pokým sa do danej situácie nedostanete. A to môže byť priveľké sústo. Výchova dospelého psa sa dá tiež zvládnuť, ale skôr ľuďmi so skúsenosťami s týmto plemenom, alebo s citom pre osobitosť a s dostatkom času.

Suka alebo pes?

Pri tejto otázke je to ako u iných plemien. Záleží len na vás a na využití psa. Ak chcete vlčiaka na prácu je lepší pes a je maznavejší, taký "medveďko". Ak si chcete založiť chovateľskú stanicu alebo chcete psa jemnejšieho zadovážte si sučku.

Nasledujúce vlastnosti oboch pohlaví nie sú pravidlom!!!

Pes

je dominantnejší a tvrdší (i keď sa dá stretnúť, a to dosť často, aj s dominantnými sukami, pohlavná nevraživosť je veľmi častá), zabudnite vo vyššom veku na venčenie s rovnakým pohlavím!

v období puberty sa bude snažiť prebrať postavenie vodcu svorky, či už v rodine alebo medzi inými psami, dokazovanie si svojho postavenia, ega, vystatovanie sa - prejavuje sa vrčaním na rovnaké pohlavie,... Neposlúchnutie, skúšanie vašej trpezlivosti a pravidiel je v puberte zvýšené, ale aj 3 mesačné šteňa vie poriadne potrápiť vaše nervy.

treba rátať s ťažšou výchovou, niektorí samci sú tvrdí, nepoddajní a majú svoje ego vo výšinách

je agresívnejší, dravší alebo naopak môže byť prehnane jemný, teda nevhodný napr. na cviky obrán - toto je skutočne lotéria, ale takáto povaha sa javí už od 5-6 týždňov, teda už pred odberom

teritoriálnejší, značkuje výraznejšie - zničená zeleň, časté zastavovanie pri venčení

keď zacíti hárajúcu sučku obyčajne „ohluchne“ a prestáva pracovať a poslúchať, takýto pes je nepoužiteľný a dokáže ho to vyviesť z miery kedykoľvek - či na výstave, na výcviku, na stope,... Môže sa snažiť dostať za sučkou aj za cenu seba poškodzovania.

môže byť hravejší, maznavejší, prítulnejší, neurazí sa tak rýchlo a rýchlejšie sa s ním "udobríte"

mohutnejší, vyšší a ťažší ako sučka, s typickým vlčím „golierom“ okolo krku, ktorý je nepochybne prekrásny hlavne v zime, keď má hustú srsť. Darmo, samec je proste najkrajší! :)

Suka

má svoju hlavu, ego - nebude sa s nikým maznať

treba počítať s háraním a s tým spojenými problémami - nájazdy cudzích psov a zabraňovanie nežiaduceho krytia, špinenie - krvácanie, zmena povahy počas hárania a celkovo po prvom háraní,

majú vyššiu dávku samostatnosti,

sú jemnejšie

niektoré sú veľmi bláznivé, plné energie a vyžadujú veľa aktivít, aby sa skľudnili

viac naklonené k rodine, deťom, i keď aj samci vedia byť skvelí rodinní psy. V tomto je to skôr nerozhodne

dá sa povedať, že ich výchova je jednoduchšia, ľahšie sa poddajú

skôr zvládnu hygienické návyky, aj keď niektoré suky dvíhajú nohu a teda máte rovnaký problém ako so samcom

môžu si vyžadovať viac pozornosti, najmä počas hárania sú aj vlezlé

"urážlivejšie" - ak im krivdíte, dokážu byť urazené hodnú chvíľu, komentovať všetko, psy sú v tomto "naivnejší". Suky sa dokážu uraziť veľmi rýchlo, ale opätovné "udobrenie" chvíľu trvá...

sú nižšie, ľahšie, elegantnejšie. 

Jedného alebo pár?

Či ste začiatočník alebo dlhodobý chovateľ/majiteľ, rozhodne je lepšie kúpiť šteňa ČsV jedno. Nekupujte si ďalšieho psa, pokým nemá prvý pes výcvik, nie je fyzicky a psychicky vyspelejší, teda okolo 1,5 - 3 roku a neskôr (záleží od individuality). Verte, už jedno šteňa je na výchovu riadna drina a nie ešte dve naraz. Plnohodnotnú socializáciu oboch proste nezaručíte.

ČsV sú svorkové zvieratá po vlkovi, rozhodne im je lepšie v dvojici, v trojici. Bežne sa chovajú páry, alebo svorka sučiek, či zmiešaná svorka (pes a niekoľko sučiek). Psy si sami určia hierarchiu vo svorke a bitky o vedúce postavenie nebudú zriedkavé pokiaľ ich neurčíte vy, preto musíte určiť poradie a hierarchiu skôr, ako to urobia oni. Starší pes môže byť pre šteňa vzorom a určite od neho odpozerá určité zvyklosti a vlastnosti a určite aj tie zlé. Niektorí vlčiaci sú monogamní a pri chove psa a sučky je možné (nie je pravidlo), že bude sučka odmietať iného psa.