Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlci
Vlk dravý
Vlci vo svete
Druhy vlkov
Zákony svorky
Etológia
Rozdiel pes - vlk
Výsledky
Web, knihy, iné


 

Rozdiel medzi vlkom a psom

Rozdiely medzi psom a vlkom sú hlavne v chovaní sa (etologické) a v anatómii (fyzické). Nájsť fyzické rozdiely medzi domestikovaným psom a vlkom nie je ťažké. Pri plemenách ako západosibírska laika, malamut alebo husky je to pre úplného laika trochu obtiažnejšie. Pri krížencoch vlka a psa, ktoré sú uznávanými plemenami FCI ako je aj Československý vlčiak alebo Saarloosov je to rozhodne ťažšie. A pri krížencoch, priamych potomkoch vlka a psa je to asi najťažšie.

(E.T.Seton – Kniha lesní moudrosti)
"Pořídil jsem desítky kreseb odlitků, otisků, fotografií a náčrtů vlčích a psích stop. A nenašel jsem jediný spolehlivý rys, který by je odlišoval. Jeden lovec říká, že vlk má poměrně malé vnější prsty. Ano někdy. Ale nemá je malé ve srovnání s kolií. Jiný tvrdí, že vlk má delší chodidlo. A přece se nemůže srovnávat s bernardýnem. Vlk zvedá nohu čistě a netáhne prsty. Ale to dělají i mnozí psi, zejména vesničtí. Všechny tyto rozlišovací znaky selhaly. Vlk vcelku chodí lépe než pes. Jeho stopy se obvykle kryjí, ale ne vždy a u některých vlků jen zřídka.
Jestliže sledujete ve sněhu vlčí stopu několik kilometrů, zjistíte, že obezřele směřuje k nějakému neobvyklému nebo slibnému místu. Je to očividně stopa podezíravého, plachého tvora, kdežto stopa psa je přímá a obvykle nebojácná. To však neplatí u psů, kteří pytlačí či dáví ovce. Proto ani v divočině nejsou žádné bezpečné rozlišovací znaky. Člověk může usuzovat jen podle pravděpodobných okolností. Často jsem slyšel nezkušené lovce vychloubat se, že „mohou vždycky říci, jaká je to stopa“. Ale starší lovci obvykle říkají: „Ne, nikdo to nemůže tvrdit docela jistě“."

Všeobecné rozdiely
Vlci nosia chvost voľne zvesený dole, psi väčšinou nosia chvost zdvihnutý

Psí chvost býva často zakrútený.                                                                                   

Psi nemajú chvostovú pachovú žľazu.

Vlci sa pária len raz do roka, zatiaľ čo väčšina psov dvakrát.

Psi majú väčší počet šteniat v jednom vrhu. U veľkých plemien nie je 12 šteniat výnimkou.

Papuľa väčšiny psov je kratšia než papuľa vlkov.

Vlk má odlišnú tvár vďaka dlhým chlpom pod ušami, ktoré rastú dole a von.

Pes má oproti rovnako veľkému vlkovi až o 30 % menšiu hmotnosť mozgu.

Vlk je len mäsožravec, takže jeho tráviaci trakt je kratší než u psa, ktorý je všežravec.

Väčšina vlkov má kliešťový zhryz, zatiaľ čo väčšina plemien psov má zhryz nožnicový

Pohyb

Psa od vlka odlíšime už pri pohybe. Najviac je to poznať pri behu - vlk ladne pláva vzduchom, zatiaľ čo pes pôsobí ťažkopádne. Pri chôdzi vlk kladie vždy zadnú labu do stopy prednej laby. Všetky jeho stopy sú v jednej línii - tzv. čiarkuje. Naproti tomu pes väčšinou kladie zadné laby medzi stopy predných. Štýl pohybu je ale veľmi závislý od plemena psa.

Vlk sa snaží maximálne šetriť energiou, jeho stopa je rovná s minimom zákrut, zatiaľ čo pes často odbieha od priameho smeru. Stopa vlka je užšia, dlhšia ako stopa rovnako veľkého psa.

Vlčiaci zdedili po vlkovi aj túto vlastnosť a to je štýl pohybu. Majú tvz. mimochod v kluse, aj ich stopa pripomína stopu vlka viac ako u bežných plemien psov. Vlčiak sa radšej pohybuje v kluse, pričom rovnako ako vlk zdvíha nohy od zeme len minimálne, tie kmitajú tesne nad ňou. Pri kluse skláňajú hlavu do vodorovnej polohy spolu s chrbtom. Vlčí pohyb je rovnako ako u vlčiakov harmonický, ľahký, ladný a priestranný.

Vľavo stopa Československého vlčiaka - samca, vpravo vlčia stopa.

Rozdiely v lebke a kostre

Jedným z najväčších rozdielov je veľkosť vnútorného uhla, teda uhla medzi líniou určenou horným a spodným okrajom očnej jamky a líniou určenou okrajom lebky. U vlkov je tento uhol veľký 40-45 stupňov. U psov je to 53-60 stupňov. Počet zubov je rovnaký ako pre ostatné psovité šelmy. Dokáže však vyvinúť tlak 100kg/cm2, napr. nemecký ovčiak dokáže vyvinúť tlak len 50 kg/cm2.

Ďalším rozdielom je veľkosť a tvar vydutej časti lebky, v ktorej sú umiestnené sluchové orgány a ktoré sa nachádzajú na lebečnej spodine za jamkou čeľustného kĺbu. U vlkov a kojotov je tento výstupok veľký a vypuklý a takmer guľatý u psov je menší, stlačený a mierne stočený.

Na obrázku vidieť porovnanie 3 lebiek. Najvrchnejšia je lebka vlka. Pod ňou je lebka vlčieho hybrida o veľkosti nemeckého ovčiaka, teda je možné ju považovať aj za lebku československého vlčiaka. Najspodnejšia je lebka domestikovaného ovčiarskeho psa.

 

Texty spracované pomocou stránky www.vlci.info