Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChov
Zvod mladých
Bonitácia
RTG DBK
SVP
DNA test
DWDM
Plemenitba
VýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

Plemenitba - teoretické poznatky

Aký je princíp chovu? Ako to v chove psov funguje? Tu sa to všetko dozviete. V popise psov iných staníc a aj pri našich vrhoch zverejňujeme hodnotu COI a AVK. Vysvetlenie nájdete práve tu. Odporúčam prečítať vynikajúcu knihu Chov psů od Z. Prochádzku (bližšie o nej v časti web, knihy a iné)

Zdravie a blaho každého psa musí byť prvoradým záujmom každého chovateľa. Je potrebné podporovať zodpovedný chov založený na princípoch genetiky, prevencii dedičných chorôb a láskyplnom prostredí! Chov čistokrvných psov prináša so sebou určité povinnosti a záväzky, ktoré by zodpovední chovatelia nemali brať na ľahkú váhu.

Bolo schválené nariadenie klubu, ktoré zakazuje párenie dvoch nosičov ochorenia DM a DW, ktoré sú momentálne už povinne testované. Rovnako je zakázané párenie, kde je jeden rodič netestovaný a druhý nosič.

Každý chovateľ by mal čo najlepšie napĺňať ciele a poslanie chovateľského klubu. Poslanie a ciele klubu by mal každý chovateľ prijať za svoje a napĺňať ich podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Chov sa uskutočňuje v súlade s poriadkami a predpismi FCI, SKJ a chovateľského klubu. Musí byť v súlade so Zákonom o ochrane zvierat, Zákonom o veterinárnej starostlivosti a s ďalšími súvisiacimi zákonmi a predpismi. Za všetkých okolností by mal chovateľ šíriť dobré meno klubu, odlíšiť sa tak od komerčných množiteľov a riadne reprezentovať dané plemeno.

Majitelia vedome nevyužijú na chov psa alebo sučku viditeľne nesúcich exteriérové, genetické alebo povahové nedostatky, ktoré by mohli mať za následok negatívny vplyv na potomstvo alebo na plemeno ako také. Chovateľ nebude vedome produkovať choré šteňatá. Odchovávanie potomstva na jedincoch s vrodenou poruchou alebo na jedincoch smrteľne chorých, je v príkrom rozpore s etikou chovu. Každé spojenie musí byť plánované s prvoradým zámerom zlepšenia plemena.

Chovateľské metódy

Chov vychádza z výberu chovného páru. Chovný pár, teda sučka a pes, nesú určité plemenné znaky, teda morfologické a fyziologické znaky, čo sú napríklad farba, uši, chvost a podobne (nezabúdajte aj na zdravotnú stránku a povahu).

Podľa voľby rodičovského páru, môžeme hovoriť o niekoľkých spôsoboch chovu:

Homogénny alebo rovnorodý spôsob - platí spájanie podobného s podobným, čoho výsledkom je podobné. Tento spôsob sa využíva najviac.

Vyrovnávací spôsob - sa využíva hlavne tam, kde je jeden z rodičovského páru v istom morfologickom alebo fyziologickom znaku slabší. Vyberá sa jedinec, ktorý tento slabší znak nevykazuje. Avšak je mylná domnienka, že výberom protikladu sa slabšie znaky vyrovnajú. Napríklad sučka veľmi malá a pes veľmi vysoký. Zdeněk Prochádzka uvádza ako príklad miešanie guličiek bielej a čiernej farby. Nech ich miešate akokoľvek, nikdy nebudú sivé, vždy to bude zmes bielych a čiernych guličiek. Vzápätí dodáva, že procesy genetiky sú samozrejme oveľa zložitejšie ako miešanie guličiek.

Nehomogénny alebo nerovnorodý spôsob - je spájaním úplne odlišných jedincov. Využíva sa veľmi málo, je vhodné pre získanie znaku, ktorý doposiaľ nefiguroval alebo niektorý znak sa úplne zmenil. Je to rizikový postup, pretože pri ňom sa musí počítať so selekciou a následnou rovnakou metódou v nasledujúcich pokoleniach.

Pri výbere chovného páru sa nezameriavame len na ich plemenné znaky ale aj na genealogické znaky. Je to znalosť výsledkov chovu a plemenných znakov predkov rodičovského páru. Tieto získame buď osobným poznaním jedinca a vieme si ho posúdiť alebo naštudovaním bonitačného kódu. Exteriérové a povahové indexy daného jedinca, ktoré sú v ňom zhrnuté sú akousi základnou informáciou pre chovateľa a poradcu chovu pre výber vhodných partnerov. Nutné je však uviesť, že nie každý bonitačný kód je naozaj odzrkadlením daného jedinca. Stačí, že psík zle stojí a skreslí sa celý jeho kód, ktorý je bohužiaľ na celý život (bonitácia sa dá zopakovať s jedným opravným pokusom). Zhodnotiť zviera podľa bonitačného kódu nie je veľmi správne. Dobrý chovateľ by si mal prezrieť rodiča naživo a utvoriť si sám názor. Nebolo svetlo pri posudzovaní zlé a neovplyvnilo to farbu očí? Je naozaj povaha odzrkadlením skutočnosti? A podobne.

Okrem bonitačného kódu poskytujú informácie o danom jedincovi aj údaje v preukaze o pôvode. Tento obsahuje mimo iné (zdravotné údaje, absolvované výstavy a ich výsledky, zložené pracovné skúšky) aj informácie o 4 generáciách predkov jedinca. Mená, bonitačný kód, výsledok RTG na dyspláziu, výstavné tituly,... Orientovanie sa len na jednu stranu - šampióni výstav, pracovne úspešné psy,... nie je správne.

Sústredenie jedincov, chovateľsky vzácnych a potrebných, ktorí majú významné a žiaduce plemenné znaky a vlastnosti sa volá línia. Ak je v tejto línii toľko jedincov, že je možná ich líniová plemenitba a vyznačujú sa určitými znakmi, ktoré sú žiaduce, príbuzenská plemenitba nie je vysoká, môžeme hovoriť o plemennej línii. Má rozsah tri až štyri generácie kvôli zabezpečeniu nižšej príbuzenskej plemenitby. Ak sa podobná línia odvodzuje od iného predka, hovoríme o línii genealogickej. Stupeň príbuznosti nám pritom hovorí, či ide o inbrednú líniu s vysokou hodnotou príbuzenskej príbuznosti a o línii syngennej, ak je stupeň príbuznosti viac ako 90%.

Dedičnosť
Z hľadiska dedičnosti existuje niekoľko znakov, ktoré sú dedičné. Najviac sa diskutuje v dnešnej dobe pri vlčiakoch o dedičnosti ochorenia bedrového kĺbu - dysplázii. Dedičnosť sa však týka aj zubov, výšky, nízko uloženého chvosta, uhlenia, povahy, ochorenia očí, sluchu,...

Spôsob dedenia niektorých javov je nasledovný:

Nežiaduci jav

Spôsob dedenia

Predkus

recesívny (ustupujúci)

Podkus

doposiaľ neznámy

Chýbajúce zuby neúplne dominantný
Luxácia pately nejasný
Dysplázia lakťového kĺbu neznámy
Hemofília neznámy
Hluchota recesívny (ustupujúci)
Kryptochizmus nepravidelný, viazaný na pohlavie
Extrémna plachosť dominantný, neúplne dominantný
Abnormálne materské chovanie neznámy

Agresivita

neznámy

Dedenie povahy je veľmi diskutabilné. Isté prejavy, ako lovecký pud a aportovanie u poľovných plemien je dedičný a je potrebné ho udržiavať. Agresivita alebo plachosť je menej známa. Je však samozrejmé, že isté spôsoby správania mladé šteňa od matky preberie. Ak sa táto správa placho, kopíruje jej správanie. Mnohé vzorce správania, ako napr. plachosť z výstrelu môžu indikovať iný dedičný jav a to zníženú alebo abnormálnu sluchovú vnímavosť.

AVK (Ancestor-Loss coefficient)

Môžeme preložiť ako "koeficient stratených predkov". Je to stupeň príbuzenskej plemenitby. Čím je číslo vyššie, tým z menšej príbuzenskej plemenitby pes pochádza. To, že v rodokmeni psa sa nevyskytol jeden predok dvakrát znamená AVK 100% a je najlepšia situácia, ideálne však by nemala byť menej ako 85%. Dnes už máme databázu, kam jednoducho zadáte mená rodičov a sama vám AVK, či COI vypočíta, nie je nutné to robiť ručne.

Každý druh zvierat je na príbuzenskú plemenitbu inak citlivý. Kým u králikov a hlodavcov nepredstavuje veľký problém, pre ošípané problém predstavujú. Tak isto je to u psov. Medzi psami existujú plemená, ktoré sa od seba veľmi líšia a líšia sa aj citlivosťou na príbuzenskú plemenitbu. V zásade u všetkých plemien platí, že čím je príbuzenská plemenitba bližšia, tým môžu byť jej následky viac citeľné. Väčšina chovateľov psov sa dnes viac-menej snaží vyhnúť úzkej príbuzenskej plemenitbe, čiže zostavovaniu chovných párov z priamych súrodencov navzájom, ako aj otca s dcérou a matky so synom.

Blízka príbuzenská plemenitba je plemenitbou, medzi ktorú väčšina odborníkov na zootechniku zaraďuje vytváranie rodičovských párov s približne 50%-nou príbuznosťou. Presnejšie by sme ju mohli definovať ako spojenie jedincov s jedným spoločným priamym predkom, čiže polosúrodencov, spojenie bratrancov s oboma spoločnými predkami a spojenie starého rodiča so svojím potomkom. O blízkej príbuzenskej plemenitbe sa vo všeobecnosti tvrdí, že nesie so sebou menšie riziká ako úzka príbuzenská plemenitba.

Okrem toho sa u mnohých plemien stáva, že jedinci z takýchto spojení majú jemnejšiu kostru, strácajú požadovanú robustnosť a mnohé aj povahové vlastnosti. Dosť častým javom sú ťažkosti so zabrezávaním, pôrodmi a odchovom šteniat.

Vzdialená príbuzenská plemenitba je veľmi často využívanou v chove psov. Ak by sme ju mali vyjadriť percentuálne, tak by toto nemalo byť vyššie ako 40%. Vzdialená príbuzenská plemenitba nesie so sebou podstatne menšie riziká ako úzka a blízka príbuzenská plemenitba. V chove väčšiny plemien je tento spôsob plemenitby veľmi bežný a najčastejšie používaný.

Za veľmi vzdialenú príbuzenskú plemenitbu sa považuje stupeň príbuznosti, ktorý nie je viditeľný v rodokmeni jedinca do piatej generácie. Mnohými genetikmi a odborníkmi na zootechniku je považovaná už za nepríbuzenskú.

V zásade platí, že čím bližší je stupeň príbuzenskej plemenitby, tým musí byť prísnejšia selekcia a výber chovných jedincov urobený s väčšou zodpovednosťou. Pri vlčiakoch, hlavne zo starých línií, je príbuzenská plemenitba vysoká, keďže sa vraciame do histórie, kedy chovných jedincov veľa nebolo. Variabilita v dnešnej dobe však dovoľuje percento príbuznosti znížiť. Pre záchranu niektorých línií sa však musí siahnuť aj po psoch s vysokou príbuzenskou plemenitbou. Toto je úlohou poradcu chovu a chovateľskej komisie, ktorá zostaví vhodný rodičovský pár, zohľadňujúc všetky aspekty.

Wrightov koeficient (Coefficient of inbreeding - COI - príbuzenská plemenitba)
Udáva stupeň príbuznosti v plemenitbe. Dnes už máme databázu, kam jednoducho zadáte mená rodičov a sama vám AVK, či COI vypočíta, nie je nutné to robiť ručne, ide totiž o pomerne zložitý výpočet. Platí tu pravý opak ako u AVK, čím je výsledok menší, tým lepšie. Koeficient do 6,25 je považovaný za zdravý chov a maximálna hodnota podľa FCI by nemala byť vyššia ako 12,5. Stále hovoríme o výpočte pre 4 generácie. Vyšší koeficient udáva príbuzenskú plemenitbu.

Pri československých vlčiakoch by sme sa mali ako chovatelia snažiť o dosiahnutie COI5 na menej ako 0-4%, čo pri dnešnej variabilite v plemenníkoch nie je taký problém ako v minulosti.

Meranie príbuznosti

Na meranie sa používa Wrightov vzorec

Fx= Σ[0,5n+m+1(1+Fa)]

Kde:

n znamená počet pokolení predkov v rodokmeni zo strany otca medzi daným jedincom a spoločným predkom,

m znamená počet pokolení v rodokmeni zo strany matky medzi daným jedincom a spoločným predkom

Fa znamená hodnotu koeficientu príbuzenskej plemenitby spoločného predka

Σ značí súčet hodnôt pre všetkých spoločných predkov,

Príklad výpočtu koeficientu. Predkov označíme písmenami, rovnaký predok má rovnaké písmeno:

Jedinec A má spoločných predkov D, J a M. V jeho rodokmeni sa vyskytujú ešte spoloční predkovia týchto predkov. Tí sa však do hodnoty koeficientu príbuzenskej plemenitby nepočítajú, pretože je ich podiel vlastne počítaný  len v ich potomkoch (D, J, nebo M), ktorí sú spoločnými predkami nášho jedinca A.

hodnota pre predka D je 0,51+1+1, teda    0,125
hodnota pre predka J je 0,52+2+1, teda     0,03125
hodnota pre predka M je 0,53+3+1, teda   0,0078125
_______________________________________________

Fx pre jedinca A je 0,1640625 tj. 16,4 %

V praxi sa vyskytujú prípady, kedy obaja rodičia vznikli príbuzenskou plemenitbou, avšak nie sú medzi sebou nijak príbuzní. V takých prípadoch nemá koeficient príbuzenskej plemenitby žiadny význam a tento druh plemenitby sa dá považovať za plemenitbu čistokrvnú nepríbuzenskú. Hodnota Fx sa v tomto prípade rovná nule.

Druh párenia 

  Fx (%)

 súrodenci medzi sebou (prvé pokolenie)

  25,00

 súrodenci medzi sebou (druhé pokolenie) 

  37,50

 rodičia a deti (prvé pokolenie)

  25,00

 rodičia a deti (druhé pokolenie)

  37,50

 polosúrodenci medzi sebou

  12,50

 prarodičia s vnúčatami

  12,50

 bratranci a sestrenice so 4 spoločnými dedmi

  12,50

 polostrýc a poloteta s neterou a synovcom

   6,25

 polobratranec a polosesternica s 1 spoločným dedom

   3,13

Pán Horák, chovateľ psov z Čiech uvádza jednoduchý spôsob výpočtu. Jednoducho sa sčítajú generácie so spoločnými predkami a odčítame od toho jednu. Výsledok prenesieme do tabuľky (dole) a vyjde percento príbuzenskej plemenitby.

Súčet generácií po odčítaní jednej

  Fx (%)

2

25,00

3 12,50
4 6,25
5 3,125
6

1,56

7

0,80

8

0,40

9

 0,20

10

 0,10

Napr. pri spojení dvoch súrodencov platí, že v druhej generácii ako otca, tak matky je rovnaký predok C teda 2+2 = 4 - 1 = 3. Teda hodnota z tabuľky je 12,5. Toto platí aj pre predka D, čiže 12,5 x 2 = 25%

1.generácia 2.generácia
A C
D
B C
D

Pri spojení otca s dcérou alebo matky so synom platí, že rodič z otcovej strany A je v prvej generácii a v matkinej strane v druhej generácii, teda 1 + 2 = 3 - 2 = 2 teda 25% príbuzenská plemenitba. Je to teda rovnaká hodnota ako pri spojení dvoch súrodencov.

 
1.generácia 2.generácia
A C
D
B A
E

Pri spojení s viac spoločnými predkami je obdobné. Súčet pre predka C je 2 + 3 = 5 - 1 = 4 teda 6,25%. Pre predka I je to 3 + 3 = 6 - 1 = 5 teda 3,125%. Súčet oboch je 9,375%. Znamená to nižšiu príbuzenskú plemenitbu ako v predchádzajúcich prípadoch.

1.generácia 2.generácia 3.generácia
A C G
H  
D I
  J
B E C
  K
F I
  L

Príbuzenská plemenitba, z ktorej vychádza aj plemeno československý vlčiak, vie niektoré znaky utužiť, také ktoré potrebujeme, no niektoré negatíva tohto spôsobu chovu sú veľkým rizikom. U málopočetného plemena, kde základňa chovu je tak mizivá, sa s vysokou úzkou plemenitbou muselo pracovať. Teraz sa v chove snažíme o jej zníženie tvorbou samostatných línií. Vysoké percento AVK, nad 5%, so sebou nesie vážne problémy - neschopnosť psov kryť, súk zabreznúť, odchovať zdravé šteňatá, oslabená imunita,...

Pár pojmov

Plemenitba - Je cieľavedomé rozmnožovanie a zlepšovanie plemena. Je potrebná znalosť nedostatkov a predností, preto sú vyberané len kvalitné zvieratá. Dobré znaky sa upevňujú, zlé eliminujú – plodnosť sučiek, zdravie, využiteľnosť, exteriér,... Poradca chovu je oboznámený s nedostatkami a vadami a naopak prednosťami línií a podľa toho zostavuje vhodný alebo nevhodný chovný pár.

Kríženie – rôzne plemená, potomkovia nedostávajú zápis v plemennej knihe. Výnimkou je kríženie za účelom vyšľachtenia nového plemena alebo ozdravenie slabého.

Čistokrvná plemenitba – plemenitba v rámci rovnakého plemena.

Nepríbuzenská plemenitba – rodičia nemajú spoločného predka v najbližších 5 generáciách, plemenitba nemá výrazné nedostatky ale ani prednosti

Príbuzenská plemenitba – rodičia sú príbuzní podľa stupňa – úzki príbuzní (pokrvný), blízky (mierny), vzdialená plemenitba. Koncentrujú sa aj klady aj zápory. Rodičov vyberáme bez zjavných chýb, sledujú sa potomkovia a používame len tie najlepšie jedince. Pri oslabení potomstva treba použiť nepríbuzenskú plemenitbu.

Líniová plemenitba – príbuzenstvo s jeden alebo viac predkami, spoločné generačné znaky. Spoločný predok je v 4-5 generácii.

Línia - je skupina s rôznou príbuznosťou, dedičná ustálenosť plemenných znakov. Najviac ňou získame ale treba poznať plusy aj mínusy, nechávajú sa celé vrhy pre úplnosť informácií.