Aktualizácia ..::10.05.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachO plemenách

Štandard
História
Aký je?
Chov
VýživaVýchovaVýcvikVýstavy
Web, knihy, iné


História plemena

Na rozdiel od veľkej väčšiny plemien, je u leonbergrov celkom jasné, že kedy, kde, koho zásluhou a akým spôsobom prišli ako plemeno na svet. Nie že by v dnešnej dobe žili nejakí pamätníci ich vzniku, ale predsa len rok 1846 nie je v histórii psích plemien tak vzdialeným rokom, aby sa nedochoval dostatok dôkazov podporujúcich skutočnosti uvedené v ďalšom texte.

S pojmom kedy môžeme teda jednoznačne spojiť rok 1 846. Vtedy sa skutočne narodil prvý leonberger. A kde to bolo? V nemeckom mestečku Leonberg, ležiacom neďaleko mesta Stuttgart. Jeho tvorcom bol vysoko vážený člen mestskej rady, pán Heinrich Essing, žijúci v rokoch 1 808 - 1 889. Na svojom dvore choval najrôznejšie zvieratá. Okrem domácich zvierat a hydiny napríklad aj líšky, srny alebo bažantov. Samozrejme nechýbali ani psi. A nebolo ich práve málo. Pán Essig ročne predával od 200 - 300 psov a z dnešného pohľadu by sa nám mohol javiť ako skutočný veľkochovateľ. Zásluhám na vzniku plemena Leonberger mu to však vôbec nič neuberá. Pán mestský radca si vytýčil za cieľ vyšľachtiť plemeno psa podobného levovi, ktorý by sa stal erbovým zvieraťom mestečka Leonberg. Keďže pán Essig udržiaval dobré vzťahy s obyvateľmi kláštora Veľký Svätý Bernard, praotcom všetkých leonbergrov sa stal veľký, dlhosrstý svätobernardský pes z kláštorného hospica a pramatkou čiernobiela novofundlandská fena, ktorú by sme dnes skôr zaradili k plemenu landseer. Prvé potomstvo tak do vena dostalo veľkosť otca a sfarbenie matky. S povahou strážneho psa bol chovateľ spokojný.

Tieto psy boli ďalej šľachtené počas štyroch generácií. Dva jedince sa údajne dostali späť do kláštora Svätého Bernarda výmenou za iného svätobernardského psa a svojimi schopnosťami vraj pôvodných psích kolegov predčili. Prvotným Essigovým zámerom bolo zachovať bielu farbu a aby ju v plemene udržal, použil pri plemenitbe pyrenejského horského psa ktorého vlastnil. Odkiaľ však pochádza dnešná žltá farba nie je celkom jasné. Niektoré pramene uvažujú aj o prikrížení žltej nemeckej dogy.

V plemene leonberger sa podarilo spojiť vynikajúce vlastnosti bernardýna, novofundlandského psa a pyrenejského horského psa. A tak leonberger vtedajšej doby odštartoval k hviezdnemu vzostupu. Jedinci tejto psej rasy boli predvedení na výstave v Mníchove. V roku 1 870 rakúska tlač prináša správu o prvom zo siedmich psov rakúskej cisárovnej Alžbety, zvanej Sissy. Podľa tejto správy si Sissi zaobstarala nádherného leonbergera, ktorý sa pýšil oslnivo striebristo-bielou srsťou a hnedými ušami. Vzrastom aj silou prekonal novofundlanďana. Každodenné vychádzky do Prátru so svojou majiteľkou ho zaradili v rebríčku obľúbenosti vysoko a v tomto parku môžeme aj dnes nájsť sochu cisárovnej s dvoma leonbergermi po boku. Svojim leonbergrom sa pýšili aj iní slávni a významní ľudia, napríklad Richard Wagner, Otto von Bismarck, taliansky kráľ Umbertto, Giuseppe Garibaldi, francúzsky cisár Napoleon III., v Británii princ z Walesu a mnohí iní.

V roku 1 873 bolo z Nemecka vyvezených 374 psov tohto plemena. Cena sa v tej dobe pohybovala okolo 1 000 zlatých za jedného psa. Po smrti Heinricha Essiga v roku 1 889 popularita leonbergra ako plemena upadala. Odporcovia leonbergra, najmä chovatelia východzích plemien, sa snažili zbaviť úspešného konkurenta. Dokladá to citát z Strebelovej knihy - Nemecké psy a ich pôvod s pridaním a pojednaním všetkých psích plemien: " ... nadišiel čas, aby sme sa dali do boja voči chovu leonbergrov ako nepríjemnému sprievodnému javu v chove bernardínov. Čo sa nedá zadefinovať, bude sa jednoducho považovať za leonbergera."
Priaznivci leonbergrov sa však spojili na obranu. V roku 1 895 vytvorili "Medzinárodný klub pre leonbergrov", v roku 1901 "Národný leonbergský klub" so sídlom v Apolde a v roku 1 908 "Leonbergský klub" so sídlom v Heidelbergu.

Obe svetové vojny spôsobili chovu psov, vrátane leonbergrov ťažké rany. Napriek tomu sa v medzivojnových, vojnových a povojnových rokoch našli obetaví chovatelia, ktorým sa plemeno podarilo zachrániť. A tak konečne dňa 10. 06. 1 948 bol založený "Nemecký klub leonbergských psov", ktorý je spolu s VDH a FCI garantom chovu leonbergrov dodnes. Dňa 27. 09. 1 975 bola z iniciatívy vtedajšieho predsedu nemeckého klubu pána Roberta Bautelspachera založená "Medzinárodná únia pre leonbergské psy" so sídlom v Leonbergu, ktorá združuje kluby z mnohých krajín celého sveta.

Drahomíra Mráčková,
chovateľská stanica 
ENSSON BOHEMIA at www.psickar.sk