Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

Plemeno
História
Štandard
Výklad štand.
Povaha ČsV
Kríženci vlka
ŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

 

História vzniku plemena

Od narodenia prvých krížencov vlka a psa uplynulo v máji 1997 39 rokov. Za tento čas i pre tých, ktorí boli od začiatku pri tom, mnohé poznatky vybledli, iné úplne zanikli a niektoré dostali inú dimenziu. Preto sa len veľmi krátko pozastavím pri informáciách, ktorých rozšírenie môžete získať z priložených vystúpení pplk. Ing. Karla Hartla a môjho (František Rosík) na ustanovujúcej schôdzi Klubu chovateľov československého vlčiaka 20.03.1982. V ďalšej časti sa sústredím len na overiteľné skutočnosti plemenitby a jej výsledky.

V počiatkoch kríženia sa chovatelia z Čiech i Slovenska doplňovali a pomáhali si navzájom. Pretože myšlienka kríženia rôznych plemien bola vyprovokovaná požiadavkami ochrany štátnych hraníc, tak za jednu z ciest bolo považované priliatie krvi vlka do krvi nemeckého ovčiaka. Tak u nás začalo kríženie vlka a psa. Ekonomické požiadavky boli obrovské a bez ich zabezpečenia pohraničnou strážou by sa vôbec nemohlo začať. Pplk. Ing. Karel Hartl spracoval projekt k získaniu krížencov vlka a psa a ku skúmaniu mnohých odborných otázok, ktorých vyriešenie by malo priniesť zvýšenie využiteľnosti psov v službe. Zabezpečil vlčicu Britu od učiteľa pána Hájka z Teplíc, ktorá pochádzala z polesia Palota na východnom Slovensku. Zabezpečil partnerov pre jej krytie. Prvé šteňatá zo spojenia vlčice a nemeckého ovčiaka Cézara z Břízového háje sa narodili v Libějoviciach 26.05.1959.

Ďalšia cesta bola veľmi zložitá. Nedalo sa ísť po vychodených koľajach.. Žiadne koľaje ani pripravená cesta neboli. Bola len túžba vydržať, prekonať prekážky, zvíťaziť. Napriek tomu, že sa získali mnohé poznatky o zlepšení, nepriazeň priaznivcov nemeckého ovčiaka proti tejto činnosti narastala. Nie je mojou úlohou hodnotiť ciele tých, ktorí nám nepriali, i keď výsledky dosiahnuté v ich činnosti ukazujú jasne. Nezdá sa, že nepriazeň vznikala živelne. Konkrétne smerovanie, veľký rozsah, tlaky zhora nadol, kladenie prekážok, spochybňovanie dosiahnutých výsledkov vyvracajú túto skutočnosť.

To všetko a ešte mnoho ďalších, v tom čase ťažko predpokladateľných problémov vyvolalo situáciu, v ktorej všetky chovateľské stanice pohraničnej stráže v Čechách boli prinútené chov krížencov vlka a nemeckého ovčiaka obmedziť, až po jeho úplné zastavenie. Niekoľko obetavých civilných chovateľov, ktorí v chove v Čechách pokračovali, pod vplyvom vonkajších podmienok stratilo potrebnú oporu a ich chovy zanikli. Po roku 1971 nastalo úplné prerušenie chovu krížencov v Čechách. Chov sa obnovil 11.08.1981, keď sa u pána Vladimíra Mádla z Kolína uskutočnil vrh šteniat po suke Zilka z Pohraničnej stráže, ktorú prevzal od PS - útvaru Bratislava na reverz. Z pôvodného českého chovu zostal u pána Drimla v Kozolupech u Plzne pes Vigant, narodený 11.01.1970, ktorý mal v čase založenia klubu 12 rokov.

V chove pokračovala chovateľská stanica PS - útvaru Bratislava bez prerušenia od roku 1958. Jej sídlo bolo niekoľkokrát zmenené: Šamorín, Malacky, Dlhé Lúky.

Chov krížencov na Slovensku má začiatky v Šamoríne. Po prevzatí šteňaťa BERTA F1 od pplk. Ing. Hartla v roku 1958 pokračoval bez prerušenia do založenia Klubu chovateľov československého vlčiaka v roku 1982 a u konkrétnych skupín pokračoval aj po založení klubu. Bez spolupracovníkov, bez desiatok priaznivcov z civilu by bol záverečný efekt nulový. Spoločne sme ťahali "káru" za jeden povraz a jedným smerom. A táto skutočnosť bola rozhodujúca.

Napriek oslabeniu chovného základu odvelením psov OLD, ODIN, ONYX, OLA a OSA v polovici roku 1961 sme boli aktívni. Po vrhu v Libějoviciach sme vyžiadali OSU späť na Slovensko. Prvý vrh na Slovensku mala v našej chovateľskej stanici 06.11.1962. Počet vrhov postupne narastal a v roku 1979 dosiahol počtu 30.

Ako prví sme odovzdali krížence F3 generácie do výkonu služby. Denným rozkazom 071/63 boli odovzdané psovodom psi KID - 3674, KIM - 3675, KASTA - 3676, KRETA - 3677 a KAČA - 3678. Otec: nemecký ovčiak Savan z PS, matka: Osa F2 generácia, dcéra Hasa zo Šamorína (NO) a Berty F1 po vlčici Brite a Cézarovi z Břízového háje. Deň vrhu bol 06.11.1962.

Napriek tomu, že i na nás sa sústreďovalo úsilie smerujúce k potlačeniu tohoto chovu, našlo nás v inej situácii. Kolektív dobre stmelených kynológov nepodľahol. V tom, v čom nepokračovali chovatelia v Čechách, sme pokračovali my. Niektoré zvieratá z Čiech sme pred likvidáciou okolo roku 1970 zachránili presunom na Slovensko. Boli to Ink, Bara, Ero, ktorí sa objavujú ako prarodičia, praprarodičia v preukazoch pôvodu niektorých zvierat, ktoré sa po založení Klubu chovateľov československého vlčiaka podielali na ďalšej plemenitbe.

Podarilo sa nám okolo našej chovateľskej stanice sústrediť okruh služobných i civilných chovateľov a nadšencov pre túto prácu. Podarilo sa nám podstatne rozšíriť chovateľskú základňu, ktorá umožnila zlepšiť kvalitný výber pre ďalšiu plemenitbu a v náväznosti na to zabezpečovať požiadavky ochrany štátnych hraníc. Podarilo sa nám vytvoriť centrum krížencov, z ktorého sme mohli rozširovať chov na Slovensku, Morave i v Čechách. Podarilo sa nám získať a nadchnúť desiatky občanov, ktorí si od nás brali zvieratá na výchovu i na reverz. Neboli sme roztrieštení, boli sme jednotní.

Umožnili sme vznik československého vlčiaka a jeho klubu preto, že v čase založenia klubu chovateľov československého vlčiaka, t.j. 20.03.1982, všetky chovu schopné zvieratá, alebo ich rodičia pochádzali z našej chovateľskej stanice, alebo od civilných chovateľov, ktorí získali tieto zvieratá z nášho chovu.

Pristúpime k otázkam kríženia a pozerajme na jeho výsledky (obr.1).

1. fáza kríženia

Karpatská vlčica Brita bola krytá dvoma psami NO. Z narodených 4 sučiek a 1 psa po Cézarovi z Břízového háje boli 3 sučky a 1 pes ponechané v Čechách a 1 sučka predaná na Slovensko. Z narodených 2 sučiek a 4 psov po Kurtovi z Václavky zostali 2 sučky a 3 psi v Čechách a l pes bol predaný na Slovensko. Z 9-tich šteniat ponechaných v Čechách zaniklo 8 jedincov, zostala sučka Bety F1. Na Slovensku pokračovali obidve šteňatá.

Už v tejto fáze je zrejmé, že bez výsledkov, dosiahnutých na Slovensku, by pokračovanie nebolo možné.

Záver k obr.1.: Zo samičej populácie po Brite v Čechách chov nepokračoval. Zo samčej populácie zostal pes Hron F3 generácie u pána Drimla. Z tejto rodiny suka Berta F1 a pes Bikar F1 boli využívané na Slovensku.

2. fáza kríženia (nástup krížencov zo Slovenska)

V druhej polovici roku 1961 boli pre umožnenie ďalšieho kríženia prevelení zo Slovenska do Čiech psi OLD, ODIN, ONYX a sučky OLA a OSA. ONYX a OLA zanikli. OSA, ODIN a OLD podstatne ovplyvnili ďalší vývoj kríženia v Čechách. (OSA - obr.2, ODIN - obr.3, OLD - obr.4)

Záver k obr.2: OSA zasiahla pozitívne do oživenia chovu krížencov v chovateľských staniciach v Čechách prostredníctvom dcéry CAPKA F3 gen., vnučky ANETA F4 gen., pravnučky DURA F5 gen.. Zásluhu na rozšírení potomstva OSY má chovateľ p. Kincl, ktorý prostredníctvom reverznej suky DURA F5 a umiestnením jej potomstva medzi ďalších civilných chovateľov vytvoril možnosť ďalšieho využitia - výberu - u 8 psov a 7 súk, z ktorých jedna (ALKA ) priniesla ďalšie dva vrhy.

Suky z chovateľských staníc PS neboli opakovane kryté. Narodené zvieratá neboli ďalej využívané v chove.

Záver k obr.3: Do roku 1966 bola daná takmer polovica potomstva do služby (16) a civilným chovate-ľom (18), časť potomstva bola vyradená. Po roku 1966 chov potomstva po ODINOVI pokračoval len u civilných chovateľov. Chovateľ Stehlík z Horných Počerníc z troch vrhov odchoval pre civilných chovateľov 10 psov a 7 súk. V jednom prípade bola urobená príbuzenská plemenitba 2/1 na ODINA. (Vrh F3xF5 01.06.1971).

Ďalší vývoj chovu potomstva po ODINOVI od roku 1971 u civilných chovateľov je neznámy.

Záver k obr.4: Využitie OLDA bolo vyššie ako využitie ODINA. ODIN kryl 8 súk NO a OLD 13 súk NO, od ktorých sa rozvíjalo potomstvo. Z jeho 55 synov a dcér sa v chove uplatnilo 5 súk a 1 pes. Základné rysy potomkov OLDA sú ako u ODINA. I tu začína od roku 1966 nástup civilných chovateľov. Chovateľ Stehlík z Horných Počerníc odchoval pre ďalších chovateľov 4 psov a 2 suky, Dr. Kafka 4 psov, p. Veselý z Vejprnic 9 psov a 7 súk, p. Driml z Kozolup 15 psov a 20 súk. Podľa registrácie u pplk Ing. Karla Hartla bolo k 26.05.1970 56 jedincov u civilných chovateľov.

Ďalší vývoj chovu týchto zvierat od roku 1971 je neznámy.

3. fáza kríženia (záchrana krížencov po vlkovi Argo)

Vlk ARGO bol použitý ku kríženiu v útvare SNB Bychory. Kryl suku nemeckého ovčiaka ASTU v roku 1968. Vrh nebol opakovaný. Ak boli použité ku krytiu iné suky nemeckého ovčiaka, nemám poznatky a dôkazy. Z prvého krytia bola nechaná suka URA - SNB F1. O osude ďalších zvierat pochádzajúcich z tohoto vrhu nie sú dostatočné vedomosti.

URA - SNB F1 bola krytá nemeckým ovčiakom AJAX von Altenplen. Krytie bolo jedenkrát opakované. Z prvého krytia bol nechaný pes INK - SNB F2 a z druhého suka BARA z Pohraničnej stráže F2. O ďalších potomkoch z prvého aj druhého krytia nie sú doložiteľné vedomosti.

Kríženci INK - SNB F2 a BARA z PS boli umiestnení v Libějoviciach. Pretože im tam hrozilo nebezpečenstvo likvidácie, boli na moju žiadosť premiestnení do útvaru PS v Bratislave. Domnievam sa, že bez presunu INKA - SNB F2 a BARY z PS F2 by potomkovia po vlkovi ARGOVI zanikli.

Z á v e r : V roku 1971 bol zrušený chov krížencov v chovateľských staniciach Pohraničnej stráže v Čechách. INK a BARA sa objavujú ako prarodičia a praprarodičia v preukazoch pôvodu niektorých zvierat, ktoré sa po založení Klubu chovateľov ČSV podielali na ďalšej plemenitbe, viď preukazy pôvodu súk a psov z chovateľskej stanice Pohraničná stráž Bratislava, ktoré tvorili základ chovu po založení Klubu chovateľov ČSV v roku 1982.(Preukazy pôvodu sú uverejnené v publikácii "10 rokov Klubu chovateľov ČSV", Bratislava, 1992.)

Podieľ chovateľských staníc pohraničnej stráže na chove krížencov v rokoch 1958 – 1970

Miesto

Počet vrhov

Percent (%)

Počet
odchov. šteniat

Percent (%)

Počet
pre službu

Percent
( % )

Počet pre chov

Percent
( % )

9 b PS

1

1.08

6

1.45

5

4.62

0

0.00

Vestec

2

2.17

6

1.45

0

0.00

0

0.00

Karlovy Vary

5

5.43

19

4.60

7

6.48

0

0.00

Grabštein

4

4.34

21

5.08

1

0.92

3

6.97

Libějovice

41

44.56

191

46.24

39

36.11

13

30.23

Malacky

39

42.39

170

41.96

56

51.85

27

62.79

SPOLU

92

100.00

413

100.00

108

100.00

43

100.00

 

Aktivita civilných chovateľských staníc v Čechách

Obdobie

1966

1967

1968

1969

1970

1971

Vrhy

3

4

5

6

3

5

Šteňatá

9/5

14/8

12/13

18/13

9/12

9/14

 

Situácia v chove krížencov v rokoch 1975 – 1980 v chovateľských staniciach PS

Doložiteľné roky

1975

1976

1977

1978

1979

1980

vrhy

šteňatá

vrhy

šteňatá

vrhy

šteňatá

vrhy

šteňatá

vrhy

šteňatá

vrhy

šteňatá

Česko

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

0

Slovensko

11

59

14

87

16

97

21

105

30

159

26

131

SPOLU: 118 vrhov 638 odstavených šteniat