|
|
|
|
Aktualizácia ..::18.03.2018::.. |
|
|
|
Epilepsia |
|
U ČsV sa môžeme rovnako ako u iných plemien stretnúť aj s týmto ochorením. Avšak rovnako ako u ochorení očí, netestuje sa tak často, no niektoré línie sú priam odsúdené na toto ochorenie. I keď je epilepsia známa už niekoľko tisícročí, predsa však ani v súčasnosti neexistuje jednotná, komplexne výstižná a definitívna definícia epilepsie. Najnovšia definícia hovorí, že epilepsia je súhrnným označením tých chorôb, ktorých spoločným prejavom je opakovaný výskyt nevyprovokovaných epileptických záchvatov, ktoré sú klinickou manifestáciou prechodne zmenenej aktivity neurónov mozgovej kôry. Bežne sa hovorí, že epilepsia je chronické ochorenie mozgu, prejavujúce sa pravidelnými alebo nepravidelnými kŕčovými stavmi – epileptickými záchvatmi, ktoré môžu mať rozličný priebeh. Podobne, ako v humánnej neurológii, i vo veterinárnej epileptológii rozoznávame niekoľko základných druhov epileptických záchvatov, hlavne podľa typu kŕčov. Príčiny záchvatu môžu byť:
Je však potrebné zdôrazniť, že nie každý epileptický záchvat sa musí prejavovať kŕčovým stavom. Pes sa zrúti na mieste, je v bezvedomí, krk často v neprirodzenom uhle, telo sa nekontrolovateľne trasie, pena vychádzajúca z papule. Avšak medzi prejavy zaraďujeme aj mierne záchvevy svalov viečok, pyskov, uší, končatín, straty vedomia, nie zriedka dochádza aj k pomočeniu, kaleniu. Zmeny, ktoré naznačujú príchod epileptického záchvatu, sa môžu prejaviť už aj skôr. Zmena nálady, nekľud, neistota, niekoľko hodín, dokonca dní pred záchvatom. Samotný záchvat trvá niekedy sekundy, niekedy minúty, avšak psovi pomôcť môžeme len tak, že ho zabezpečíme, aby sa neporanil, napr. vankúšom pod hlavu. Snažíme sa ho ukľudniť, prihovárať sa mu. Nie je nutné dávať do papule predmet zabraňujúci uhryznutie si do jazyka. Bolesťou epileptici pri záchvate netrpia a tak sa predpokladá, že ani pes nemá pocit bolestný priebeh. Diagnostikovanie nie je ľahké, ale ani nemožné. Pokiaľ má pes viac záchvatov za sebou, alebo aspoň dva za deň, okamžite navštívte veterinára. Testuje sa jeho krv, čo vylúči podozrenie na problémy s pečeňou, hladinou cukru alebo otravu. Ďalej sa robí MRI, CT a iné. Aj napriek veľmi dokonalej diagnostickej technike a vysokej úrovne lekárskej vedy a súčasnej humánnej epileptológii, nie je možné ani v súčasnosti exaktne a jednoznačne formulovať príčiny a mechanizmy vzniku epileptického ochorenia. Existujú viaceré hypotézy a teórie epileptogenézy, no presnú príčinu nie je možné vždy definovať. Pokiaľ ide o dedičné predispozície, väčšinou sa prejavuje pred koncom druhého roka života, ale samozrejme aj neskôr. Vznik epilepsie z pohľadu jednotlivých plemien psov, sa uvádza, že geneticky najviac „postihnuté“ sú tieto plemená: pudel, maltézsky psík, yorkshire terrier, bradáč, labrador, kokeršpaniel, ako aj krížence týchto plemien. V rámci jednotlivých plemien epilepsia sa častejšie zisťuje u samčieho pohlavia. U menších a stredných plemien sa zistila úspešnejšia liečba ako u väčších. Aj keď ide o kvalitatívne rozdielne organizmy, nachádzajúce sa na rôznych stupňoch biologickej pyramídy, predsa však, pokiaľ ide o epilepsiu, existuje tu určitá zjavná podobnosť medzi epilepsiou psa a človeka, pokiaľ ide o známe príčiny vzniku ochorenia a zvlášť jeho klinickú manifestáciu epileptických záchvatov, ich typ a priebeh. Táto podobnosť sa využíva pri odskúšaní nových antiepileptík v modelových pokusoch na psoch a súčasne jasne naznačuje, že by bolo vhodné a prospešné určiť spoločné body humánnej a veterinárnej epileptológie a orientovať týmto smerom spoločný epileptologický výskum, keďže existujú určité konkrétne poznatky o zdravotných poruchách u psov, ktorých majitelia majú epilepsiu, ako aj o reakciách psov na blížiaci sa epileptický záchvat u človeka. I keď sa vo svetových štatistikách uvádza, že výskyt epilepsie u psov sa pohybuje v rozpätí 0,5 - 5,7 %, zdá sa, že skutočná incidencia tohto ochorenia bude vyššia. Pôsobia tu totiž dva závažné faktory:
Keďže ochorenie sa začína zväčša úplne nenápadne, chovateľ nepostrehne jeho začiatok a zaeviduje ho až v jeho pokročilom štádiu pri vzniku výrazných kŕčových záchvatov a pri ich opakovaní. Pri epilepsii rozoznávame 3 fázy:
Aura – predzvesť záchvatu, je obdobie pred vznikom samotného nervového záchvatu. Trvá väčšinou niekoľko minút až hodín. Prezentuje sa rôznymi psychosomatickými prejavmi, zmenami správania sa. Pes môže byť nekľudný, môže skuvíňať, je dezorientovaný, apatický, bojazlivý až ustrašený, môže vyhľadávať samotu, neprijímať krmivo, nereagovať na zavolanie, môže zvracať a pod. Epileptický záchvat – nasleduje po aure. Prichádza náhle a prejavuje sa hlavne poruchou motoriky, vo forme rôznych kŕčov, ale aj poruchami či stratou vedomia. Môže postihnúť niektoré časti tela (hlavu a krk, končatiny), alebo celé telo. Trvá rôzne dlho, obyčajne 2 až 5 minút. Ak záchvat trvá dlhšie ako 30 minút a je spojený s poruchou vedomia, stav začína byť veľmi vážny, pretože môžu byt postupne „vyradené“ určité mozgové funkcie. Pozáchvatové obdobie – trvá rôzne dlho, tým dlhšie, čím drastickejší a dlhší je epileptický záchvat. V tomto období pes môže vykazovať známky dezorientácie, poruchy pohybu, prechodnú slepotu, parézy, smäd, hlad, môže sa uňho dostaviť pomočenie, defekácia, môže byť apatický, ale aj agresívny. Niekedy môže zvracať, u niektorých psov sa môže prejaviť zvýšená pohyblivosť. Pokiaľ ide o liečbu epilepsie, existuje u nás nesprávna zásada, že ak je záchvatov málo, netreba psa liečiť, ak je záchvatov veľa, treba psa utratiť. Je to omyl. Epilepsia sa nedá liečiť úplne. Avšak dá sa dosiahnuť liečbou stav, kedy sa záchvaty dajú kontrolovať a ich intenzita klesne na cca 4 záchvatové dni do roka, čo umožňuje "bežný" život a výcvik psa. Môže sa vyskytnúť pri liečbe nábeh na obezitu, preto je dobré zvoliť krmivá light. Treba si uvedomiť, že epilepsiu, tak ako každé iné ochorenie, je možné liečiť a čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie sú terapeutické výsledky. To potvrdzujú i skúsenosti pri liečbe epilepsie psov použitím nových, účinných antiepileptík z humánnej medicíny, nakoľko momentálne vo veterinárnej medicíne neexistuje (!) žiaden liek určený na liečbu tohto ochorenia pre psov. Je nutné dbať na pravidelnosť. Medzi doplňujúce lieky, ktoré sa používajú, sa odporúča zaradiť aj alternatívna liečba hypoalergickou diétou, akupunktúrou implantátmi zlatých drôtikov alebo guľôčok. Vysadenie liečby u psa, ktorý netrpí záchvatmi po dlhšiu dobu ako jedného roka, sa odohráva v časovom horizonte niekoľko týždňov až mesiacov. Úspešná liečba je taká, ktorá zoslabí intenzitu záchvatov na 4 - 5 dní v roku. Len asi 20% pacientov je doživotne bez záchvatov, 5 - 8% sa nepodarí kontrolovať vôbec. |
|
 |
|
príčina je v ochorení mozgového tkaniva - primárna epilepsia