Pohybujeme
sa v oblasti genetiky, konkrétne v medzidruhovom krížení. Pri biologickom pokuse Pohraničnej stráže boli spojené dva odlišné
druhy - Nemecký ovčiak (NO) a Karpatský vlk. Rodičov označujeme ako
tzv. parentálnu generáciu P.
Priami potomkovia tohto kríženia sú prvá filiálna generácia – teda
F1. Vlčia krv sa zredukuje na 50%.
Kríženie pokračuje spojením F1 a NO, označovaná ako druhá filiálna
generácia F2 s 25% vlčej krvi.
Vlčia krv klesá vždy
o polovicu krížením so psom.
Rodičia: |
Potomok: |
Vlčia krv v % |
|
Vlk x NO |
F1 |
50% |
Neuznaní FCI ako plemeno |
F1 x NO |
F2 |
25% |
Neuznaní FCI ako plemeno |
F2 x NO |
F3 |
12,5% |
Neuznaní FCI ako plemeno |
F3 x NO |
F4 |
6,25% |
Neuznaní FCI ako plemeno |
F4 x NO |
F5 |
3,125% |
Československý vlčiak |
Teda:
Kríženca F5 s 3,125% vlčej krvi považujeme za právoplatného člena
plemena československý vlčiak.
F1
označujeme len priamych potomkov kríženia psa a vlka.
F2-5 potomkov Fx a NO.
Vlčia krv dnešných československých vlčiakov sa pohybuje okolo 24-30%
a menej, no sú to len orientačné čísla. Získajú sa priemerom
percenta krvi oboch rodičov a sú len matematickým priemerom.
To, že sa dnes uvádza
percento krvi vyššie ako 3,125% je dané tým, že:
-pri krížení boli použité aj spojenia medzi jednotlivými filiálnymi
generáciami
(napr. F2 x F3 = 18,75%)
-niektorá filiálna generácia bola prekrížená s vlkom
(napr. F3 x vlk = 56%)
-kríženie dvoch československých vlčiakov s vysokým percentom vlčej
krvi
(napr. 33,39% x 32,94% = 33,16%)
Pri krížení boli
použití 4 vlci v 5 líniách a 48 nemeckých ovčiakov s preukazom
pôvodu (medzi nimi aj majstri bývalej DDR!). Dnes však tvoria
uzavretú komunitu a sú krížení len československí vlčiaci s
československým vlčiakom, to znamená, že percento vlčej krvi sa
nedelí na polovicu. Je nutné poznamenať, že toto číslo je skutočne
len pre zaujímavosť, nakoľko presne sa vyčísliť nedá. Môžeme však s
určitosťou povedať, že vlčia povaha a exteriér je značne podobný
čistokrvnému vlku, resp. jeho krížencom, potomkom.
Priami kríženci vlka a
psa, tak ako vznikajú a sú chovaní napr. v USA sú ozajstní "wolfdogs".
Možno práve aj toto označenie "czechoslovakian wolfdog" je pre mnohé
krajiny mätúce a vlčiak dostal zákaz vstupu/chovu v daných
krajinách, prípadne bol označený ako nebezpečné plemeno. Práve pre
jeho príbuznosť s vlkom a práve kvôli tomu, že v jeho rodokmeni je
tak "blízko" ozajstný vlk.
  
Československí vlčiaci kedysi -
archív wolfdog.org.
Ale aký to má vplyv na
jeho povahu?
Ozajstní "wolfdogs" sú
niečo úplne iné ako vlčiak. Sú povahovo vlkmi, skrotenými, ale stále
s vysokým podielom vlčej povahy a samozrejme výzorom. Vlčiaci sú
psami, ktorí majú viac menej vlko-psiu povahu, rozhodne viac ako
pes. Dokážu cvičiť a pracovať, sú naviazaní na rodinu, ale nikdy
nebudú riadnym psom a ani vlkom. Sú stále niekde medzi. Rovnako
výzor je niekde medzi psom a vlkom. Skôr môžeme povedať, že je výzorom
nízko percentným vlkom a povahovo nízko percentným psom. No
nikdy nie na 100%. Vidieť to na príklade, ak si vezmeme 25% ČsV a
25% "wolfdog-a" - kríženca vlka. Rozdiel v povahe bude
neprehliadnuteľný!
Práve táto rôznosť je
problematická pri ich výchove a výcviku. Majitelia sa musia
pripraviť na to, že nikdy nebudú ako psy. Budú pracovití, môžu mať
šťastie na skvelého psa, ktorý poslúcha, no istá dávka temperamentu
a nezávislosti bude prítomná. Hlavne v šteňacom veku. Hlavne pri
istých cvikoch. Majiteľ sa musí pripraviť na to, že sa nemá
spoliehať na psiu stránku psa, ale snažiť sa práve tú vlčiu tlmiť,
použiť vo svoj prospech a rozvíjať psie vlastnosti. Musí počítať s
rôznymi problémami, s chovaním sa niekedy ako vlk, niekedy ako pes.
Práve toto je
tá zložitá stránka pri ich výcviku. Pri normálnych psoch pracujeme so zvieraťom, ktoré je "od prírody" pripravené počúvať
povely človeka, svojho nadriadeného. Vlci sú nezávislým tvorom,
nehľadajú pri riešení problémov pomoc u človeka tak ako pes. Vlčiak
je niekde medzi a majiteľ musí byť pripravený na to, že svoj prístup
a metódy musí "presne ušiť" na povahu jedinca, ktorého má pred
sebou. Rovnako ako výcvikár musí byť otvorený a prístupný novým
postupom, ktoré sú často niekde inde ako pri výcviku psov.
Je pre to nesprávne
vziať si vlčiaka s jasným cieľom a predstavou. Ak chceme napr.
šampióna krásy alebo psa, ktorý zloží skúšku IPO alebo niečo
vlkoidné na záhradu. Nesprávny prístup. Treba byť pripravený a
otvorený rôznym situáciám. Pes plachý alebo naopak dominant, pes
pracovitý, u ktorého treba riadne rozvíjať jeho vlastnosti a viesť
ho ku výcviku - predsa len, vlčiak je pracovné plemeno, pes divoký
po vlku, nezávislý, s ktorým treba denne pracovať, socializovať celý
život, krotiť ho a viesť tým správnym smerom...
Pre
zaujímavosť:
Slávny Rep z Pohraničnní stráže (F3) mal 42% vlčej krvi
a stal sa predlohou pre vytvorenie štandardu.
Matka: Cita
z Pohraniční stráže (F2)...........28%
Otec: Xavan
z Pohraniční stráže.................56% (O: vlk, M: F3) |