Naše pávy a chov pávov

Prvého páva, Indického modrého, kohúta, som dostala na svoje narodeniny. Bol to 1-1,5 ročný kohút a dožil sa necelých 5 rokov. Dostal meno "Pavo". S ním sme mali dve sliepky, obe modré. Prvá však uletela a zrejme líška ju v noci zabila, keď hniezdila neďaleko nášho pozemku. Druhá uhynula z neznámej príčiny. Naše pávy máme vo voliére. Naše psy ich tolerujú a nič by im neurobili, no ako som už spomínala, mimo pozemku sú líšky, cudzie psy,... Pávy radi lietajú aj 100m od svojho domova a hniezdia v korunách stromov, preto pre ich vlastnú bezpečnosť máme vo voliére.

Po úhyne nášho Pava, sme si ihneď zadovážili ďalších. V pláne boli len dvaja samci, no domov sme sa vrátili od chovateľa aj so sliepkou. Indický modrý kohút, Indický modrý - biela mutácia kohút a sliepka. O približne mesiac a pol sme si priniesli domov ďalšie dve mutácie, obaja kohúti a to Indického modrého - strakatého a opálového. Všetci by mali byť bez pridružených vzorovaní (biele oká,...). Preferujem čisté mutácie, bez vzorov (okrem strakatého).

Základné info o pávoch

Sliepka páva je menšia, má len okolo 85cm, je hnedšia, svetlejšia, na hlave má tiež korunku, na bruchu a okolo krku má zelenkavé perie. Nemá perie na chvoste ako samec, aj keď aj samice môžu dvíhať chvost ako samce a prezentovať ho.

Samcom chvost rastie s jeho vekom, začína približne vo veku 3 roky, každý rok je dlhší, až vo veku približne 5 či 6 rokov dosiahne plnú dĺžku (tento údaj je orientačný, nakoľko niektorým samcom rastie chvost aj v mladšom veku, napr.už v 2 rokoch a dlhší, či naopak, začne rásť vo vyššom veku). Rastie na jar, až do konca leta, potom vypadá. O rok narastie o niečo dlhší. Ak je chovaných viac samcov v jednom priestore, dominantný samec ho bude mať vždy o niečo dlhší a bohaťší, ako ostatní. Svoj chvost prezentujú samiciam v období párenia, teda na jar ich nie len vidíme, ale najmä počujeme. Typické škriakanie je sprievodný jav tokania a môžeme počuť až 11 rôznych škrekov, do vzdialenosti aj 3-4km. Voľne chované pávy sa ozývajú častejšie, tie čo sú vo voliére a majú spoločnosť, ideálne 2-3 samíc, sú kľudnejšie a tichšie. Na jedného kohúta možno prideliť aj 4-5 samíc. Chovajú sa aj viaceré samce spolu, bez sliepok, vtedy nedochádza veľmi k súbojom, no ak majú pri sebe sliepky, v obodbí páranie môžu byť agresívnejšie.

Pávy vedia lietať, no nie na dlhú vzdialenosť, približne 100m, obľubújú hniezdenie vysoko v korunách stromov. Dokážu zabiť a skonzumovať aj jedované druhy hadov a preto sú chované v Indii najmä preto, aby chránili domovy a hospodárstva pred hadmi. Nie len pre svoju krásu.

Pávy sú domestikované, zvyknuté na ľudí, no nie vždy sa vžťah k ľuďom dá opísať, že sú prítulné. Niektoré, vychované od kuriatka, si zvyknú na ľudí a sú doslova ako mačky. Prídu si aj po pohladenie. Niekedy však stratia svoju plachosť úplne a môžu zostať aj agresívne, ak sa im niečo nepáči. Nemajú plachosť, neboja sa zaútočiť a spôsobiť vážne poranenie. Kŕmenie z ruky je možné naučiť aj staršie jedince, no chce to čas. Pohladenie tolerujú niektoré jedince, ktoré sú k tomu vedené, alebo sú plaché a "stuhnú" pri dotyku a dajú sa tak pohladkať. Vždy je lepšie, aby boli mierne plachšie, ako priveľmi sebavedomé.

Mutácie a vzory

Mutácií páva modrého je niekoľko. Rovnako ako je niekoľko kresieb - vzorov. Uvádzam originálny anglický názov a potom jeho preklad a to z toho dôvodu, že viac krát som si všimla "vymýšľanie" označenia farby a vzoru a keďže slovenčina má milión synoným, môže vznikať dojem, že ide o ďalšie mutácie a vzory. Momentálne existuje viac nez 225 mutácií a ich vzorov, avšak nie všetky sú uznávané. A s každým rokom a krížením pribúdajú nové a nové. Z niektorých, novovznikajúcich je len menej ako 10 jedincov na svete!

Mutácie (rozšírenejšie vľavo, vpravo menej časté):

White - biely (nie je albino, nemá červené oči)

Cameo - škoricový

Charcoal - uhľový

Purple - fialový - Americká varianta

Sonja´s Violet - Americká varianta fialovej

Violet - fialový - Európska varianta

Bufford bronze - bronzový

Peach - broskyňový

Opal - opálový

Midnight - polnočný - farba polnoci

Jade

Taupe

Hazel

Indigo

Ivory

Raw Umber

Ultra Marine

Vzory, ktoré sa vyskytujú v podstate pri každej mutácii:

Wild type - Divoký typ - strakaté krídla

Black shoulder - čiernokrídly

Pied - strakatý

White eyed - bielooký

Silver pied - strieborno - strakatý

Tieto vzory vnikajú krížením rôznych mutácií medzi sebou, niektoré farby sú viazané na pohlavie. Niektoré jedince sú len nosičmi - sami majú inú farbu, ale vo svojej genetickej výbave nosia rôzne ďalšie vzory. Všetky mutácie a vzory sa vyskytujú aj v krížencovi s označením Spalding (Indický modrý x Jávsky zelený). Nové mutácie znikajú ďalším a ďalším krížením a občas sa objavia úplne nezávisle na sebe u rôznych chovateľov.

Strava

Kombinujeme viacero druhov stravy. Základom je surová, čerstvá zelenina a ovocie, ale aj obilniny. Kŕmime 2x denne, vždy aj s čerstvou vodou:

- zmes obilnín a strukovín pšenica, slnečnica, kukurica žltá a červená, hrach, šošovica, repka, ľanové semiačko, cirok, proso, peluška, vika, ovos nahý, kardi

- niektoré obilniny klíčime doma, najmä pšenicu, ale aj šošovicu, ale podávame aj zakúpené klíčené mungo

- granulovaná zmes pre kurčatá K1

- ako zdroj bielkovín ponúkame varené vajíčka, mäso, mačacie granule a múčne červy

- zelenina a ovocie čerstvé - hlávkový šalát, mladý špenát, kaleráb, mrkva strúhaná, rajčiny, jablká, maliny, čučoriedky, banány, melóny, marhule, hrozno

- sekané orechy, najmä vlašské, tekvicové semienka

- cca.raz za týždeň chlieb

- vaječné škrupinky, jemne drvené ako zdroj vápnika alebo sépiové kosti

- nadrobno sekaná cibuľa a cesnak, kvôli odčerveniu a prevencii, posiluje zdravie

- tak ako u sliepok, je vhodná miska s jemným štrkom, kvôli tráveniu

- prísun k čerstvej vode, ideálne 2-3 denne menená, s pridaným Acidomidom - na trávenie, znižuje rozmnožovanie kokcídií, obsahuje elektrolyty, organické kyseliny, minerály a vitamín C

Podmienky

Voliéra musí zodpovedať veľkosti páva v dospelosti, jeho potrebám hradovať. Mnohokrát sa stretám s držaním väčšieho množstva v malej stajničke, voliére, ktorá nezodpovedá potrebám zvieraťa. Páv je rád vo výške, prezentuje sa, rozťahuje chvost, prechádza sa, obdivuje svoje okolie a seba samého a preto je maximálne vhodné mať minimálne voliéru 4*4m pre jedného samca a samicu. Výška aspoň 1,8-2m. Čím väčšia, tým lepšia. Vo voliére musí byť bydlo, miesto, kde budú sedieť vo výške a búdka, či miestnosť, kam sa môžu schovať pred dažďom, snehom, vetrom. Ideálne je, ak je voliéra prestrešená celá, aby zvieratá neboli v bahne, keď prší. Ak nie je prestrešená, prístrešok musí byť dostatočne veľký pre samca, ideálne s hradou a taký, ktorý bude suchý za každého počasia a v zime izolovaný. Vo voliére by mali byť hrady - bidlá v rôznych výškach, čím vyšie, tým lepšie, ale aspoň 1,5m. Najmä cez noc radi hradujú vo výške. Tento zvyk im nevymizne nikdy.

Základom voliéry musí byť pletivo, odolné voči predátorom, psom, či mačkám, teda nie len jemný drôtik. Pokiaľ nemáme strechu, musí byť vrch prestrešený sieťou pre chov bažantov a pávov, ide o plastovú sieť, veľmi pevnú, s okami 5*5cm. Ideálne je, aby v strede voliéry bola vysoká tyč, ktorá sieť podopiera a na ktorej sú hrady. čím vyššie, tým lepšie. Dvere majú byť také, aby nám najmä mladé jedince neunikli, i keď dospelé jedince nebudú mať snahu "tlačiť sa von". Tak ako u sliepok, aj u pávov je vhodné myslieť na to, že sú hrabaví a že časom by obyčajnú zem s trávou zničili. Vhodné je teda mať povrch buď betón, v tom prípade musíme rátať s čistením vodou a na zimu s prekrytím, aby im nebolo zima na nohy, alebo použiť hrubú vrstvu piesku, štrku, či zatrávňovacích plastov. Zvykne sa dávať aj pletivo, ktoré je v ráme z dreva približne 3cm nad zemou, aby tráva mala možnosť rásť. Fantázii sa medze nekladú, no treba myslieť na praktickosť. K pávom musíte denne chodiť, teda ani vy asi nebudete radi šliapať po blate. A ak zvolíte kamene, musíte rátať aj s exkrementami. Preto je piesok ideálny, pretože exkrementy sa dajú pohrabať.

Myslite aj na umiestnenie krmiva a vody, aby bolo vyvýšené a nedostupné pre myši a potkany. Pávy "strážia" a vedia hlásiť nevítaného návštevníka, no tomu, aby sa prikŕmil nezabránia.

Čo sa týka počasia, pávom nevadí dážď, dokonca sa radi vystavujú dažďu, no musia mať možnosť sa schovať a uschnúť. Niekedy to totiž "preháňajú" a sú zmoknutí na vetre a daždi a v noci sa môžu vystaviť podchladeniu. Preto je búdka, kde sa môžu schovať mimoriadne dôležitá a najmä mladé jedince je vhodné aj zatvárať, pokiaľ je počasie veľmi nepriaznivé. Ich pudom je hradovať vo výške vonku a preferujú byť vonku. Zima a mráz im nevadí (modrým Indickým pávom, nie Jávskym zeleným!), hlavne ak sú dospelí. Avšak, mladých treba zatvárať alebo usmerňovať. Pretože sa môžu vystaviť mrazu a sedieť na snehu a ľade a podchladiť sa. Z tohto dôvodu, vyvarujte sa kovovým bydlám a hradám. Môžu im primrznúť nohy!!! Pokiaľ majú drevené hrady, nie je problém ich nechať hradovať aj v mraze, musia mať možnosť sadnúť si na nohy a ohrievať si ich, preto by mali byť hrady väčšia guľatina alebo hranol, na ktorom si vystrú prsty tak, aby si ich prekryli telom a ohrievali. Sú to odolné vtáky a keď sú na voľno, hradujú a spia aj v mraze v korunách stromov. Avšak, treba im ponúknuť možnosť sa schovať a ideálne otvoriť im voliéru, maštalku, či stajňu pre kone, slamník, kde môžu vojsť a trebárs hradovať pod strechou, vo výške. Často vidieť u niektorých chovateľov aj vyhrievané búdky a prístrešky.

Zopakujme si, čo všetko by mala mať voliéra:

- rozmery zodpovedjaúce počtu zvierat, na jeden pár aspoň 4*4m, výška 1,8m

- oplotenie, pevné aj proti predátorom

- prestrešenie aspoň z polovice alebo celé, pokiaľ nie je, sieť pre chov bažantov a pávov

- búdku, prístrešok, miestnosť, kde sa schovajú vtáky počas dažďa, pred vetrom, mrazom, kde sa budú dať aj v prípade potreby mladé jedince zavrieť

- hrady, nie z kovu, ale z dreva v rôznych výškach, aspoň 1,5m nad zemou

- pávy budú žiť spoločne aj so sliepkami, bažantmi, no radšej sa zdržiavajú "medzi svojimi"

- vychytávky ako ohrev na zimu, zrkadlo, kde sa môžu pávy na seba pozerať (pozor aby nespôsobilo požiar, umiestnite do tieňa), na retiazku alebo špagát zavesiť hlávkový šalát alebo kapustu, miesto pre kúpanie sa, miesto pre prášenie sa (rovnako ako sliepky sa radi prášia),

Zdravie

Do vody pridávame Acidomid - proti baktériám, kokcídiám, obsahuje orgnaické kyseliny, vitamín C,...

Pokiaľ máme možnosť, exkrementy posielame na analýzu a v prípade červov odčervíme, ale môžeme to robiť aj preventívne. Nie len cesnakom a cibuľou, ale aj prostriedkom Helmigal napr. Robíme to každé cca.3 mesiace. Minimálne však 2krát do roka.

Aj keď potrebujú bielkoviny, v mladom veku treba dávať pozor na predávkovanie, mnoho chovateľov chce "prilepšiť" tvarohom. Ako u psov, tak aj u pávov nadmerný pomer vápnik:fosfor vie spraviť väčšiu škodu, než úžitok. Preto mladé jedince kŕmime pestro, ale nepreháňame to s dávkovaním jednej zložky.

To, či je páv v kondícii sa dá spoznať ľahko, ale pár príznakov, že niečo nie je v poriadku:

- letargia, leží viac, než je bežné

- chudnutie

- lapanie po dychu

- krčenie sa - nenaťahuje sa do výšky

- spustené krídla

- stolica je iná - vodnatá, krvavá, žltá

Rozmnožovaniu pávov sa venovať nechcem, aj keď máme sliepku bielej varianty a bieleho kohúta, nie je to mojou prioritou. Preto nemôžem uviesť vlastné skúsenosti, len tie, ktoré som si vypočula od skúsenejších.

Nie všetky jedince, tak ako u psov, sú vhodné na chov. Na chov sa vyberajú najlepšie, najkrajšie a najzdravšie. Musia mať rovné nohy a prsty, jasné oči, kvalitné operenie a byť plní energie, čulý. Treba sa vyvarovať úzkej príbuzenskej plemenitbe, ktorá so sebou nesie veľké riziko vád. Kohút je schopný reprodukcie od cca.2 rokov, avšak musí mať aspoň niekoľko chvostových pier s okami, inak nie je plodný. Samica je schopná zniesť a odhcovať mladé od cca.2 rokov. Ideálne je však u oboch pohlaví od 3 rokov. Od chovateľov je možné zakúpiť samostatne najmä kohúty, výnimočne sliepku samotnú, väčšinou len ako pár. Sliepka má vyššiu hodnotu ako páv, samozrejme v cene zohráva úlohu aj vek a vzácnosť mutácie.

Keď už ale máme chovný pár, kohút je schopný reprodukcie, máme pripravenú búdku pre vysedenie a odchov, alebo liaheň, v období od konca apríla, do konca leta, prebieha ú pávov párenie. V tomto období, pokiaľ máme viac samcov, môžu byť tieto agresívnejšie, než zvyčajne. Pávice si vyberajú smacov podľa veľkosti chvostových pier. Kladú vajíčka už od približne 1 roka, no na odchov sa používajú až ako 2 a viac ročné samice. Znesú 7-10 vajíčok, keď z nich odoberieme, môže zniesť ďalšie. Takto sa dá navýšiť plodnosť aj na 30 vajec.

Na hniezdenie používajú miesto na zemi, ideálne kryté, často, aj keď majú hniezdo - búdku, nájdu si miesto inde, kde im to vhyovuje viac. Sú schopné vysedieť svoje vajcia, no často využívajú chovatelia inkubátory, alebo dajú vajíčka vysedieť overeným sliepkam - kvočkám. Z vajíčok sa liahnu mladé po 28-30 dňoch. Pávice sú výborné matky, o všetko sa postarajú samé. Ak však máme mladé v inkubátore, sú prvé dni na chovateľovi, aby sa o ne postaral. Prvé dni potrebujú teplotu 37°C, potom sa postupne znižuje. Kuriatka by mali byť v menších skupinách, aby malo každé príležitosť sa naučiť jesť a piť a to do 48hodín od vyliahnutia. O čistotu mladých a ich stravu sa treba starať niekoľko krát denne. Meníme vodu, pridávame do nej vitamíny, meníme podstielku, upravíme teplotu podľa toho, či sa kurčatá tlačia k sebe kvli zime alebo znížime, ak je im priveľmi teplo. Až vo veku 8 týždňov sa odstavia od tepla, ak je však vonku teplo, môže to byť skôr. Mladé treba odčervovať, kvalitne kŕmiť, nepreháňať to s vápnikom, pretože by sa im krivili nohy. Pohlavie je možné zistiť ihneď DNA testom, bez neho až v niekoľkých týždňoch, či mesiacoch.

www.tobrok.sk