
        |
Naše pávy a
chov pávov |
      
 

  |
Okrem chovu
psov sa venujeme aj iným zvieratkám, trochu nie tak tradičným. A to
pávom. Pávy nechováme, len ich vlastníme. Chov pávov nie je pre nás
cieľom, aj keď vlastníme aj chovný pár bielych pávov. Ide skôr o
potešenie a lásku k týmto zvieratám. Aj keď nás možno (uričte)
susedia za to v láske nemajú :)
Prvého páva,
Indického modrého, kohúta, som dostala na svoje narodeniny. Bol to
1-1,5 ročný kohút a dožil sa necelých 5 rokov. Dostal meno "Pavo". S
ním sme mali dve sliepky, obe modré. Prvá však uletela a zrejme
líška ju v noci zabila, keď hniezdila neďaleko nášho pozemku. Druhá
uhynula z neznámej príčiny. Naše pávy máme vo voliére. Naše psy ich
tolerujú a nič by im neurobili, no ako som už spomínala, mimo
pozemku sú líšky, cudzie psy,... Pávy radi lietajú aj 100m od svojho
domova a hniezdia v korunách stromov, preto pre ich vlastnú
bezpečnosť máme vo voliére.
Po úhyne
nášho Pava, sme si ihneď zadovážili ďalších. V pláne boli len dvaja
samci, no domov sme sa vrátili od chovateľa aj so sliepkou. Indický
modrý kohút, Indický modrý - biela mutácia kohút a sliepka. O
približne mesiac a pol sme si priniesli domov ďalšie dve mutácie,
obaja kohúti a
to Indického modrého - strakatého a opálového. Všetci by mali byť
bez pridružených vzorovaní (biele oká,...). Preferujem čisté
mutácie, bez vzorov (okrem strakatého). |
Základné info o
pávoch |
Informácií o
pávoch je v skutku dosť, preto len základ. Pávy sú domestikované
zvieratá. Patria medzi najkrajšie vtáky a celkovo zvieratá, preto sa
k nim viaže mnoho duchovných vlastností, legiend. Kohút má dĺžku tela cca.220cm, z čoho podstatnú časť tvorí
práve jeho charakteristický chvost. Približne 150cm. Sú teda jednými
z najväčších lietajúcich vtákov na Zemi. Vážia 4-6kg. Pri indickom
modrom pávovi je hlava modrá, s korunkou. Prsia sú modré,
prechádzajúcu do čiernej. Chrbát je zelený, chvost a letky hnedé.
Krídla strakaté - čierno biele. Chvostové perá sú zeleno modré s
okami, tmavomodrej farby, okolo nej modro zelená až medená. Farby
majú pod dopadom slnka rôzny odlesk. Chvost tvorí cca.150 až 200
krycích pier.
Sliepka páva je
menšia, má len okolo 85cm, je hnedšia, svetlejšia, na hlave má tiež
korunku, na bruchu a okolo krku má zelenkavé perie. Nemá perie na
chvoste ako samec, aj keď aj samice môžu dvíhať chvost ako samce a
prezentovať ho.
Samcom
chvost rastie s jeho vekom, začína približne vo veku 3 roky, každý
rok je dlhší, až vo veku približne 5 či 6 rokov dosiahne plnú dĺžku
(tento údaj je orientačný, nakoľko niektorým samcom rastie chvost aj
v mladšom veku, napr.už v 2 rokoch a dlhší, či naopak, začne rásť vo vyššom veku). Rastie na jar, až do konca
leta, potom vypadá. O rok narastie o niečo dlhší. Ak je chovaných
viac samcov v jednom priestore, dominantný samec ho bude mať vždy o
niečo dlhší a bohaťší, ako ostatní. Svoj chvost prezentujú samiciam
v období párenia, teda na jar ich nie len vidíme, ale najmä
počujeme. Typické škriakanie je sprievodný jav tokania a môžeme
počuť až 11 rôznych škrekov, do vzdialenosti aj 3-4km. Voľne chované pávy sa ozývajú
častejšie, tie čo sú vo voliére a majú spoločnosť, ideálne 2-3
samíc, sú kľudnejšie a tichšie. Na jedného kohúta možno prideliť aj
4-5 samíc. Chovajú sa aj viaceré samce spolu, bez sliepok,
vtedy nedochádza veľmi k súbojom, no ak majú pri sebe sliepky, v
obodbí páranie môžu byť agresívnejšie.
 
Pávy vedia
lietať, no nie na dlhú vzdialenosť, približne 100m, obľubújú hniezdenie vysoko v korunách
stromov. Dokážu zabiť a skonzumovať aj jedované druhy hadov a preto
sú chované v Indii najmä preto, aby chránili domovy a hospodárstva pred hadmi. Nie len
pre svoju krásu.
Pávy sú
domestikované, zvyknuté na ľudí, no nie vždy sa vžťah k ľuďom dá
opísať, že sú prítulné. Niektoré, vychované od kuriatka, si zvyknú
na ľudí a sú doslova ako mačky. Prídu si aj po pohladenie. Niekedy
však stratia svoju plachosť úplne a môžu zostať aj agresívne, ak sa
im niečo nepáči. Nemajú plachosť, neboja sa zaútočiť a spôsobiť
vážne poranenie. Kŕmenie z ruky je možné naučiť aj staršie jedince,
no chce to čas. Pohladenie tolerujú niektoré jedince, ktoré sú k
tomu vedené, alebo sú plaché a "stuhnú" pri dotyku a dajú sa tak
pohladkať. Vždy je lepšie, aby boli mierne plachšie, ako priveľmi
sebavedomé. |
Mutácie a vzory |
Pávy sa delia
na tri druhy. Indický modrý, Jávsky zelený a páv z Konga.
Najčastejšie sa stretáme práve s Indickými modrými a jeho mutáciami.
A samostatným hybridom je potom kríženec Jávskeho a Indického, ktorý
sa označuje ako Spalding (podľa chovateľky, ktorá toto kríženie
uskutočnila a vytvorila ďalšie mutácie).
Mutácií páva
modrého je niekoľko. Rovnako ako je niekoľko kresieb - vzorov.
Uvádzam originálny anglický názov a potom jeho preklad a to z toho
dôvodu, že viac krát som si všimla "vymýšľanie" označenia farby a
vzoru a keďže slovenčina má milión synoným, môže vznikať dojem, že
ide o ďalšie mutácie a vzory. Momentálne existuje viac nez 225
mutácií a ich vzorov, avšak nie všetky sú uznávané. A s každým rokom a
krížením pribúdajú nové a nové. Z niektorých, novovznikajúcich je
len menej ako 10 jedincov na svete!
Mutácie
(rozšírenejšie vľavo, vpravo menej časté): |
India blue -
indický modrý
White - biely
(nie je albino, nemá červené oči)
Cameo -
škoricový
Charcoal -
uhľový
Purple -
fialový - Americká varianta
Sonja´s
Violet - Americká varianta fialovej
Violet -
fialový - Európska varianta
Bufford
bronze - bronzový
Peach -
broskyňový
Opal -
opálový
Midnight -
polnočný - farba polnoci
Jade
Taupe |
Creme bronze
Hazel
Indigo
Ivory
Raw Umber
Ultra Marine
|
Vzory, ktoré sa vyskytujú v podstate pri každej mutácii:
Wild type -
Divoký typ - strakaté krídla
Black
shoulder - čiernokrídly
Pied -
strakatý
White eyed -
bielooký
Silver pied
- strieborno - strakatý
Tieto vzory
vnikajú krížením rôznych mutácií medzi sebou, niektoré farby sú
viazané na pohlavie. Niektoré jedince sú len nosičmi - sami majú inú
farbu, ale vo svojej genetickej výbave nosia rôzne ďalšie vzory.
Všetky mutácie a vzory sa vyskytujú aj v krížencovi s označením
Spalding (Indický modrý x Jávsky zelený). Nové mutácie znikajú
ďalším a ďalším krížením a občas sa objavia úplne nezávisle na sebe
u rôznych chovateľov. |
Strava |
Hovorí sa, že
pávy sú nevyberavé a je možné ich kŕmiť ako sliepky. Dovolím si
nesúhlasiť. Aj keď vám páv prežije aj na takej strave, je to ako u
psíkov, čím pestrejšia, na živiny bohatšia strava, tým lepšie.
Preto, tak ako naše psy, tak naše pávy kŕmime čo najkvalitnejšie,
pestro a s ohľadom na ročné obdobie a potreby.
Kombinujeme
viacero druhov stravy. Základom je surová, čerstvá zelenina a
ovocie, ale aj obilniny. Kŕmime 2x denne, vždy aj s čerstvou vodou:
- zmes
obilnín a strukovín pšenica, slnečnica, kukurica žltá a červená,
hrach, šošovica, repka, ľanové semiačko, cirok, proso, peluška,
vika, ovos nahý, kardi
- niektoré
obilniny klíčime doma, najmä pšenicu, ale aj šošovicu, ale podávame
aj zakúpené klíčené mungo
-
granulovaná zmes pre kurčatá K1
- ako zdroj
bielkovín ponúkame varené vajíčka, mäso, mačacie granule a múčne
červy
- zelenina a
ovocie čerstvé - hlávkový šalát, mladý špenát, kaleráb, mrkva
strúhaná, rajčiny, jablká, maliny, čučoriedky, banány, melóny, marhule,
hrozno
- sekané
orechy, najmä vlašské, tekvicové semienka
- cca.raz za
týždeň chlieb
- vaječné
škrupinky, jemne drvené ako zdroj vápnika alebo sépiové kosti
- nadrobno
sekaná cibuľa a cesnak, kvôli odčerveniu a prevencii, posiluje
zdravie
- tak ako u
sliepok, je vhodná miska s jemným štrkom, kvôli tráveniu
- prísun k
čerstvej vode, ideálne 2-3 denne menená, s pridaným Acidomidom - na
trávenie, znižuje rozmnožovanie kokcídií, obsahuje
elektrolyty, organické kyseliny, minerály a vitamín C |
Podmienky |
Pávy sa
väčšinou chovajú na Slovensku vo voliérach, ale v Amerike často aj
na voľno, keďže tam sú rozľahlé pozemky a je možné mať pávy pustené,
hradujú v stromoch a často prichádzajú k majiteľom len za odmenami,
jedlom, alebo schovať sa v nehostinnom počasí. V Amerike je aj mnoho
veľkochovateľov a chovajú pávy vo voliérach, tak ako na Slovensku,
kde sa preferuje chov vo voliére, kvôli lietaniu a predátorom. Ak
však máme na to priestor a chceme pávy mať na voľno, je nutné ich
mať minimálne 3 týždne zavreté v klietke - voliére, s výhľadom na
svoje okolie, ktoré si zapamätajú ako svoj domov. Potom ich môžeme
vypustiť. Počas 3 týždňov im dávame stravu v približne rovnaký čas a
ideálne sprevádzame nejakým zvukom, písknutím, ktoré si spoja s
kŕmením a prídu "na zavolanie", aj keď budú voľne pustené. Ak ich
cheme na noc zatvárať, kŕmime ich vo voliére, aby prileteli a vošli
dnu samé.
Voliéra musí
zodpovedať veľkosti páva v dospelosti, jeho potrebám hradovať.
Mnohokrát sa stretám s držaním väčšieho množstva v malej stajničke, voliére, ktorá
nezodpovedá potrebám zvieraťa. Páv je rád vo výške, prezentuje sa,
rozťahuje chvost, prechádza sa, obdivuje svoje okolie a seba samého
a preto je maximálne vhodné mať minimálne voliéru 4*4m pre jedného
samca a samicu. Výška aspoň 1,8-2m. Čím väčšia, tým lepšia. Vo
voliére musí byť bydlo, miesto, kde budú sedieť vo výške a búdka, či
miestnosť, kam sa môžu schovať pred dažďom, snehom, vetrom. Ideálne
je, ak je voliéra prestrešená celá, aby zvieratá neboli v bahne, keď
prší. Ak nie je prestrešená, prístrešok musí byť dostatočne veľký
pre samca, ideálne s hradou a taký, ktorý bude suchý za každého
počasia a v zime izolovaný. Vo voliére by mali byť hrady - bidlá v
rôznych výškach, čím vyšie, tým lepšie, ale aspoň 1,5m. Najmä cez
noc radi hradujú vo výške. Tento zvyk im nevymizne nikdy.
Základom
voliéry musí byť pletivo, odolné voči predátorom, psom, či mačkám,
teda nie len jemný drôtik. Pokiaľ nemáme strechu, musí byť vrch
prestrešený sieťou pre chov bažantov a pávov, ide o plastovú sieť,
veľmi pevnú, s okami 5*5cm. Ideálne je, aby v strede voliéry bola
vysoká tyč, ktorá sieť podopiera a na ktorej sú hrady. čím vyššie,
tým lepšie. Dvere majú byť také, aby nám najmä mladé jedince
neunikli, i keď dospelé jedince nebudú mať snahu "tlačiť sa von".
Tak ako u sliepok, aj u pávov je vhodné myslieť na to, že sú hrabaví
a že časom by obyčajnú zem s trávou zničili. Vhodné je teda mať
povrch buď betón, v tom prípade musíme rátať s čistením vodou a na
zimu s prekrytím, aby im nebolo zima na nohy, alebo použiť hrubú
vrstvu piesku, štrku, či zatrávňovacích plastov. Zvykne sa dávať aj
pletivo, ktoré je v ráme z dreva približne 3cm nad zemou, aby tráva
mala možnosť rásť. Fantázii sa medze nekladú, no treba myslieť na
praktickosť. K pávom musíte denne chodiť, teda ani vy asi nebudete
radi šliapať po blate. A ak zvolíte kamene, musíte rátať aj s
exkrementami. Preto je piesok ideálny, pretože exkrementy sa dajú
pohrabať.
Myslite aj
na umiestnenie krmiva a vody, aby bolo vyvýšené a nedostupné pre
myši a potkany. Pávy "strážia" a vedia hlásiť nevítaného
návštevníka, no tomu, aby sa prikŕmil nezabránia.
Čo sa týka
počasia, pávom nevadí dážď, dokonca sa radi vystavujú dažďu, no
musia mať možnosť sa schovať a uschnúť. Niekedy to totiž "preháňajú"
a sú zmoknutí na vetre a daždi a v noci sa môžu vystaviť
podchladeniu. Preto je búdka, kde sa môžu schovať mimoriadne
dôležitá a najmä mladé jedince je vhodné aj zatvárať, pokiaľ je
počasie veľmi nepriaznivé. Ich pudom je hradovať vo výške vonku a
preferujú byť vonku. Zima a mráz im nevadí (modrým Indickým pávom,
nie Jávskym zeleným!), hlavne ak sú dospelí. Avšak, mladých treba
zatvárať alebo usmerňovať. Pretože sa môžu vystaviť mrazu a sedieť
na snehu a ľade a podchladiť sa. Z tohto dôvodu, vyvarujte sa
kovovým bydlám a hradám. Môžu im primrznúť nohy!!! Pokiaľ majú
drevené hrady, nie je problém ich nechať hradovať aj v mraze, musia
mať možnosť sadnúť si na nohy a ohrievať si ich, preto by mali byť
hrady väčšia guľatina alebo hranol, na ktorom si vystrú prsty tak,
aby si ich prekryli telom a ohrievali. Sú to odolné vtáky a keď sú
na voľno, hradujú a spia aj v mraze v korunách stromov. Avšak, treba
im ponúknuť možnosť sa schovať a ideálne otvoriť im voliéru,
maštalku, či stajňu pre kone, slamník, kde môžu vojsť a trebárs
hradovať pod strechou, vo výške. Často vidieť u niektorých
chovateľov aj vyhrievané búdky a prístrešky.
Zopakujme
si, čo všetko by mala mať voliéra:
- rozmery
zodpovedjaúce počtu zvierat, na jeden pár aspoň 4*4m, výška 1,8m
- oplotenie,
pevné aj proti predátorom
-
prestrešenie aspoň z polovice alebo celé, pokiaľ nie je, sieť pre
chov bažantov a pávov
- búdku,
prístrešok, miestnosť, kde sa schovajú vtáky počas dažďa, pred
vetrom, mrazom, kde sa budú dať aj v prípade potreby mladé jedince
zavrieť
- hrady, nie
z kovu, ale z dreva v rôznych výškach, aspoň 1,5m nad zemou
- pávy budú
žiť spoločne aj so sliepkami, bažantmi, no
radšej sa zdržiavajú "medzi svojimi"
- vychytávky
ako ohrev na zimu, zrkadlo, kde sa môžu pávy na seba pozerať (pozor
aby nespôsobilo požiar, umiestnite do tieňa), na retiazku alebo
špagát zavesiť hlávkový šalát alebo kapustu, miesto pre kúpanie sa,
miesto pre prášenie sa (rovnako ako sliepky sa radi prášia), |
Zdravie |
Pávy sú
dlhoveké a dožívajú sa 10 až 20 rokov vo voľnej prírode, v zajatí aj
50 rokov!!! No o ich zdravie sa treba starať. Sú náchylné na červy a
kokcídie, kvôli čomu aj často hynú. Preto treba staviť na kvalitnú
stravu, ale aj starostlivosť čo do vitamínov a minerálov,
odčervovadiel a prípravkov, ktoré potláčajú rozmnožovanie baktérií.
Do vody
pridávame Acidomid - proti baktériám, kokcídiám, obsahuje orgnaické
kyseliny, vitamín C,...
Pokiaľ máme
možnosť, exkrementy posielame na analýzu a v prípade červov
odčervíme, ale môžeme to robiť aj preventívne. Nie len cesnakom a
cibuľou, ale aj prostriedkom Helmigal napr. Robíme to každé cca.3
mesiace. Minimálne však 2krát do roka.
Aj keď
potrebujú bielkoviny, v mladom veku treba dávať pozor na
predávkovanie, mnoho chovateľov chce "prilepšiť" tvarohom. Ako u
psov, tak aj u pávov nadmerný pomer vápnik:fosfor vie spraviť väčšiu
škodu, než úžitok. Preto mladé jedince kŕmime pestro, ale
nepreháňame to s dávkovaním jednej zložky.
To, či je
páv v kondícii sa dá spoznať ľahko, ale pár príznakov, že niečo nie
je v poriadku:
- letargia,
leží viac, než je bežné
- chudnutie
- lapanie po
dychu
- krčenie sa - nenaťahuje sa do výšky
- spustené
krídla
- stolica je
iná - vodnatá, krvavá, žltá |
Rozmnožovanie |
Rozmnožovaniu
pávov sa venovať nechcem, aj keď máme sliepku bielej varianty a
bieleho kohúta, nie je to mojou prioritou. Preto nemôžem uviesť
vlastné skúsenosti, len tie, ktoré som si vypočula od skúsenejších.
Nie všetky
jedince, tak ako u psov, sú vhodné na chov. Na chov sa vyberajú
najlepšie, najkrajšie a najzdravšie. Musia mať rovné nohy a prsty,
jasné oči, kvalitné operenie a byť plní energie, čulý. Treba sa
vyvarovať úzkej príbuzenskej plemenitbe, ktorá so sebou nesie veľké
riziko vád. Kohút je schopný reprodukcie od
cca.2 rokov, avšak musí mať aspoň niekoľko chvostových pier s okami,
inak nie je plodný. Samica je schopná zniesť a odhcovať mladé od
cca.2 rokov. Ideálne je však u oboch pohlaví od 3 rokov. Od
chovateľov je možné zakúpiť samostatne najmä kohúty, výnimočne
sliepku samotnú, väčšinou len ako pár. Sliepka má vyššiu hodnotu ako
páv, samozrejme v cene zohráva úlohu aj vek a vzácnosť mutácie.
Keď už ale máme
chovný pár, kohút je schopný reprodukcie, máme pripravenú búdku pre
vysedenie a odchov, alebo liaheň, v období od konca apríla, do konca
leta, prebieha ú pávov párenie. V tomto období, pokiaľ máme viac
samcov, môžu byť tieto agresívnejšie, než zvyčajne. Pávice si
vyberajú smacov podľa veľkosti chvostových pier. Kladú vajíčka už od
približne 1 roka, no na odchov sa používajú až ako 2 a viac ročné
samice. Znesú 7-10 vajíčok, keď z nich odoberieme, môže zniesť
ďalšie. Takto sa dá navýšiť plodnosť aj na 30 vajec.
Na hniezdenie
používajú miesto na zemi, ideálne kryté, často, aj keď majú hniezdo
- búdku, nájdu si miesto inde, kde im to vhyovuje viac. Sú schopné
vysedieť svoje vajcia, no často využívajú chovatelia inkubátory,
alebo dajú vajíčka vysedieť overeným sliepkam - kvočkám. Z vajíčok
sa liahnu mladé po 28-30 dňoch. Pávice sú výborné matky, o všetko sa
postarajú samé. Ak však máme mladé v inkubátore, sú prvé dni na
chovateľovi, aby sa o ne postaral. Prvé dni potrebujú teplotu 37°C,
potom sa postupne znižuje. Kuriatka by mali byť v menších skupinách,
aby malo každé príležitosť sa naučiť jesť a piť a to do 48hodín od
vyliahnutia. O čistotu mladých a ich stravu sa treba starať niekoľko
krát denne. Meníme vodu, pridávame do nej vitamíny, meníme
podstielku, upravíme teplotu podľa toho, či sa kurčatá tlačia k sebe
kvli zime alebo znížime, ak je im priveľmi teplo. Až vo veku 8
týždňov sa odstavia od tepla, ak je však vonku teplo, môže to byť
skôr. Mladé treba odčervovať, kvalitne kŕmiť, nepreháňať to s
vápnikom, pretože by sa im krivili nohy. Pohlavie je možné zistiť
ihneď DNA testom, bez neho až v niekoľkých týždňoch, či mesiacoch.
|
Indický modrý, páv (India
blue, peacock) *jar 2020 |
 |
Indický modrý - biely, páv a
pávica (India blue - white, peacock, peahen) *jar 2020 |
  |
Indický modrý - strakatý,
páv (India blue - pied, peacock) *jar 2020 |
 |
Indický modrý - opál, páv
(India blue - Opal, peacock) *31.07.2020 |
 |
Náš prvý páv a pávice -
indický modrý (India blue, peacock, peahen) 2015/2016-2020 |
        |
www.tobrok.sk
|
 |