Aktualizácia ..::18.03.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachO plemenách

Kto sme
CertifikátNáš BARFŠteniatko od násPlánované vrhyAktuálne vrhyOdchovyKrytieZdravie chovuVýstavy, šampióni
Médiá
TOP Tobrok
 

 

O nás

Volám sa Petra a mám niečo po tridsiatke :) V oblasti kynológie a chovu sa pohybujem aktívnejšie od roku 2005, no s o to väčším nasadením a záujmom. Momentálne som na materskej dovolenke. Okrem toho žijem druhý svet a to je svet chovu psov, výstav a všetkého okolo. Všetko sú moje vlastné skúsenosti a získané vedomosti od chovateľov, nie len plemena ČsV, HW, či LEON, ale aj iných. Rada tieto skúsenosti zhromažďujem a publikujem!

******************************************

...1998

O plemeno československý vlčiak som doslova "zakopla" pri prechádzke s kamarátkou ešte v roku 1998. V jednom veľkom rodinnom dome bol pri bráne vo voliére neskutočný pes, volal sa Trial. Bol to hotový vlk a ja som sa zaľúbila na prvý pohľad. Na niekoľko rokov som však uprednostnila kone, jazdenie a na psy sa akosi zabudlo. I keď stále v mojom živote boli psy u babky, ktoré mi dali neskutočne veľa, nikdy to neboli "moje vlastné".

2005-2006

V roku 2005 som v atlase plemien psov náhodou našla plemeno, akým Trial bol - československý vlčiak. Práve vtedy som sa začala zaujímať o toto neskutočné plemeno viac. Hľadať informácie, stretávať sa s chovateľmi a uvažovať o svojom vlastnom čévečku. Prvé ČsV z blízka boli Ada a Fibby Kollárov dvor a prvé rozprávanie o tomto plemene som mala priamo od pani Kollárovej, dlhoročnej predsedníčky klubu a chovateľky. Aj toto stretnutie ma utvrdilo, že o plemene chcem vedieť viac. Stretla som sa aj s pánom Bártom, chovateľom a majiteľom ChS z Čakajovského dvora. Dokonca som si u neho rezervovala sučku zo spojenia jeho Fendy Kollárov dvor s Blekom z Liehovarského dvora. Avšak Fendy nezabrezla. No znova som o niečo lepšie spoznala svet vlčiakov

2007

Po dlhšom hľadaní som našla inzerát na ktorý som odpovedala a dokonca som si po pár dňoch domov odviezla svoje prvé vĺčatko. Mojim prvým čévečkom na veľmi krátku dobu bola Chita. Problém bol, že sučka bola extrémne plachá, utiahnutá a ja som bola ako nový majiteľ nevhodná vychovávať takéto zvieratko. Po týždni ani len nevyliezla spod stola, von, vyvenčiť sa som ju musela násilím niesť na rukách, kde sa rýchlo vyvenčila a tlačila dnu, do svojej "nory". Absolútne bez informácií, či nejakých vedomostí, som bola z takéhoto chovania sa šteniatka preťažená a nemal mi kto pomôcť. Chitka nechcela žrávať. Bola vystresovaná, vychudnutá, celý čas ťažké hnačky, samá kosť a koža, na "umretie". V jej záujme som ju po dohode vrátila späť chovateľke. Bol to pre mňa zlom. Rozhodla som sa, že skôr, ako si nezistím viac o tomto plemene, iné čévečko nechcem. S tým súviselo aj zhromažďovanie informácii pre vlastné potreby v elektronickej podobe.

2008

Ako záujemca o plemeno som sa bola pozrieť na výstave a neskôr aj na skúškach vytrvalosti psa, kde som spoznala Frederiku, majiteľku Grace Malý Bysterec a neskôr ChS Tasha. Bolo to v roku 2008, kedy mi Frederika pomohla k niečomu, na čo by som ani len nepomyslela. Pätnásťmesačnému psovi menom Gunner Malý Bysterec, ktorý mi obrátil život na ruby. Nero, ako ho volali pôvodní majitelia, už nemohol ďalej u nich zostať. Bol to kus vlka (bol obrovský a vtedy vážil 45kg), s neskutočnou aurou a ja som vedela, že to je on - môj vlk. Nero nevedel čo je to obojok, vodítko, cesta autobusom, autom, ruch mesta. Mňa to s ním ale neskutočne bavilo, socializovať ho, venčiť, bolo to úžasné a nikdy na to nezabudnem, koľko radostí, ale aj starostí som s ním zažila. Ale potom, keď sa ustálil a usadil, zvykol si na život u nás sa zmenil. Povahovo dominantný pes, plný temperamentu, mi spôsobil v živote riadny skok niekam inam. Dal mi mnoho, spoznala som vrtochy ČsV a vlastne vďaka nemu som sa dostala hlbšie do diania okolo plemena a jeho chovu.

2009

S príchodom Nera som začala pracovať na portály, ktorý bol najprv venovaný len jemu, avšak neskôr sa tak rozrástol, že popisoval všetko okolo ČsV. Už dávno pred tým som zhromažďovala informácie a ukladala si ich tematicky do súborov, vlastne som si tým mimovoľne pripravovala štruktúru svojich stránok. V roku 2009 som uviedla na internet prvé stránky o plemene, ktoré ďaleko predčili tie klubové a dovolím si tvrdiť, že sú doposiaľ najrozsiahlejšie, čo sa týka plemena československý vlčiak.

2010

Ale jeden vlčiak nikdy nie je dosť, sú ako chipsy a zistila som, že Nero potrebuje aj vlčiu spoločnosť. Od roku 2010 sme sa snažili nájsť mu vhodnú kamarátku. Venovať sa chovu tohto plemena a podieľať sa na rozvoji sa stalo mojím hobby. 13.01.2010 nám bol uznaný názov chovateľskej stanice TOBROK, no na sučku sme si museli počkať, nemali sme totiž šťastie hneď 4krát (sučky nezabrezli). Názov Tobrok bol na zozname ako posledný a neviem, prečo ho komisia FCI vybrala. Bolo tam mnoho názvov, ktoré boli rovnako krásne... Ale som rada, pretože  pojem "Tobrok" je môjmu srdcu blízky. Tobrok je línia arabských koní. Práve z nej pochádza kobylka, môjmu srdcu blízka El Kora. Patrila Vilovi Dudášovi, na ktorého ranči som s jeho láskavým dovolením mohla mať Nera a Akiu, keďže sme bývali v byte a psy museli byť počas mojej školy, či neskôr práce v kotci. Na Kore som začínala, bola mojou inšpiráciou venovať sa jazdeniu. Povahovo temperamentná a vytrvalá, elegantná, neskrotná, svojhlavá, až do posledného dňa jej života, tým mi pripomínala našich vĺčikov...

2011

Dňa 01.08.2011 sa mne a môjmu priateľovi splnil jeden veľký sen. Kúpili sme si rodinný domček v Mojmírovciach, 15km od Nitry. Počas prerábania domčeka k nám neplánovane 16.08.2011 pribudla sučka Chasa spod Ďumbiera, ktorá už vymenila pár majiteľov a potrebovala sa urgentne dostať z útulku. Chceli sme jej poskytnúť domov, no bohužiaľ na chov nebola vhodná, kvôli svojej povahe a dysplázii. Išlo skôr o revanš z minulosti. Jej sestru som si nemohla nechať, tak som chcela pomôcť aspoň jej.

2012

Do tretice k nám pribudlo šteniatko z Čiech, ktoré sme tak dlho hľadali, sučka, s ktorou by sme založili vlastný chov. Akia Tawy. Osud mi však nedoprial užívať si život v rodinnom dome a po rozchode som bola nútená vrátiť sa do bytu v meste. Bolo to ťažké obdobie, plné mnohých ďalších pádov... Vo februári 2012 som sa rozhodla pre sučku, do spolumajiteľstva, a to Barboru, tiež z ChS Tawy. V marci 2013 odišla Chasa spod Ďumbiera do Poľska, práve kvôli nevyhovujúcim podmienkam pre 3 psov. Zostal mi Nero a Kia. Barborka - teda Bora, zostala u kamaráta Roba na Liptove.

2013

Od februára 2013 som opäť začala bývať v rodinnom dome návratom k môjmu bývalému priateľovi, veľa sme si vysvetlili, avšak možnosť mať so sebou vlkov nie. Túto možnosť priateľ zamietol. Zostali na ranči DD. Od augusta 2013 som prijala post 2.podpredsedu v Klube chovateľov ČsV, táto "práca" ma veľmi bavila.

2014

V marci 2014 sa podarilo uskutočniť prvý vrh, i keď na výnimku, po Akii Tawy. Z prvého vrhu som si nechala sučku Tobrok Angstroom Aki.

Mojim darčekom k 29 narodeninám bol pes plemena hovawart, Amarok Saint Barbarons, ktorý je hlavne rodinný miláčik a psík, ktorého chcel aj priateľ, pes čo postráži, bude vhodný k deťom, neničí a nepotrebuje tak zvýšené opatrenia, ako vlci a bude môcť byť na voľno, bez dozoru, aj keď nie sme doma. Bolo to neplánované, ako všetko čo sa u nás psov týka :D Pôvodne sme chceli len vidieť šteniatka, u kamarátky... Čo osud nechcel, "najhorší" diabol a Ancikrist z vrhu s nami šiel domov. Z tohto hnusáčika u vyrástol neskutočne povahovo vyrovnaný, kamarátsky pes, ktorý stojí za všetky drobné! Amarok sa, ako rástol, preukázal aj na poli výstavnom. Konečne som mala psa, ktorého výstavy bavili možno viac ako mňa samu. Ako mladý, čerstvo 10 mesačný "šteník" vybehal na CACIB Nitra svoj prvý BOS a na druhý deň BOB. Do jeho 4tého roka sme stihli vybehať pár Šampiónov, Interšampióna a niekoľko zaujímavých titulov. Amaroka sme uchovnili, no chovu plemena sa chceme venovať až neskôr.

2015

V roku sme 2015 uchovnili Barboru Tawy a vybrali jej krycieho psa, jej životného partnera Aimu z Dubničanky a krátko pred Vianocami sa narodil krásne početný vrh 7 šteniatok, naše "B"čka (foto vľavo). Týmto vrhom prešla Barbora do výhradného vlastníctva ChS Zamaratan.

2016

Pod našim menom sme zrealizovali vrh po sučke Yelka z Litavské kotliny, ktorú sme kryli krásnym českým psom Baxter Vlčí tlapka v marci 2016 a dočkali sme sa vrhu "C" v počte 8 šteniatok. Asi najúspešnejší vrh v našej ChS doteraz (foto vpravo). Z viacerých dôvodov som v septembri 2016 odstúpila z postu druhého podpredsedu KCHČSV SR. Celé svoje snaženie smerujem odchovom, majiteľom, našim novým projektom, ktorých veru nie je málo. V apríli 2016 prešla pod "naše" krídla sučka Tara Kysucká hviezda, ktorá býva pri Nitre a v auguste 2016 sme ju nakryli našim Gunnerom Malý Bysterec, v októbri na svet prišli 3 vymodlené šteniatka "D". Konečne vrh po mojom Nerovi priamo u nás!

2017

Pri háraní v júli 2017 sme kryli Taru Kysucká hviezda s Amurom Kalinovská svorka Gero posledný krát a narodili sa šteniatka "E", ktoré uzavreli potrebnú 5ticu vrhov pre splnenie podmienky pre adeptov na rozhodcov exteriéru. Narodili sa dve sučky a som rada, že aj krv Amura bude zapísaná v našom chove.

2018...

Jedna kapitola skončila a nová, snáď lepšia začína. Tento rok bude pre našu chovateľskú stanicu prelomový v mnohých smeroch. Nové smerovanie nášho chovu sa začne napĺňať. Bohužiaľ, viac vlčiakov mať priamo doma nebudeme a ani neplánujeme a náš chov ČsV sa bude odohrávať už len externe po našich odchovoch a sučkách v spolumajiteľstve. To znamená, vrhy ČsV u nás budú, avšak nie priamo doma.

Rozhodli sme sa nájsť plemeno, ktoré by spĺňalo naše vysoké nároky. Veľkosť, odolnosť voči poveternostným podmienkam, ale aj pes, ktorý môže byť v dome s rodinou, pevné zdravie, výborná povaha, vhodná k deťom, ľuďom, zvieratám, nie agresívna, komplikovaná. Hovawart ku nám zapadol výborne a tak sme hľadali niečo podobné, keďže chovu hovawartov sa venovať budeme až neskôr. Na teraz sme si zvolili plemeno Leonberger, ktoré nebolo šľachtené na stráženie, skôr ako spoločník. Síce je to pes väčších rozmerov, ale nám to práve vyhovuje. Stále sa hľadám, čo sa plemien týka, páči sa mi ich mnoho a je možné, že pár ešte "skúsim", kým nájdem to pravé. Asi najviac ma oslovil však Leonberger. A tak sme si v apríli išli do Prešova pre leviu slečnu "Akkanga Leon Eperies". Za pomoci jej chovateľa sme vybrali snáď to najlepšie, aby sme mali dobrý základ pre chov, zaujímame sa aj o výstavy, no najmä, chceli sme výbornú povahu a pevné zdravie.

Týmto krokom sa posúvame teda na "trochu" inú cestu, dlho sme zvažovali všetky pre a proti, uvedomujem si, že je to veľký skok inam, no verím, že zostanete našimi priateľmi a priaznivcami naďalej.

...a ďalšie kroky? Nechajte sa prekvapiť!