Aktualizácia ..::29.12.2018::.. NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachO plemenách

Kto sme
CertifikátNáš BARFŠteniatko od násPlánované vrhyAktuálne vrhyOdchovyChovné jedinceŠtatistika chovuVýstavy, šampióni
Médiá
TOP Tobrok
 

 

O nás

V krátkosti niečo o nás. Volám sa Petra a mám 33 rokov :) V oblasti kynológie a chovu sa pohybujem aktívnejšie od roku 2005, no s o to väčším nasadením a záujmom. Momentálne som na materskej dovolenke a veľa času trávime prácou na prerábke nášho domu. Spolu so mnou sa o psov a všetko okolo nich stará aj môj partner Róbert, ktorý najradšej šoféruje na výstavy a jeho želaním bolo zaobstarať si hovawarta a leonbergera, ako "normálne" plemená na stráženie domu a spoločnosť. Jeho úplne najväčším snom je však argentínska doga alebo cane corso a možno, v budúcnosti, si tento sen splní :) Prípadne mu ho splním ja :P

Všetko, čo na našich stránkach nájdete, sú moje vlastné skúsenosti a získané vedomosti od chovateľov, nie len plemena ČsV, HW, či LEON, ale aj iných. Rada tieto skúsenosti zhromažďujem a publikujem na našich webových stránkach a možno raz aj na papieri :)

Naša minulosť a prítomnosť zhrnutá do skrátenej podoby. Kedysi som tu mala vypísaný celý elaborát, ale je to trošku zbytočné. Ak máte záujem, prečítajte si naše novinky, v nich je skutočne "všetko" o našich dňoch s našimi psami. Tu aspoň malé zhrnutie, zoradené zostupne...

2019

2018

Jedna kapitola skončila a nová, snáď lepšia začína. Tento rok bol pre našu chovateľskú stanicu prelomový v mnohých smeroch. Nové smerovanie nášho chovu sa začalo napĺňať. Bohužiaľ, viac vlčiakov mať priamo doma nebudeme a ani neplánujeme a náš chov ČsV sa bude odohrávať už len externe po našich odchovoch a sučkách v spolumajiteľstve. To znamená, vrhy ČsV u nás budú, avšak nie priamo doma. Týmto krokom sa posúvame teda na "trochu" inú cestu, dlho sme zvažovali všetky pre a proti, uvedomujem si, že je to veľký skok inam, no na niektoré veci sa človek musí pozrieť reálne a prehodnotiť svoje možnosti aj do budúcnosti.

Psy k domu patria a aj do nášho života a tak zasadla už "rodinná" rada a za úlohu sme si dali vybrať skutočne vhodného ďalšieho psa, s ktorým by sme sa venovali všetkému, čo nás zaujíma, okrem toho "bežného majiteľstva" a to sú aj výstavy a chov. Rozhodli sme sa nájsť plemeno, ktoré by spĺňalo naše vysoké nároky v mnohých smeroch. Veľkosť, odolnosť voči poveternostným podmienkam, pes, ktorý môže byť v dome s rodinou, pevné zdravie, výborná povaha, vhodná k deťom, ľuďom, zvieratám, nie agresívna, komplikovaná, vyžadujúca špeciálne opatrenia. Hovawart ku nám zapadol výborne a tak sme hľadali niečo podobné, keďže chovu hovawartov sa venovať budeme až neskôr. Na teraz sme si zvolili plemeno Leonberger, ktoré nebolo šľachtené na stráženie, skôr ako spoločník. Síce je to pes väčších rozmerov, ale nám to práve vyhovuje. Stále sa hľadám, čo sa plemien týka, páči sa mi ich mnoho a je možné, že pár ešte "skúsim", kým nájdem to pravé. Asi najviac ma oslovil však Leonberger. A tak sme si v apríli išli do Prešova pre leviu slečnu "Akkanga Leon Eperies". Za pomoci jej chovateľa sme vybrali snáď to najlepšie, aby sme mali dobrý základ pre chov, výstavy, výbornú povahu a pevné zdravie.

Dlho som nemala doma povolené, dlho som tvrdo pracovala a chcelo to veľa potu, krvi, nervov, (aj sĺz), odhodlania a, bohužiaľ, hlavným faktorom bola značná finančná čiastka na realizáciu, moje auto toľko nestálo, čo táto stavba :/ Áno, drvivú väčšinu sme robili sami, preto to tak trvalo a tým sami, myslím seba a priateľa. Avšak výbeh je viac menej "hotový", i keď z môjho pohľadu ešte veľa vecí chýba a musíme ich ešte doťuknúť. Vlčiaci a prípadné šteniatka majú konečne k dispozícii výbeh, pre nich bezpečný, pre susedov prijateľný a aj pre všetku zver naokolo. Hovawart a Leonberger majú k dispozícii celý pozemok bez obmedzení, aj keď v prípade šteniatok Leonbergera, aj tieto budú v bezpečí výbehu, aby si na zvyšku pozemku neublížili. Mladé šteniatka sú totiž "hlúpučké" a nemajú "rozum" a pud sebazáchovy :D Náš pozemok je členitý, veľa vecí sa stále prerába, máme zákutia, kde by si mohli vážne ublížiť, spadnúť, utopiť sa, zaseknúť sa. Toto je náš výbeh, kde bývajú naši psy. V pláne je ešte pár šteniatkovských herných vychytávok, ale to až keď budú miminá.

Na záver roka sa narodili šteniatka vrhu "F", z kombinácie našich odchovov - Angstroom a Cassherna. Narodili sa len dve, avšak jedno po pár dňoch uhynulo a zostala len jedna sučka. A tak uvažujeme vrh opakovať, s Calebom. Čas ukáže. Na teraz sa tešíme z nového prírastku.

2017

Pri háraní v júli 2017 sme kryli Taru Kysucká hviezda s Amurom Kalinovská svorka Gero posledný krát a narodili sa šteniatka "E", ktoré uzavreli potrebnú 5ticu vrhov pre splnenie podmienky pre adeptov na rozhodcov exteriéru. Narodili sa dve sučky a som rada, že aj krv Amura bude zapísaná v našom chove.

2016

Pod našim menom sme zrealizovali vrh po sučke Yelka z Litavské kotliny, ktorú sme kryli krásnym českým psom Baxter Vlčí tlapka v marci 2016 a dočkali sme sa vrhu "C" v počte 8 šteniatok. Asi najúspešnejší vrh v našej ChS doteraz.

Z viacerých dôvodov som v septembri 2016 odstúpila z postu druhého podpredsedu KCHČSV SR. Celé svoje snaženie smerujem odchovom, majiteľom, našim novým projektom, ktorých veru nie je málo.

V apríli 2016 prešla pod "naše" krídla sučka Tara Kysucká hviezda, ktorá býva pri Nitre a v auguste 2016 sme ju nakryli našim Gunnerom Malý Bysterec, v októbri na svet prišli 3 vymodlené šteniatka "D". Konečne vrh po mojom Nerovi priamo u nás!

2015

V roku sme 2015 uchovnili Barboru Tawy a vybrali jej krycieho psa, jej životného partnera Aimu z Dubničanky a krátko pred Vianocami sa narodil krásne početný vrh 7 šteniatok, naše "B"čka. Týmto vrhom prešla Barbora do výhradného vlastníctva ChS Zamaratan.

2014

V marci 2014 sa podarilo uskutočniť prvý vrh, i keď na výnimku, po Akii Tawy. Z prvého vrhu som si nechala sučku Tobrok Angstroom Aki.

Mojim darčekom k 29 narodeninám bol pes plemena hovawart, Amarok Saint Barbarons, ktorý je hlavne rodinný miláčik a psík, ktorého chcel aj priateľ, pes čo postráži, bude vhodný k deťom, neničí a nepotrebuje tak zvýšené opatrenia, ako vlci a bude môcť byť na voľno, bez dozoru, aj keď nie sme doma. Bolo to neplánované, ako všetko čo sa u nás psov týka :D Pôvodne sme chceli len vidieť šteniatka, u kamarátky... Čo osud nechcel, "najhorší" diabol a Ancikrist z vrhu s nami šiel domov. Z tohto hnusáčika u vyrástol neskutočne povahovo vyrovnaný, kamarátsky pes, ktorý stojí za všetky drobné! Amarok sa, ako rástol, preukázal aj na poli výstavnom. Konečne som mala psa, ktorého výstavy bavili možno viac ako mňa samu. Ako mladý, čerstvo 10 mesačný "šteník" vybehal na CACIB Nitra svoj prvý BOS a na druhý deň BOB. Do jeho 4tého roka sme stihli vybehať pár Šampiónov, Interšampióna a niekoľko zaujímavých titulov. Amaroka sme uchovnili, no chovu plemena sa chceme venovať až neskôr.

2013

Od februára 2013 som opäť začala bývať v rodinnom dome návratom k môjmu bývalému priateľovi, veľa sme si vysvetlili, avšak možnosť mať so sebou vlkov nie. Túto možnosť priateľ zamietol. Zostali na ranči DD. Od augusta 2013 som prijala post 2.podpredsedu v Klube chovateľov ČsV, táto "práca" ma veľmi bavila.

V marci 2013 odišla Chasa spod Ďumbiera do Poľska, práve kvôli nevyhovujúcim podmienkam pre 3 psov. Zostal mi Nero a Kia. Barborka - teda Bora, zostala u kamaráta Roba na Liptove.

2012

Do tretice k nám pribudlo šteniatko z Čiech, ktoré sme tak dlho hľadali, sučka, s ktorou by sme založili vlastný chov. Akia Tawy. Osud mi však nedoprial užívať si život v rodinnom dome a po rozchode som bola nútená vrátiť sa do bytu v meste. Bolo to ťažké obdobie, plné mnohých ďalších pádov... Vo februári 2012 som sa rozhodla pre sučku, do spolumajiteľstva, a to Barboru, tiež z ChS Tawy.

2011

Dňa 01.08.2011 sa mne a môjmu priateľovi splnil jeden veľký sen. Kúpili sme si rodinný domček v Mojmírovciach, 15km od Nitry.

Počas prerábania domčeka k nám neplánovane 16.08.2011 pribudla sučka Chasa spod Ďumbiera, ktorá už vymenila pár majiteľov a potrebovala sa urgentne dostať z útulku. Chceli sme jej poskytnúť domov, no bohužiaľ na chov nebola vhodná, kvôli svojej povahe a dysplázii. Išlo skôr o revanš z minulosti. Jej sestru som si nemohla nechať, tak som chcela pomôcť aspoň jej.

2010

Ale jeden vlčiak nikdy nie je dosť, sú ako chipsy a zistila som, že Nero potrebuje aj vlčiu spoločnosť. Od roku 2010 sme sa snažili nájsť mu vhodnú kamarátku. 13.01.2010 nám bol uznaný názov chovateľskej stanice TOBROK, no na sučku sme si museli počkať, nemali sme totiž šťastie hneď 4krát (sučky nezabrezli). Pojem "Tobrok" je môjmu srdcu blízky. Tobrok je línia arabských koní. Práve z nej pochádza kobylka, môjmu srdcu blízka El Kora. Patrila Vilovi Dudášovi, na ktorého ranči som s jeho láskavým dovolením mohla mať Nera a Akiu, keďže sme bývali v byte a psy museli byť počas mojej školy, či neskôr práce v kotci. Na Kore som začínala, bola mojou inšpiráciou venovať sa jazdeniu. Povahovo temperamentná a vytrvalá, elegantná, neskrotná, svojhlavá, až do posledného dňa jej života, tým mi pripomínala našich vĺčikov...

2009

S príchodom Nera som začala pracovať na portály, ktorý bol najprv venovaný len jemu, avšak neskôr sa tak rozrástol, že popisoval všetko okolo ČsV. Už dávno pred tým som zhromažďovala informácie a ukladala si ich tematicky do súborov, vlastne som si tým mimovoľne pripravovala štruktúru svojich stránok. V roku 2009 som uviedla na internet prvé stránky o plemene, ktoré ďaleko predčili tie klubové a dovolím si tvrdiť, že sú doposiaľ najrozsiahlejšie, čo sa týka plemena československý vlčiak.

2008

Ako záujemca o plemeno som sa bola pozrieť na výstave a neskôr aj na skúškach vytrvalosti psa, kde som spoznala Frederiku, majiteľku Grace Malý Bysterec a neskôr ChS Tasha. Bolo to v roku 2008, kedy mi Frederika pomohla k niečomu, na čo by som ani len nepomyslela. Pätnásťmesačnému psovi menom Gunner Malý Bysterec, ktorý mi obrátil život na ruby. Nero, ako ho volali pôvodní majitelia, už nemohol ďalej u nich zostať. Bol to kus vlka (bol obrovský a vtedy vážil 45kg), s neskutočnou aurou a ja som vedela, že to je on - môj vlk. Nero nevedel čo je to obojok, vodítko, cesta autobusom, autom, ruch mesta. Mňa to s ním ale neskutočne bavilo, socializovať ho, venčiť, bolo to úžasné a nikdy na to nezabudnem, koľko radostí, ale aj starostí som s ním zažila. Ale potom, keď sa ustálil a usadil, zvykol si na život u nás sa zmenil. Povahovo dominantný pes, plný temperamentu, mi spôsobil v živote riadny skok niekam inam. Dal mi mnoho, spoznala som vrtochy ČsV a vlastne vďaka nemu som sa dostala hlbšie do diania okolo plemena a jeho chovu.

2007

Po dlhšom hľadaní som našla inzerát na ktorý som odpovedala a dokonca som si po pár dňoch domov odviezla svoje prvé vĺčatko. Mojim prvým čévečkom na veľmi krátku dobu bola Chita. Problém bol, že sučka bola extrémne plachá, utiahnutá a ja som bola ako nový majiteľ nevhodná vychovávať takéto zvieratko. Po týždni ani len nevyliezla spod stola von, vyvenčiť sa som ju musela násilím niesť na rukách, kde sa rýchlo vyvenčila a tlačila dnu, do svojej "nory". Absolútne bez informácií, či nejakých vedomostí, som bola z takéhoto chovania sa šteniatka preťažená a nemal mi kto pomôcť. Chitka nechcela žrávať. Bola vystresovaná, vychudnutá, celý čas ťažké hnačky, samá kosť a koža, na "umretie". V jej záujme som ju po dohode vrátila späť chovateľke. Bol to pre mňa zlom. Rozhodla som sa, že skôr, ako si nezistím viac o tomto plemene, iné čévečko nechcem. S tým súviselo aj zhromažďovanie informácii pre vlastné potreby v elektronickej podobe.

2005-2006

V roku 2005 som v atlase plemien psov náhodou našla plemeno, akým Trial bol - československý vlčiak. Práve vtedy som sa začala zaujímať o plemeno, hľadať informácie, stretávať sa s chovateľmi a uvažovať o svojom vlastnom čévečku. Prvé ČsV z blízka boli Ada a Fibby Kollárov dvor a prvé rozprávanie o ČsV som mala od pani Kollárovej, dlhoročnej predsedníčky klubu a chovateľky. Aj toto stretnutie ma utvrdilo, že o plemene chcem vedieť viac. Stretla som sa aj s pánom Bártom, chovateľom a majiteľom ChS z Čakajovského dvora. Dokonca som si u neho rezervovala sučku zo spojenia jeho Fendy Kollárov dvor s Blekom z Liehovarského dvora. Avšak Fendy nezabrezla.

...1998

O plemeno československý vlčiak som "zakopla" pri prechádzke s kamarátkou v roku 1998. V jednom veľkom rodinnom dome bol pri bráne vo voliére neskutočný pes, volal sa Trial. Bol to hotový vlk a ja som sa zaľúbila na prvý pohľad.

Na niekoľko rokov som však uprednostnila kone, jazdenie a na psy sa akosi zabudlo. I keď stále v mojom živote boli psy u babky, ktoré mi dali neskutočne veľa, nikdy to neboli "moje vlastné".