NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

Kto sme
CertifikátŠteniatko od násPlánované vrhyAktuálne vrhyOdchovyKrytieZdravie chovuŠampióni
TOP Tobrok
 

 

O nás

Volám sa Petra a mám niečo po tridsiatke :) V oblasti kynológie a chovu sa pohybujem relatívne krátko od cca 2005, no s o to väčším nasadením a záujmom. Nemám nič vyštudované, momentálne som na materskej dovolenke. Okrem toho žijem druhý svet a to je svet chovu psov, výstav a všetkého okolo. Všetko sú moje vlastné skúsenosti a získané vedomosti od chovateľov, nie len plemena ČsV, či HW, ale aj iných. Rada tieto skúsenosti zhromažďujem a publikujem!

******************************************

O plemeno československý vlčiak som doslova "zakopla" pri prechádzke s kamarátkou ešte v roku 1998. V jednom veľkom rodinnom dome bol pri bráne vo voliére neskutočný pes, volal sa Trial. Bol to hotový vlk a ja som sa zaľúbila na prvý pohľad. Na niekoľko rokov som však uprednostnila kone, jazdenie a na psy sa akosi zabudlo. I keď stále v mojom živote boli psy u babky, ktoré mi dali neskutočne veľa, nikdy to neboli "moje vlastné". Kone ma v mnohom inšpirovali. Vďaka Vilovi Dudášovi (Ranč DD) som objavila svet westernového jazdenia. Kone som si zamilovala, venovala im všetko. Psy ma vtedy akosi už vôbec nezaujímali. Mojim snom bolo mať koňa (na foto Dina).

V roku 2005 som v atlase plemien psov náhodou našla plemeno, akým Trial bol - československý vlčiak. Práve vtedy som sa začala zaujímať o toto neskutočné plemeno viac. Hľadať informácie, stretávať sa s chovateľmi a uvažovať o svojom vlastnom čévečku. Prvé ČsV z blízka boli Ada a Fibby Kollárov dvor a prvé rozprávanie o tomto plemene som mala priamo od pani Kollárovej, dlhoročnej predsedníčky klubu a chovateľky (na foto vľavo Fibby Kollárov dvor).

Aj toto stretnutie ma utvrdilo, že o plemene chcem vedieť viac. Stretla som sa aj s pánom Bártom, chovateľom a majiteľom ChS z Čakajovského dvora. Dokonca som si u neho rezervovala sučku zo spojenia jeho Fendy Kollárov dvor s Blekom z Liehovarského dvora. Avšak Fendy nezabrezla. No znova som o niečo lepšie spoznala svet vlčiakov (ja a moja prvá pusa od ČsV na prvej navštívenej výstave psov Nitre - Unkas z Molu es).

Po dlhšom hľadaní som našla inzerát na ktorý som odpovedala a dokonca som si po pár dňoch domov odviezla svoje prvé vĺčatko. Mojim prvým čévečkom na veľmi krátku dobu bola Chita (na foto vľavo). Problém bol, že sučka bola nesocializovaná, plachá, utiahnutá a ja som bola ako nový majiteľ nevhodná vychovávať takéto zvieratko. Po týždni ani len nevyliezla spod stola, von, vyvenčiť sa som ju musela násilím niesť na rukách, kde sa rýchlo vyvenčila a tlačila dnu, do svojej "nory". Absolútne bez informácií, či nejakých vedomostí, som bola z takéhoto chovania sa šteniatka preťažená a nemal mi kto pomôcť. Chitka nechcela žrávať. Bola vystresovaná, vychudnutá, celý čas ťažké hnačky, samá kosť a koža, na "umretie". V jej záujme som ju po dohode vrátila späť chovateľke. Bol to pre mňa zlom. Rozhodla som sa, že skôr, ako si nezistím viac o tomto plemene, iné čévečko nechcem. S tým súviselo aj zhromažďovanie informácii pre vlastné potreby v elektronickej podobe.

Ako záujemca o plemeno som sa bola pozrieť na výstave a neskôr aj na skúškach vytrvalosti psa, kde som spoznala Frederiku, majiteľku Grace Malý Bysterec a neskôr ChS Tasha.


Bolo to v roku 2008, kedy mi Frederika pomohla k niečomu, na čo by som ani len nepomyslela. Pätnásťmesačnému psovi menom Gunner Malý Bysterec, ktorý mi obrátil život na ruby. Nero, ako ho volali pôvodní majitelia, už nemohol ďalej u nich zostať. Bol to kus vlka (bol obrovský a vtedy vážil 45kg), s neskutočnou aurou a ja som vedela, že to je on - môj vlk. Nerovi majitelia mali Glena, Grace a Gunnera a tiež Floka Malý Bysterec. Ale časovo sa už nestíhali o všetkých starať, čo malo za následok šarvátky, úteky a podobne. Najprv šla preč Grace. No a potom Nero - Gunner. Neskôr aj Glen. Nakoniec aj Tasho (v 2015), teda Flok. (na foto ja a Nero po bonitácii)

 

Nero putoval ku nám. Nevedel čo je to obojok, vodítko, cesta autobusom, autom, ruch mesta. Mňa to s ním ale neskutočne bavilo, socializovať ho, venčiť, bolo to úžasné a nikdy na to nezabudnem, koľko radostí, ale aj starostí som s ním zažila. Ale potom, keď sa ustálil a usadil, zvykol si na život u nás sa zmenil. Povahovo dominantný pes, plný temperamentu, mi spôsobil v živote riadny skok niekam inam. Dal mi mnoho, spoznala som vrtochy ČsV a vlastne vďaka nemu som sa dostala hlbšie do diania okolo plemena a jeho chovu.

S príchodom Nera som začala pracovať na portály, ktorý bol najprv venovaný len jemu, avšak neskôr sa tak rozrástol, že popisoval všetko okolo ČsV. Už dávno pred tým som zhromažďovala informácie a ukladala si ich tematicky do súborov, vlastne som si tým mimovoľne pripravovala štruktúru svojich stránok.

V roku 2009 som uviedla na internet prvé stránky o plemene, ktoré ďaleko predčili tie klubové a dovolím si tvrdiť, že sú doposiaľ najrozsiahlejšie, čo sa týka plemena československý vlčiak.

Neskôr do "svorky" pribudol môj vtedy priateľ, neskôr snúbenec, ktorý mi od roku 2009 zo všetkým ohľadom psov pomáhal a za mnohé mu ďakujem. Aj on našiel zaľúbenie v tomto krásnom plemene a venoval výchove, výcviku a veciam "okolo" kopu vlastného voľného času...

 

Ale jeden vlčiak nikdy nie je dosť, sú ako chipsy a zistila som, že Nero potrebuje aj vlčiu spoločnosť. Od roku 2010 sme sa snažili nájsť mu vhodnú kamarátku. Venovať sa chovu tohto plemena a podieľať sa na rozvoji sa stalo mojím hobby. 13.01.2010 nám bol uznaný názov chovateľskej stanice TOBROK, no na sučku sme si museli počkať, nemali sme totiž šťastie hneď 4krát (sučky nezabrezli).

Názov Tobrok bol na zozname ako posledný a neviem, prečo ho komisia FCI vybrala. Bolo tam mnoho názvov, ktoré boli rovnako krásne... Ale som rada, pretože  pojem "Tobrok" je môjmu srdcu blízky. Kto pozná kone vie, že Tobrok je línia arabských koní. Práve z nej pochádza kobylka, môjmu srdcu blízka El Kora. Patrila Vilovi Dudášovi, na ktorého ranči som s jeho láskavým dovolením mohla mať Nera a Akiu. Na Kore som začínala, bola mojou inšpiráciou venovať sa jazdeniu. Povahovo temperamentná a vytrvalá, elegantná, neskrotná, svojhlavá, až do posledného dňa jej života, tým mi pripomínala našich vĺčikov...

Dňa 01.08.2011 sa mne a môjmu priateľovi splnil jeden veľký sen. Kúpili sme si rodinný domček v Mojmírovciach, 15km od Nitry. Počas prerábania domčeka k nám neplánovane 16.08.2011 pribudla sučka Chasa spod Ďumbiera, ktorá už vymenila pár majiteľov a potrebovala sa urgentne dostať z útulku. Nedôverčivá, plachá, no niet sa čomu čudovať, zažila veľa zlého. Chceli sme jej poskytnúť domov, no bohužiaľ na chov nebola vhodná, kvôli svojej povahe a dysplázii. Išlo skôr o revanš z minulosti. Jej sestru som si nemohla nechať, tak som chcela pomôcť aspoň jej (na foto Chasa spod Ďumbiera).

Do tretice k nám pribudlo šteniatko z Čiech, ktoré sme tak dlho hľadali, sučka, s ktorou by sme založili vlastný chov. Akia Tawy (na fotke Akia).

Osud mi však nedoprial užívať si život v rodinnom dome a po rozchode som bola nútená vrátiť sa do bytu v meste. Bolo to ťažké obdobie, plné mnohých ďalších pádov...

Vo februári 2012 som sa rozhodla pre sučku do spolumajiteľstva z úžasnej kombinácie krvi a to Barboru, tiež z ChS Tawy. Nesie líniu, ktorá je neopakovateľná. V marci 2013 odišla Chasa spod Ďumbiera do Poľska, práve kvôli nevyhovujúcim podmienkam pre 3 psov, som sa jej musela vzdať. Zostal mi Nero a Kia. Barborka - teda Bora, zostala u kamaráta Roba na Liptove. A nebola dlho sama, spoločnosť mala v podobe druhého ČsV Aimu z Dubničanky.

Od februára 2013 som opäť začala bývať v rodinnom dome návratom k môjmu bývalému priateľovi, veľa sme si vysvetlili, avšak možnosť mať so sebou vlkov nie. Túto možnosť priateľ zamietol. Zostali na ranči DD.

Od augusta 2013 som prijala post 2.podpredsedu v Klube chovateľov ČsV, táto "práca" ma neskutočne bavila.

V marci 2014 sa podarilo uskutočniť prvý vrh, i keď na výnimku, po Akii Tawy. Z prvého vrhu som si nechala sučku Tobrok Angstroom Aki, ktorá býva kúsok od Nitry. Snáď bude vhodná pokračovateľka chovu.  

Mojim darčekom k 29 narodeninám bol pes plemena hovawart, Amarok Saint Barbarons, ktorý je hlavne rodinný miláčik a psík, ktorého chcel aj priateľ, pes čo postráži, bude vhodný k deťom, neničí a nepotrebuje tak zvýšené opatrenia, ako vlci a bude môcť byť na voľno, bez dozoru, aj keď nie sme doma. Bolo to neplánované, ako všetko čo sa u nás psov týka :D Pôvodne sme chceli len vidieť šteniatka, u kamarátky... Čo osud nechcel, "najhorší" diabol a Ancikrist z vrhu s nami šiel domov. Z tohto hnusáčika u vyrástol neskutočne povahovo vyrovnaný, kamarátsky pes, ktorý stojí za všetky drobné! Amarok sa, ako rástol, preukázal aj na poli výstavnom. Konečne som mala psa, ktorého výstavy bavili možno viac ako mňa samu. Ako mladý, čerstvo 10 mesačný "šteník" vybehal na CACIB Nitra svoj prvý BOS a na druhý deň BOB. Do jeho 4tého roka sme stihli vybehať pár Šampiónov, Interšampióna a niekoľko zaujímavých titulov. Amaroka sme uchovnili, no chovu plemena sa venovať nechceme.

V roku sme 2015 uchovnili Barboru Tawy a vybrali jej krycieho psa, jej životného partnera Aimu z Dubničanky a krátko pred Vianocami sa narodil krásne početný vrh 7 šteniatok, naše "B"čka. Týmto vrhom prešla Barbora do výhradného vlastníctva ChS Zamaratan.

Pod našim menom sme zrealizovali vrh po sučke Yelka z Litavské kotliny, ktorú sme kryli krásnym českým psom Baxter Vlčí tlapka v marci 2016 a dočkali sme sa vrhu "C" v počte 8 šteniatok.

Z viacerých dôvodov som v septembri 2016 odstúpila z postu druhého podpredsedu KCHČSV SR. Celé svoje snaženie smerujem odchovom, majiteľom, našim novým projektom, ktorých veru nie je málo. V apríli 2016 prešla pod "naše" krídla sučka Tara Kysucká hviezda, ktorá býva pri Nitre a v auguste 2016 sme ju nakryli našim Gunnerom Malý Bysterec, v októbri na svet prišli 3 vymodlené šteniatka "D".

Plánované krytie Angstroom sme odložili, pretože neplánovane ku nej pribudol psík z nášho vrhu C, Caleb, ktorého plánujem využiť v chove, práve s Angstroom a počkám si na jeho uchovnenie. Caleb sa ukazuje ako veľmi pekný pes, farbami skôr do tmavo siva, s nádychom hnedej. Má prekrásnu hlavu, krátke uško, výborné uhlenia,... Má vynikajúcu povahu, čo sa pri samcoch už veľmi nevidí, je vyrovnaný, ľahko cvičiteľný, poslušný a v pláne je aj canisterapia. Proste pán dokonalý. Verím, že jeho uchovnenie a zaradenie do nášho chovu prinesie pár pekných potomkov. Práve týmto smerom sa chceme v budúcnosti uberať.

Pri háraní v júli 2017 sme kryli Taru Kysucká hviezda s Amurom Kalinovská svorka Gero posledný krát a narodili sa šteniatka "E", ktoré uzavreli potrebnú 5ticu vrhov pre splnenie podmienky pre adeptov na rozhodcov exteriéru. Narodili sa dve sučky a som rada, že aj krv Amura bude zapísaná v našom chove. Po tomto vrhu sme sa rozhodli, že pár vecí zmeníme.

Rok 2018. Jedna kapitola skončila a nová, lepšia začína. Tento rok bude pre našu chovateľskú stanicu prelomový v mnohých smeroch. Nové smerovanie nášho chovu sa začalo napĺňať. Prvým veľkým krokom bola kúpa sučky Dada z Iduškinej farmy, ktorá bude bývať s Angstroom a Calebom. Exteriérovo veľmi pekná sučka, ktorá ma oslovila hneď prvou fotkou, na ktorej som ju uvidela. Je nepríbuzná na náš chov, čo je veľké pozitívum.

...a ďalšie kroky? Nechajte sa prekvapiť!
Rok 2018 bude určite mega preplnený novinkami a veľkými vecami :o)