NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

PlemenoŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravie
Ochorenia
Očkovanie
Cudzopasníci
Choroby ČsV
Veterinár
Anatómia
ŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

Choroby - očí

Choroby očí nie sú tak časté u ČsV, ale aj napriek tomu sa stretávame so psami, ktoré majú spravené vyšetrenia na celú škálu očných ochorení. Uvádzam zoznam ochorení očí len pre ilustráciu, žiadne z nich sa nevyskytuje u ČsV v takom meradle, aby bola populácia ohrozená.

zdroj ilustrácií a textov: www.pes-oko.cz, texty boli mierne upravené

Šedý zákal

Šedý zákal, ako ochorenie začína zvyčajne zakaľovaním okrajových častí šošovky. Tieto časti nie sú pre videnie dôležité, takže začínajúce štádia šedého zákalu kvalitu videnia veľmi neovplyvňujú. Ochorenie však nekončí, počas vývoja zákalu sa postupne zakaľujú ďalšie časti šošovky a zákal postupuje k jej stredu. V tomto momente dochádza k postupnému zhoršovaniu videnia. Ako náhle šedý zákal postúpi až do stredu šošovky, dôjde k výraznému narušeniu jej metabolizmu a šošovka sa kompletne zakalí. Vnútri šošovky dochádza k rozpadu jej obsahu, ktorý zostáva uzavretý v puzdre. Za tejto situácie už oko prakticky nevidí, len vníma rozdiely medzi svetlom a tmou.

Šedý zákal takto prechádza do štádia zrelej katarakty. V tomto štádiu sa do šošovky ukladajú soli vápnika, šošovka získava kriedovo bielu farbu a stáva sa veľmi tvrdou. Naopak jej puzdro začína byť krehké a závesný aparát, ktorý ju drží v oku na svojom mieste, je tiež narušený. Za tejto situácie dochádza často k samovoľnému odtrhnutiu šošovky a jej páde buď do sklovca alebo horšie do prednej komory oka, kde môže veľká šošovka vyvolať akútny záchvat glaukómu. Tento stav, ak nie je okamžite vykonaný chirurgický zákrok, ktorý spočíva v odstránení šošovky z oka, vedie k strate funkcie oka - slepote.

V štádiu zrelej katarakty sa šošovka operuje ťažko, pretože jej závesný aparát a puzdro sú veľmi krehké a obsah šošovky veľmi tvrdý. Operačný zákrok býva kvôli vysokej tvrdosti jadra podstatne dlhší a počas aj veľmi šetrne vykonávanej operácie môžu vzniknúť v puzdre nechtiac veľké trhliny alebo sa celá šošovka odtrhne a spadne do sklovcového priestoru. Keď k tomu dôjde, šedý zákal je síce z optickej osi oka odstránený, ale do oka nedá implantovať novú umelú šošovku. Ak sa teda pre operáciu rozhodneme, je vhodné vykonať ju včas, ešte pred vznikom zrelej katarakty. Operácia je potom jednoduchšia a pooperačné výsledky lepšie. Preto je veľmi dôležité rozpoznať šedý zákal v počiatočnom štádiu.

Stanovenie diagnózy, ak je šošovka kriedová, je zvyčajne jednoduché. Zrenica oka, ktorá má normálne šedočiernu farbu, naraz zbelie a jej farba je šedobiela, biela až kriedová. Problém s videním spoznáme už podľa správania. Pes s pokročilým šedým zákalom má problémy s orientáciou, naráža pri prechode dverami, na vychádzke zakopávať o obrubníky a o malé nepohyblivé predmety nejaví záujem.

Počiatočné štádia katarakty, keď je šošovka zakalená iba čiastočne, sa rozpoznávajú horšie. Správanie psa sa nemusí podstatne meniť (najmä u starších zvierat s obmedzenou pohyblivosťou) a na oku a v zornici neskúsený majiteľ tiež veľa nepozná. To je tiež bohužiaľ dôvod, prečo u psov operujeme šedý zákal prevažne v štádiu zrelej katarakty, keď je operačný výkon techniky náročnejší.

Našťastie existuje jav, ktorý nám začínajúce zníženie transparentnosti šošovky odhalí a umožní tak rozpoznať aj začínajúce štádia katarakty. Tento jav sa u ľudí označuje ako červený reflex.

Červený reflex

Týmto pojmom označujú humánni oční lekári stav, kedy pri špeciálnom osvietení oka dôjde k začervenaniu inak šedočiernej zrenice. Červený reflex je všetkým dobre známy z fotografií za šera s použitím blesku. Pri fotografovaní v tme s použitím blesku, ak sa fotografovaná osoba pozerá do objektívu, sú mnohí amatérski fotografi nemilo prekvapení červeno žiariacou zornicou fotografovaných ľudí.

Tento jav je normálny u zdravého oka. Vzniká odrazom lúčov svetla, ktoré dopadajú do oka, od sietnice. Na vyvolanie tohto javu je však potrebné, aby osvetlenie oka bolo tzv. koaxiálne, tj. pohľadová osa na oko a zdroj osvetlenia mali prakticky identickú os. Toto je splnené u fotoaparátov s bleskom integrovaným vedľa objektívu a je to tiež dôvod, prečo červený reflex u človeka nevybavíte baterkou - nemôžeme mať v jednom bode svojho oka, ktorým pozorujeme chorého a zároveň tam mať baterku.

U psov má reflex inú farbu ako červenú a jeho vyvolanie je ľahšie. Je to spôsobené ďalšou vrstvou sietnice, ktorú človek nemá. Táto vrstva sa nazýva tapetum lucidum (skrátene tapetum) a priamo v oku odráža dopadajúce svetelné lúče naspäť. Vďaka tomuto dvojitému priechodu svetla sietnicou majú tieto živočíchy vysokú schopnosť vidieť aj pri minimálnom množstve svetla - nie však v úplnej tme.

U psov je tapetum vytvorené úplne, alebo len čiastočne, alebo nie je vytvorené vôbec a preto má reflex od pozadia u psov farbu od zelenej cez žltozelenú až po ružovú. Preto ho nenazývajú červený reflex, ale reflex očného pozadia (niekedy tiež tapetálny reflex).

Reflex očného pozadia je pre humánneho aj veterinárneho oftalmológa dôležitý indikátor a pomocník, takže mnohé oftalmologické prístroje sú konštruované tak, aby vybavenie červeného reflexu umožnili. Typickým príkladom je oftalmoskop a očný operačný mikroskop.

Reflex od očného pozadia je dôležitým indikátorom transparencie (čírosti) optických ciest. Ak nemožno reflex vybaviť, niektoré časti oka v optickej osi sú skalené a na pozadie nedopadá svetlo. Najpravdepodobnejšie sa jedná o začínajúci šedý zákal. (Zrelý šedý zákal to nebude, ten možno poznať podľa bielej zrenice).

Vyšetrenie psa v domácich podmienkach

V nasledujúcich odsekoch si popíšeme, ako v domácich podmienkach vyšetriť oči psa pri podozrení na šedý zákal. Nepotrebujeme na to žiadne špeciálne vybavenie, všetko je bežne dostupné v každej domácnosti.

Na vyšetrenie budeme potrebovať:

temnú miestnosť

lampičku s bodovým osvetlením

malé vreckové zrkadlo

Lampička je najvhodnejšia taká, ktorá používa ako zdroj svetla bodovú 12 V halogénovú žiarovku. Zrkadlo je vhodné ploché a hranaté.

Pri vyšetrení postupujeme podľa týchto piatich bodov:

1. Psa usadíme do tmavej miestnosti tak, aby sa nám pozeral do očí.
2. Za hlavu medzi uši mu umiestnime lampičku naklonenú tak, aby nám svietila medzi ušami psa priamo do očí.
3. Pred tvár si umiestnime zrkadlo a svetlo lampičky odrazíte psovi priamo do očí, pritom oči psa pozorujeme tesne nad okrajom zrkadla.
4. Ak všetko robíme správne, potom sa oči psa rozžiaria na žltozeleno (prípadne na zeleno či ružovo).
5. Ak sa nerozžiaria, má pes šedý zákal, alebo vyšetrenie robíme zle. V tom prípade začneme od bodu 1.

Na prvýkrát sa nám rozžiarenie zrenice asi nepodarí. Ak sa reflex opakovane nedarí vybaviť, skontrolujeme si, či nerobíme tieto bežné chyby:

  • v miestnosti nie je dostatočné šero (až tma) - pes má úzke zrenice

  • pes sa pozerá inam ako nám do očí

  • my sa nepozeráme tesne cez horný okraj zrkadla, ktoré máme tesne pred očami

Pre úspešnú operáciu sivého zákalu je vhodné, aby bol zákrok vykonaný skúseným chirurgom a navyše včas. V tomto článku sme sa pokúsili opísať spôsob, ako vykonávať základné vyšetrenia sivého zákalu v domácich podmienkach. Ak ale reflex od pozadia nevybavíte a prepadnete panike, že váš pes je chorý, nezúfajte. Pravdepodobnosť chybného postupu pri prvom pokuse o vyšetrenie je pomerne vysoká. Týmto spôsobom orientačne zistíte, či by váš pes mohol mať šedý zákal. Definitívnu diagnózu musí vždy určiť veterinárny lekár, ktorý má skúsenosti s vyšetrovaním očí, najlepšie špecialista - oftalmológ.

Glaukom

Súčasťou zdravého oka je okrem iných štruktúr aj komorový mok. Jeho hlavnou funkciou je udržovať stály vnútro očný tlak a tým aj  tvar, veľkosť a tvrdosť oka. Za normálnych okolností je produkcia moku konštantná a je v rovnováhe s jeho odtokom. Ak je z nejakého dôvodu tvorba moku vyššia než jeho odtok, vnútro očný tlak sa zvyšuje a vzniká glaukom.

Glaukom je jednou z najčastejších príčin nezvratného poškodenia zraku u psov, pri ktorom dochádza k charakteristickému štrukturálnemu poškodeniu zrakového nervu a odumretiu gangliových buniek sietnice a následne k slepote.

Klasifikácia glaukomu môže byť rôzna, najčastejšie sa delí na primárny (väčšinou dedične podmienený) a sekundárny (vzniká v dôsledku iného poškodenia oka-napr. úraz, luxácia šošovky, nádor a i.), potom tiež podľa iridokorneálneho uhlu (uhol medzi dúhovkou, rohovkou a belmom) na glaukom s otvoreným a uzavretým uhlom a podľa dĺžky trvania na glaukom akútny, subakútny a chronický.

Primárny glaukom

Primárny glaukom je veľmi často geneticky podmienený. Ku zvýšeniu vnútro očného tlaku (NOT) dochádza bez zjavnej prítomnosti ďalšieho ochorenia oka. Spôsob dedičnosti nie je doteraz jasný, dokonca môže byť u rôznych plemien rozdielny. Problém je najčastejšie lokalizovaný do miesta, kde komorový mok opúšťa očnú komoru (oblasť iridokorneálneho uhlu). Buď je problém v tom, že je uhol uzatvorený a bráni v odtekaniu komorového moku, alebo je uhol normálny, ale problém je priamo v drenážnom systéme oka. Tým dochádza k zvyšovaniu NOT.

Klinicky sa to prejaví zväčšením očnej buľvy, opuchom rohovky, jej zápalom, dochádza k prerastaniu ciev na rohovke, prípadne ku vzniku vredov. Pri výraznom zvýšení NOT dochádza k ochrnutiu svalov korigujúcich veľkosť zornice a tým k jej rozšíreniu. Odtiaľ pochádza názov glaukom, známy aj pod pojmom zelený zákal (grécky glaucos = zelenomodrý, podľa nazelenalého odlesku v rozšírenej zornici). Ďalej dochádza kvôli vysokému NOT k poškodeniu šošovky (môže vyústiť až do vzniku katarakty, tzv. šedého zákalu), sietnice a zrakového nervu a k oslepnutiu.

Primárny glaukom sa najčastejšie prejaví u psov v strednom veku. Postihnuté sú obidve oči, ale klinicky sa väčšinou prejaví najskôr na jednom oku a až neskôr na druhom.

Diagnostika je založená na tonometrii (meranie NOT) a gonioskopickom vyšetrení. Toto vyšetrenie umožní pomocou špeciálnej šošovky prehliadnuť iridokorneálny uhol a tým aj štruktúry zodpovedné za filtráciu komorového moku. Podľa stupňa poškodenia je možné nález klasifikovať na stupeň 1 - 5, pričom stupeň 1 je najmiernejšie poškodenie a stupeň 5 najťažšie (v niektorých krajinách sa ale vyhodnocuje len či je pes postihnutý alebo nie, stupne postihnutia sa neurčujú). Väčšina oftalmológov v Anglicku sa zhoduje na tom, že na zistenie primárneho glaukomu stačí jediné vyšetrenie za život psa.

Toto vyšetrenie pomáha odhaliť aj psov s postihnutím očí, ktorí ešte nemajú vyvinuté klinické príznaky, poprípade majú klinické príznaky len na jednom oku a začať tak s liečbou, ktorá by ochorenie spomalila a prípadne zabránila úplnému oslepnutiu postihnutého jedinca, pretože neliečený glaukom končí vždy slepotou a výraznou bolestivosťou oka.

Liečba primárneho glaukomu je  udržovacia, primárny glaukom sa nedá vyliečiť.  Spočíva v aplikácii liekov znižujúcich tvorbu komorového moku a znižujúcich NOT. Cieľom je spomaliť rozvoj glaukomatóznych zmien na oku a snaha zachovať zrak. Niektorí pacienti ale na liečbu reagujú len minimálne.

U zvierat, ktoré nereagujú na medikamentóznu liečbu, je možné pristúpiť k chirurgickému  riešeniu. Robia sa buď zákroky, ktoré pomôžu zvýšiť odtok komorového moku, prípadne zákroky znižujúce tvorbu moku (cyklodeštrukcia). Cyklodeštrukcia je indikovaná v prípadoch, keď samotná medikamentózna liečba nestačí na kontrolu primárneho glaukomu, ale oko má ešte potenciál zachovania zraku, alebo v prípade slepých očí na uľavenie od bolesti, keď majiteľ nesúhlasí s chirurgickým odstránením oka.

V prípadoch, keď dôjde k oslepnutiu a pacient trpí výraznými bolesťami, je odporúčané očnú buľvu chirurgicky odstrániť a tým psovi zmierniť utrpenie.

Táto forma glaukomu je najhoršia dedičná choroba očí, akú môže pes dostať (končí oslepnutím a bolesťou) takže sa domnievame, že najbezpečnejšia rada je, vyhnúť sa chovaniu na rodičoch, súrodencoch a odchovoch od postihnutých, aj keby mali dotyčné zvieratá normálne uhly. Nie je to populárne, ale nikto by nechcel byť zodpovedný za produkovanie postihnutých psov chovaním na líniách spojených s postihnutými. Tí, ktorí to riskujú, budú vinní za rozširovanie choroby v plemene.