NovinkyChS TobrokMoje psyGalériaNáš kalendárO stránkachČs. vlčiaci

Plemeno
História
Štandard
Výklad štand.
Povaha ČsV
Kríženci vlka
ŠteniatkoChovVýživaVýchovaVýcvikVýstavyZdravieŠportVlciVýsledky
Web, knihy, iné


 

American wolfdogs a vlci chovaní v zajatí

Americkí hybridi vlkov a psov, vznikli krížením čistokrvných vlkov so psami a následne medzi sebou. Veľký boom v USA, krajina, kde je všetko možné, prišla s krížením vlkov a psov a ich vysoko percentné krížence predáva aj laikom a ľuďom, ktorí nevedia, o čo vlastne ide. Slabým odvarom potom môžeme nazvať "nášho" Československého vlčiaka. Kde sa hrabe na krížence s vlčou krvou 50 - 80% a viac. V USA nie je novinkou ani chov čistokrvných vlkov a predávanie šteniatok do súkromného vlastníctva.

Títo kríženci sa chovajú na veľkých rančoch alebo vo výbehoch. Mnohí chovajú vlkov skôr kvôli vzdelávaniu obyvateľstva, aby vlkov nepovažovali za vrahov dobytka a ľudí, ale aby spoznali ich pravú povahu a krásu. Ale na druhej strane, mnohí chovajú vlkov len pre svoje potešenie a "vzdelávanie" používajú len ako zásterku. A samozrejme, aj v tejto oblasti sa nájdu špekulanti, ktorí predávajú krížence neznámeho pôvodu ako vlkov alebo vysoko-percentných hybridov len za vidinou zisku.

Základné informácie o vlčích krížencoch.

Dožívajú sa v priemere 12 - 14 rokov, prípadne dlhšie. Pohlavnú dospelosť dosahujú sučky v 2 rokoch a psy okolo 22 mesiaca. Pohlavný cyklus zostáva ako u vlkov, háranie jeden krát do roka, so šteňatami rodiacimi sa prevažne na jar. Pričom k páreniu dochádza na konci januára, vo februári, marci a gravidita trvá 63 dní. Priemerne sa rodí 6 šteniat. Rodia sa čierne alebo veľmi tmavo sivé, aj pri bielych arktických vlkoch. Vrh je vyrovnaný - žiadne extrémne odlišnosti vo farbe. Cena sa pohybuje od 500 do 1000 dolárov, čo je veľmi orientačná suma. 

Hybridi majú veľkú a mohutnú hlavu a pevné telo. Lebka je v tvare trouholníka. Dlhá papuľa je so suchými pyskami a je dlhšia ako lebečná časť. Nos je čierny, tak ako aj pigmentácia pier, orámovanie očí a pazúry sú len čierne. Zuby sú jemne zahnuté, nožnicového zhryzu. Uši sú malé, dobre osrstené, trojuholníkového tvaru. Šteňatá sa rodia so zelenými až modrými očami, ktoré v dospelosti zožltnú, modrá farba sa nevyskytuje. Chrbát je rovný. Chvost nesený dole. Laby sú pomerne veľké. V zime má podsadu, ktorá chráni pred chladom. Samci dosahujú výšku 66 - 86cm, samice 63 - 83cm, váhu majú samci od 33kg do 56kg a samice 27 - 50kg. Z chorôb sa môže vyskytnúť dysplázia bedrového či lakťového kĺbu.

Nasledujúci článok nie je návodom, ako získať, chovať, či množiť hybridov vlkov alebo čistokrvných vlkov, či už tuzemských alebo dovezených z USA, ktoré sa tu spomínajú. Chovateľská stanica Tobrok sa úplne dištancuje od chovu vlkov v zajatí pre zisk, či imidž. Nasledujúci článok je výlučne informatívny, ukazuje ďalšiu formu kríženia vlkov a psov, či vlkov samotných. Nenabáda čitateľov k ich vlastníctvu a dištancuje sa od akejkoľvek mylnej interpretácie článku.

Otázky a odpovede o hybridoch vlka

Aké je správne označenie? Je to hybrid, či "wolfdog"?

V preklade do slovenčiny je trochu problém. U nás, je československý vlčiak, v zahraničí je to czechoslovakian wolfdog. Ale pojmom "wolfdog" sa v anglicky hovoriacich krajinách označujú všetky krížence medzi psom a vlkom alebo vlkmi medzi sebou. Pojem hybrid je nesprávny, keďže pes a vlk sú vlastne jeden druh. Avšak pojem hybrid lepšie vyjadruje to, čo sa tu snažím popísať - kríženec vlka a psa s vysokým, či nízkym percentom krvi vlka alebo krížence vlka, ktoré sú chované v zajatí a generácie odchovávané v spoločnosti ľudí. Preto sa ospravedlňujem za označovanie týchto zvierat za hybridy, viem, že pojem je skresľujúci a nesprávny.

Sú hybridi (wolfdogs) dobrí domáci miláčikovia?

Ako domáci miláčik nie, ako kamarát a spoločník, áno. Avšak jedno je jasné, nie sú vhodní pre každého! Je len veľmi málo ľudí, ktorí sú vhodní vlastniť tieto zvieratá, ktorí majú dostatok času, vedomostí a ochoty sa im venovať tak, ako potrebujú. Sú dobrí kamaráti, spoločníci, súčasť života. Kamaráta nemôžete odvrhnúť alebo ignorovať. Sú skvelí, avšak príde chvíľa, kedy vás budú testovať, či ste ich hodní. Príde pokus o zvýšenie si postavenia, vtedy sa ukáže, kto je vhodný majiteľ. Sú veľmi inteligentní, majú silnú dušu a charizmu. Nikdy ich nebudete vlastniť tak ako psa. Budú súčasťou života, avšak nikdy na vás nebudú pozerať ako pozerá pes na pána, nikdy nebudú mať snahu splniť niečo pre vás, lebo vy chcete, vždy bude v nich hrdosť.  Sú priveľmi hrdí a neskrotní. Ak si však vytvoríte s nimi vzťah, budú zdieľať s vami ich život a spravia ho o niečo naplnenejším. Je to duša vlka, nespútanosť a niečo iné, ako mať bežného psa.

Ako ľudia prichádzajú k hybridom? Berú si šteniatka z voľnej prírody?

Odpoveď je nie, alebo skoro vôbec nie. Je priveľmi ťažké nájsť vrh šteniatok vo voľnej prírode, ktoré majú 10 - 14 dní. Väčšina vlkov a hybridov sú potomkovia vlkov a hybridov chovaných v zajatí po mnoho generácií. Niektorí chovatelia sa však vyhovárajú a tvrdia, že ich sučku nejakého plemena psa, nakryl vlk náhodou a podobne. Toto sa stane naozaj len výnimočne. Väčšina pochádza z línií po vlkoch chovaných pre kožušinu alebo chovaných v ZOO prípadne z privátnych chovov. Chovanie vlkov 20 a viac rokov v zajatí je určite iné, ako odchyt divokého vlka. Niekedy sa stalo aj to, že vlk mal priveľmi milú a dobrú povahu a preto bol využitý v chove. Ide o výber povahy po generácie.

Aké sú rozdiely medzi chovaním vysoko a nízko percentným hybridom?

Je asi jasné, že nízko-percentný hybrid je lepším "domácim miláčikom" ako vysoko-percentný. Menej percentný hybrid je ľahšie cvičiteľný, prítulnejší, ovládateľnejší, ak sa stane chyba vo výchove, viete ju ľahšie napraviť, priateľskejší a jednoduchšie sa socializuje a berie na rušné miesta. Výhodou je, že ich držanie je možné aj spolu s rodinou v dome, nie len mimo, vo výbehu. Avšak vlčie správanie je im tiež vlastné. Je lepšie najprv vlastniť menej-percentného hybrida a potom prejsť na stredne až vysoko-percentného. Spolu s percentami stúpa aj vlčie správanie. Bojazlivosť voči cudzím, teritoriálne správanie, nezávislosť, problémy s chovaním v dome - takmer nemožné. Problémy s výcvikom a výchovou a boj o postavenie. S menej percentným zvieraťom je jednoduchšie cestovať, vlastniť ho - z hľadiska bezpečnosti oplotenia a susedov, je jednoduchšie chodiť ku známym, na rušné miesta a k veterinárovi. Všetko je však vecou individuality a sú vysoko-percentní jedinci s lepšou socializáciou a viazanosťou k ľuďom, ako tí menej.

Aké plemená sa používajú pri krížení s vlkmi a prečo?

Malamuti - predávajú na krížencov dlhší formát, jasne definovanú masku, zatočený chvost, silnú vôľu a dávku nezávislosti. Husky predáva kratší formát, zatočený chvost a je viac hyperaktívny a nezávislý. Nemecký ovčiaci predávajú chyby v sfarbení, hnedé oči,... Najvhodnejšie sú asi severské plemená. Stále sú k človeku naviazané, i keď nezávislé a svojim výzorom pripomínajú vlka, rovnako svojou výdržou,... Čo prenášajú, je aj modrá farba oka - čo niekto má rád, niekto nie. Kríženie s NO prinieslo v Európe československého vlčiaka a saarloosovho vlčiaka, ktorí sú naozaj krásni a vyzerajú vynikajúco. Ale aj oni majú svoje exteriérové vady. NO pridáva do krvi vlka schopnosť byť naviazaný na človeka, pracovitosť, oddanosť a ďalšie. Často sa stáva, že chovatelia použijú viacero plemien a vznikne mix mixu z mixu plemien. Ostatné plemená sa neodporúčajú z dôvodu ich fyzickej odlišnosti od vlka. Dôležité sú ale preferované plemená chovateľom, povahové vlastnosti a zdravie.

Prečo je tak nevyhnutné mať zabezpečený výbeh? Nemôžem ho mať na reťazi? V dome? Na voľno?

V prvom riade - žiadne zviera by nemalo žiť na reťazi! Vlci prekonávajú denne mnoho kilometrov, potrebujú priestor na behanie, pre svoje aktivity,... Nič z toho nemôžu robiť na reťazi. Uviazanie na reťazi pôsobí na psychiku zvieraťa, začne byť teritoriálne, agresívne, bude si brániť svoje územie. Okrem toho sú tu zranenia spôsobené uviazaním na reťaz - zničené zuby, poranenie nôh, priškrtenie sa, pridusenie až smrť,... Obmotanie sa o nejaký predmet, môže znamenať nedosiahnutie na jedlo, vodu, prístrešok,... K správnemu psychickému vývinu patrí aj pohyb a spoznávanie okolia, ktoré týmto odopriete. 

Najvhodnejší je vonkajší výbeh pre hybrida, kde môže voľne behať. Je dôležité, aby bol kvalitne a bezpečne oplotený. Umiestnenie vo voliére, akokoľvek veľkej, nie je najšťastnejšie riešenie. Vlci sú vytrvalci a radi behajú. Toto im nie je vo voliére umožnené. Mnohé vysoko a aj nízko-percentné hybridy sú radšej vonku ako dnu. Je nutné vybudovať čo najväčší výbeh, s čo najväčším komfortom pre zviera. Tiež je potrebná búda alebo miesto, kam sa môže schovať pred nepriaznivým počasím, slnkom, či len tak sa natiahnuť. Oplotenie má byť vysoké, pevné, zabezpečené proti prehryzeniu, preskočeniu, či podlezeniu. Prípadne sa môže použiť elektrický ohradník.

Nechať pobehovať hybrida na voľno vo verejných priestranstvách, či lesoch je nezodpovedné! Nech si myslíte, že váš hybrid príde na zavolanie, že je poslušný, nikdy nemôžete vedieť, čo sa v jeho okolí pri prechádzke stane. Vždy treba myslieť prezieravo a dopredu. Vždy môže prísť niečo zaujímavejšie ako vy. Avšak použitie stopovačky, alebo využitie oploteného areálu bez možnosti úteku je prijateľné.

Vlka ani hybrida (žiadneho psa a ani kríženca) nesmieme biť. Ako inak docieliť jeho poslušnosť?

Žiadneho psa, vlka alebo hybrida nesmieme nikdy udrieť - zbiť. To, že neposlúcha je v 99,9% naša chyba. Ako docieliť poslušnosť? Intonácia hlasu je veľkou pomôckou. Využite silu hlasu, hrubý hlas, postoj tela a výraz tváre, že urobili niečo zlé alebo naopak, príjemný vysoký hlas na pochvalu. Veľmi dobre pomáha ako aj u ČsV zákaz a odchod majiteľa. Stačí 5 min. a pes, či vlk si uvedomia, že sa niečo stalo, čo vás nahnevalo a donútilo odísť. Pozitívne vedenie je určite účinnejšie. Trestanie, má byť rázne, jednoznačné. Pri prerušení činnosti musí byť hneď pochválený a zaliaty láskou. Divokosť a istá dávka neposlušnosti - hrdosti, je u vysoko-percentných hybridov a vlkov prítomná stále, nikdy nebudú ako psy.

Socializácia - alfa a omega!

Socializácia je nutná a najdôležitejšia časť života s hybridom. Šteniatko, ale aj dospelého hybrida je nutné brávať za novými ruchmi a všade. Spoznávať situácie, druhých ľudí, deti,... Je rovnaká ako u vlčiakov, len musí byť intenzívnejšia a dôslednejšia. Socializácia začína už od prvých dní v novom domove, najintenzívnejšia je do 3 mesiacov, ale v podstate nikdy nekončí.

Rozhodnutie mať hybrida či čistokrvného vlka

Vlastniť vlka či kríženca na Slovensku len pre potešenie je zakázané, ale stále sa s tým stretáme, že niekto má v záhrade výbeh pre vlka,... V USA je majiteľstvo hybrida povolené len v niektorých štátoch.

V zásade platí to čo u československých vlčiakov, nájsť chovateľa a vybrať si. V konečnom dôsledku však dobrý chovateľ zistí niečo aj o vás. Opýta sa na skúsenosti, priestor. Vlastniť hybrida alebo vlka nie je v USA nemožné, ale dobrí chovatelia si nových majiteľov preveria. Ide totiž o niečo viac ako o vlastníctvo roztomilej čivavky.

Vlci a ich hybridi sú nepochybne krásne a tajuplné zvieratá, ale nevhodné ako domáci miláčikovia. Ale ako kamaráti sú skvelí. Tomu však predchádza veľa práce a námahy s ich výchovou. Dopredu treba vedieť, do čoho idete a byť si vedomý toho, že to nikdy nebudú psy, ale stále divoké zvieratá. 

Nie sú vhodní pre každého. V prvom rade je to časové hľadisko a tiež finančné. Vyžadujú veľký finančný obnos na bezpečný a veľký výbeh, veterinárnu starostlivosť, stravu,...   Sú majstrami únikov a deštrukcie. Preto bezpečný výbeh je základ pokojného spolunažívania. Nemôžete ich nechať žiť len tak, bez výchovy a dozoru. Pri úniku je nebezpečenstvo zranenia ľudí, zabitia zvierat, či nenávratnej strate, pretože v ich náture je prekonať niekoľko desiatok kilometrov denne.

Kríženci a vlci sú prekrásne zvieratá, ale tiež obrovské a silné a tiež spôsobujú u niektorých ľudí strach. Avšak pravdou je, že vlci nie sú agresívni za normálnych okolností voči ľuďom. Šteniatko sa veľmi rýchlo a silno naviaže na svoju rodinu a je preto dôležité s ním stráviť veľmi veľa času denne, venovať sa jeho výchove a socializácii. Budú milovať každého člena rodiny, ale len jedného akceptovať a milovať najviac. Zvyčajne ide o človeka, ktorý je s nimi najviac.

Je dôležité zobrať si šteniatko vo veľmi útlom veku 3 - 4 týždňov. Výber správneho chovateľa je tiež dôležitý. Ľudia, ktorí chovajú hybridov alebo vlkov majú veľké pozemky. Nie všetci sa ale k svojim vlkom chovajú tak ako majú. Niektorí ich majú len ako biznis a na výchove a vzťahu s nimi im nezáleží. Množia ich, majú viac ako 20, 30, 40 jedincov, nevenujú im dostatok času, chovajú ich v klietkach,...

Vlk alebo hybrid, ktorý nestrávi dostatok času so svojím pánom alebo žije osamote, má polovičatý život. Najlepší priestor pre takéto zviera je tichá lokalita, veľký výbeh, bez cudzincov. Vlci sú opatrní a zdráhajú sa hluku a veľkého počtu ľudí. Sú to zvieratá pre jednu rodinu. Milujú chlad a zimu, sneh a mráz. Lepšie sa im preto darí v chladnejšom podnebí, ktoré ponúka cez zimu sneh. Nemajú radi vlhké a teplé podnebie, nikdy nebudú mať ten správny vlčí kožuch. Rovnako však milujú vodu a kúpanie. Najvhodnejšie na kŕmenie je surové mäso, i keď zožerú aj potravu pre psov. Veterinárna starostlivosť je ako u psov, to znamená očkovanie, odčervovanie.

Vlci a hybridi sú exotické zvieratá, musia byť vychovávané v prostredí, ktoré im ponúkne všetko čo potrebujú - vrátane vedomosti a skúsenosti majiteľa. Najlepšie im je na samote, nie niekde v meste, či na predmestí. Susedia vedia spôsobiť len problémy, pretože vlci sú stále považovaní za nebezpečných vrahov. Vlci a hybridi sú milujúce zvieratá, zbožňujú svoju rodinu a ľudí vo svojom okolí. Ale treba na to veľa priestoru, výbehu pre zviera, zabezpečené a izolované od zbytočnej pozornosti.

Zopár rozdielov medzi vlkmi a psami
Genetika a fyzické rysy:

Sučky hárajú jedenkrát do roka, šteniatka sú od marca do mája

Čistokrvní vlci a vysoko-percentní hybridi sa rodia čierni, resp. veľmi tmavo siví. Dokonca arktickí vlci, ktorí sa nakoniec prefarbia do biela. Psy sa rodia v rôznych farbách.

Vysoko-percentní hybridi - v dospelom veku - vyzerajú veľmi vlkoidne. Niektoré zo znakov sú dlhé nohy, telo, hustá srsť s podsadou, veľké laby, okolo krku a ramien majú golier srsti, dlhá papuľa, dlhé a zakrivené špičáky, šikmé oči jantárovej farby, nikdy nie modré, málokedy hnedé, malé a chlpaté, zaoblené uši, na rozdiel od husky či malamuta rovný chvost nesený dole, čierny nos. Všetky tieto vlastnosti dokopy a mnohé ďalšie znaky možno vidieť aj u iných plemien psov, preto by nemali byť posudzované samostatne ako znak prítomnosti vlka v krvi.

Rysy správania:

Veľmi skorá a dôsledná socializácia v mladom veku šteniatok je základom. Je nevyhnutné pre šteňa spoznať ľudí, deti, iné zvieratá, ruch, situácie,... Ak sa táto zanedbá, je pravdepodobné, že šteniatko vyrastie v bojazlivé zviera, ktoré zo strachu útočí.

Ničenie - vlci a hybridi sú od prírody ničitelia, ničenie vášho domova môže byť extrémne, ničia nábytok, steny,... Nič nie je prekážka a už v mladom veku sú majstrami únikov. Otvoria si dvere, chladničku, skrine,...

Skutočnosť, že vlci od prírody nezostávajú na jednom mieste a v kombinácii s prirodzeným sklonom k označovaniu si prostredia a územia, vedie k únikom a zabrániť tomu je veľmi ťažké.

Vysoko-percentní hybridi nie sú strážni psy, sú nesmelí, skôr zdržanliví a pozorujú okolie z úzadia. Nečakajte, že hybrid bude ochraňovať váš pozemok alebo vás. Obsah krvi vedie aj k neštekavosti, k vytiu a iným hlasovým prejavom, ale ako alarm slúžiť nebudú.

Vytie - vlci a hybridi vyjú, či už z osamelosti alebo na sirény alebo kvôli  komunikácii medzi sebou. Toto nesie so sebou riziko - susedia nemusia byť nadšení z árií, ktoré sú na dennom poriadku.

Hryzenie, štípanie a iné prejavy náklonnosti musia byť upravené v rannom veku. Vysvetliť to tak veľkému a ťažkému zvieraťu v neskoršom veku môže byť obtiažne. Nie len obtiažne, ale hra sa môže skončiť pohryzením a to už sranda nie je.

Dokážu žiť s deťmi, pokiaľ sú dobre socializovaní. Ale majte na pamäti silný lovecký pud. Bežiace dieťa môže vyvolať chuť loviť. Taktiež myslite na to, že už mladý hybrid má značnú veľkosť a váhu a jeho hrubé hry sa vám nemusia páčiť. Bez ohľadu na to, nikdy nenechávajte dieťa osamote!

Poslušnosť - hybridi a vlci sú veľmi inteligentní. Robia cviky, ale majú na to svoje vlastné dôvody robiť čosi. Ale nemajú vnútornú potrebu robiť niečo pre človeka, lebo on to chce. Výcvik poslušnosti, hlavne pri vysoko-percentných hybridoch chce veľa času a úsilia a ich výsledky nie sú tak dobré ako pri psoch. Aj keď aj cvičiť sa s nimi dá. Prinútiť hybrida prísť na zavolanie je veľký úspech, nemôžete ho nechať bez vodítka mimo výbehu, ale mnoho nízko-percentných hybridov dokázalo zložiť skúšky poslušnosti. Ďalšou vecou je, že vás musí brať ako alfu od mladého veku už navždy. Pre vlkov je prirodzené občas bojovať o postavenie alebo mať aspoň sklony k tomu a tomu prispôsobovať svoje chovanie... Preto buďte pripravený aj na toto. Nikdy nesmiete vlka či hybrida udrieť či zbiť.

Hybridi sú majstri únikov. Potrebujú bezpečný výbeh, zabezpečený proti úniku, s priestorom pre beh, či oddych. Nikdy by nemali byť uviazaní na reťazi viac, než je nutné - len vo výnimočnom prípade. Minimum je vysoké oplotene, hore aj dole zahnuté dovnútra, zabezpečené proti prehryzeniu, prelezeniu, či podhrabaniu. Elektrický ohradník sa tiež odporúča.

Hybridi potrebujú spoločnosť. Ako vlčiu, tak ľudskú. Či už hybrid alebo pes veľkého plemena, opačného pohlavia je veľmi vhodný.

Hybridi a vlci sú mäsožravci, preto kŕmenie granulami nie je vhodné. Potrebujú značné množstvo čerstvého mäsa denne.

Veterinárna starostlivosť je obtiažna. Veterinár môže odmietnuť postarať sa o akéhokoľvek hybrida, či už vysoko percentného alebo nízko. Ale každý hybrid potrebuje očkovanie a raz za rok veterinárnu prehliadku.

Percento vlčej krvi

Pri predaji šteniatok hybridov a vlkov sa často v USA robia podvody - niečo ako falošné preukazy pôvodu v Európe pre krížence alebo šteňatá po iných rodičoch. Viac ako 90% hybridov je v USA označených ako vysoko-percentné krížence, no len málo z nich je naozaj s takým vysokým percentom vlčej krvi.

Problém s percentom krvi tkvie v mnohých oblastiach. Tak napríklad si niekto kúpi šteniatko s "vysokým percentom krvi". V skutočnosti je to ale nízko-percentný kríženec. Celý jeho život je tento kríženec skvelým spoločníkom, neuteká, neničí, žije v pokoji s majiteľom v jeho dome, cvičí ako pes,... Tento majiteľ začne šíriť informáciu, že vysoko-percentné krížence sú v podstate milučké domáce zvieratká, ako ľahko sa je o ne starať a cvičiť ich,... Niekto si tento príbeh zoberie k srdcu, možno aj ten istý majiteľ a kúpi si ozajstného kríženca s vysokým percentom vlčej krvi a zažije malé veľké prekvapenie.

Ďalšou vecou je, že povaha a správanie týchto krížencov naozaj záleží aj od generácie kríženia a teda percenta vlčej krvi. Kríženec, priamy potomok bude mať iné chovanie, výzor a povahu ako kríženec vzdialený 5 a viac generácií od vlka. Väčšina vysoko-percentných krížencov a vlkov nie je dobrým domácim miláčikom. Ako úplne malé šteniatka sa dajú chovať v dome, no s časom ich deštruktivita a povaha donúti majiteľa ich dať do výbehu. Odchovať čistého vlka či vysoko-percentného kríženca priamo v dome je takmer nemožné. Mnohí, ktorí si myslia, že sa im to podarilo, mali buď veľké šťastie alebo nešťastie na nízko-percentného kríženca.  

Sú chovatelia, ktorí odchovali vysoko-percentné krížence po mnoho generácií v dome a je možné ich považovať za lepších spoločníkov, no vlk a vysoko-percentný kríženec zostane navždy vo svojej podstate divokým zvieraťom. Ale aj u nás sú prípady držania vlkov v domácom chove, bez problémov, dokonca sú tak ďaleko, že ich majú na vodítku ako psov a brávajú ich na rôzne akcie ako sprostredkovateľa svojho druhu pre lepšie spoznanie ľuďmi.

Oplotenie, výbehy, koterce,...

Prvá otázka pri vlastníctve hybrida je kam ho umiestniť. Mnohí by si mysleli, že hybrid je prítulné domáce zvieratko a môže bývať rovnako ako pes s vami doma... Prečo ho teda zatvárať do koterca, do oploteného výbehu? Veď bude iste radšej pustený na voľno... Nie je to celkom tak.

Zopár dôvodov:

Pretože nechcete, aby ušiel a skončil pod kolesami auta.

Nechcete, aby ho náruživý poľovník zastrelil.

Nechcete, aby opustil váš pozemok a šiel na lov, zničil majetok druhých, napadol iné zvieratá, obťažoval ľudí,...

Nechcete, aby ho zobrala sloboda zvierat alebo poľovníci ako zatúlaného psa, či vlka.

Ako mnohé severské plemená, aj hybridi ujdú a už sa nikdy nevrátia.

Za oplotením máte kontrolu, kto sa ku vášmu zvieraťu dostane.

S utekaním je spojené aj nechcené nakrytie.

Voľný pohyb psov po poľovnom revíri (čo je väčšina územia Slovenska) je zakázaný a stále platí zákon odstrelu túlavých psov. Čo potom s túlavým hybridom?

...

Zodpovedný majiteľ hybrida, či priamo vlka nedopustí, aby k niečomu z horeuvedeného došlo. Preto je prioritou pri majiteľstve kvalitne oplotený pozemok, výbeh pre hybrida, či už vysoko-percentného alebo nízko-percentného. Stále však hovoríme o priamych hybridoch vlka a psa, či priamo v zajatí chovaných vlkoch.

Aby mal hybrid bezpečný domov, nie je nutná betónová bariéra. Naopak, stačí málo na to, aby výbeh bol bezpečný, príjemný pre pohyb a život.

Na nasledujúcich obrázkoch vidíte, ako chovajú vlkov a ich hybridov v USA. Od obyčajných sieťovín, až po elektrický ohradník. Niektorí majú dvojitú vstupnú bránu, dôležitá je výška plota, zahnutie hore a hlavne zahnutie plotu dole dovnútra, alebo jeho zakopanie dostatočne hlboko do zeme.

 

Zdrojom obrázkov a niektorých textov sú americké stránky chovateľov vlkov a hybridov wolfzone 1 a wolfdunn

Preklad: Tobrok